Pieseň ES 244
Kristus príklad pokory, Boh náš milostivý, Otca svojho Syn milý a jednorodený, pre človeka hriešneho ponížil sa veľmi, hoci bol od večnosti Bohu Otcu rovný.
Čítanie Božieho slova z Mt 7, 1 – 5
„Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, – keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.“
Milí bratia a sestry!
Dnes čítame z Písma veľmi známe, a aj nekresťanmi často citované slová o vyťahovaní smietky z bratovho oka. Poďme si ich viac rozobrať, aby sme naplno chápali, čo nimi chcel Pán Ježiš povedať.
Posudzovanie
Sme zvyknutí hovoriť, že nemáme súdiť a posudzovať. Z toho mnohí usudzujú, že kresťan sa nemá k ničomu vyjadrovať a ideálne ani nemať na nič svoj názor. To je však omyl. Jednak názor si na všetko a na každého prirodzene tvoríme a jednak Písmo od nás chce, aby sme veci posudzovali a rozlišovali, či sú dobré alebo zlé. Spomeňme si len na slová apoštola Pavla: „Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!“ (1Tes 5, 21-22) Ako by sme sa mohli dobrého držať a zlého vystríhať, keby sme neskúmali a neposudzovali? Pán teda chce, aby sme veci hodnotili.
Optika posudzovania
To, pred čím nás Pán vystríha, je posudzovanie optikou, v ktorej seba vidíme ako tých lepších. Je človeku vlastné, že na svoje chyby sa díva cez zmenšovacie sklo, kým na chyby iných cez sklo zväčšovacie. A je človeku vlastné, že kým svoje chyby rád zmenšuje a všelijako ospravedlňuje, tie cudzie zveličuje a nemá pre ne často ospravedlnenie. To je to, čo sa Pánovi Ježišovi nepáči.
Spoločná paluba
Podľa Pána Ježiša si stále musíme uvedomovať, že sme všetci na jednej lodi. Že tak ako my súdime, aj nás súdia. Že tak ako my hodnotíme, aj nás hodnotia. Nijako nám preto neprislúcha vyvyšovať sa nad iných a myslieť si, že my sme lepší. Možno niečo vieme lepšie ako ten druhý, no určite sa nájde niečo iné, v čom zasa on prevýši nás. V tejto pestrosti tvoríme všetci spoločenstvo, kde jeden vie to a druhý ono a kde jeden sa možno nejakým spôsobom aj prehreší, no zajtra sa pokojne to isté môže stať aj druhému. „Všetci hriešni a všetci odkázaní na Božiu milosť a stále znova a znova ospravedlňovaní Ježišom Kristom“ zdôrazňoval aj Dr. Martin Luther, ktorý ani sám seba nad ostatných nevyvyšoval.
Cudzie teleso
O smietke či brvne v oku si ešte povedzme, že oboje sú cudzím telesom v ľudskom oku. Dráždia ho, spôsobujú problémy, nepatria tam. To platí aj o hriechu. Hriech je niečo, čo nepatrí do svätej, Pánom Bohom stvorenej podstaty človeka. Hriech je človeku cudzí a tak ako smietka oko dráždi a spôsobuje mu problémy, robí nám aj hriech problémy. Je preto dôležité, aby sme aj pri našich bratoch a sestrách hľadeli na ich hriech ako na niečo, čo je v ich živote cudzie. Tak to robil aj Pán Ježiš Kristus, ktorý v každom videl najprv Božie dieťa a až potom hriech, ktorý to dieťa nieslo.
Vytiahnuť smietku
Dnešné slová mnohí chápu tak, že sa do cudzích vecí nemáme starať a máme sa starať len o seba. To nie je pravda. Všimnime si, že Pán Ježiš nehovorí, že bratovi nemáme vytiahnuť smietku z oka ale že najprv máme vytiahnuť brvno z vlastného oka a potom budeme kompetentní k tomu, aby sme vybrali smietku z oka bratovho. Čo to znamená? Znamená to, že všetci máme vo svojom živote hriech, ako cudzie teleso v oku. Myslieť si že my sme bez hriechu je základnou chybou. Preto Pán hovorí: „Prečo vo vlastnom oku nebadáš brvno?“ To akoby povedal: „Prečo si neuvedomuješ že aj ty si hriešny?“ Ak si človek svoj hriech uvedomí, bojuje s ním a tomu primerane sa aj správa voči ostatným, nastal čas na to, aby pomohol v boji s hriechom aj bratovi.
Spoločné bremená
Ignorovať hriech okolo nás alebo byť ľahostajní voči tomu, čo prežívajú naši bratia a sestry by nebolo budovaním spoločenstva pre kráľovstvo Božie. To by bol egoistický prístup, kde by sa každý staral len o seba, riešil svoje oči a svoje brvná v nich a nič iné by ho nezaujímalo. To Pán Ježiš určite nechcel. Do života spoločenstva patrí aj spoločná radosť, spoločné znášanie bremien, patrí tam vzájomná podpora ale aj vzájomné napomínanie. Dôležité na tom zostáva, aby všetko bolo konané z lásky a vo vedomí, že všetko čo pre bratov a sestry robím, robím ako jeden z nich, rovnako hriešny a rovnako omilostený.
Buďme v cirkvi a v našich cirkevných zboroch spoločenstvom tých, ktorí si uvedomujú, že to pre nich a pre ich hriech zomrel Pán Ježiš Kristus, že to pre nich vstal z mŕtvych a že ich všetkých do svojej slávy povoláva. Tak to prislúcha kresťanom, pretože takí kresťania od počiatku boli a preto aj tvorili spoločenstvo, ktoré im všetci závideli. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si nám príkladom krotkosti a pokory. Prosíme Ťa, uč aj nás denne pamätať na svoju hriešnosť a na to, že len vďaka Tebe sme v Božích očiach ospravedlnení a smieme sa nádejať večného života a spasenia. Prosíme Ťa, uč nás hľadieť na našich bratov a sestry bez povyšovania, aby sme nikoho neodsudzovali v domnení, že sme lepší ale na každého hľadeli ako na toho, pre koho si tiež zomrel a kto je pozvaný do Tvojej slávy. Kiež tak ako Ty, nenávidíme hriech ale milujeme ľudí, rovnako hriešnych ako sme my sami. Amen.
Pieseň ES 493
Ó, veď ma sám, ja nemám síl a svetla, pravdy vo mne niet. Hoc rád by ku cti Tvojej žil, predsa sa dávam k hriechu zviesť.
Ó, veď ma cestou pokory, nech zomrie moje pyšné ja, nech srdce vďakou zahorí a zvelebuje, slávi Ťa.
AUTOR: Štefan Kiss
by