Pieseň ES 244
Kristus príklad pokory, Boh náš milostivý, Otca svojho Syn milý a jednorodený, pre človeka hriešneho ponížil sa veľmi, hoci bol od večnosti Bohu Otcu rovný.
Čítanie Božieho slova z L 15, 1 – 10
„I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. Vtedy povedal im toto podobenstvo: Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie. Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde? A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila. Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.“
Milí bratia a sestry!
O čom je toto známe podobenstvo? O hľadaní? Určite áno, no ja v ňom vidím aj mnoho ďalších tém ako je posudzovanie, hodnota, nepokoj, radosť či zdravé spoločenstvo.
Posudzovanie
To prvé, čo si môžeme na dnešných slovách všimnúť a čo často prehliadame je, že Pán Ježiš začal tieto podobenstvá rozprávať potom, ako Ho farizeji kritizovali za to, že sa venuje publikánom – teda colníkom – a hriešnikom. On sa ich zastal a Jeho ďalšie slová sú tak vlastne obhajobou toho, prečo sa On ako Boh baví s hriešnikmi. On totiž nikoho neposudzuje na základe povolania, spoločenského postavenia, bohatstva či povesti.
Záujem
Na druhej strane si ale všimnime, že Pán Ježiš evanjelium ani nikomu nevnucuje. Hriešnici a publikáni, o ktorých je tu reč, sami prichádzajú, lebo chcú počuť evanjelium. Ak by sme to mali prirovnať k niečomu z dnešnej doby, mohli by sme si predstaviť napríklad ženu pochybnej povesti či neslávne známeho miestneho politika, ktorí by prišli do kostola. Pošleme ich preč? Určite nie a ani Pán Ježiš nikoho neodháňal. Naopak, pokúsil sa svojim oponentom vysvetliť, že aj títo ľudia majú svoju hodnotu.
Hodnota
Ak my dnes stratíme euro, často len mávneme rukou a ideme ďalej. Máme toľko vecí a toľko peňazí, že nám nejaká stratená drobnosť či minca ani nechýbajú. Nevravím, že nás ich strata nezamrzí, no väčšinou neobrátime dom hore nohami, aby sme stratené euro našli. Ak nám ale ukradnú auto, starostíme sa oveľa viac. Na tom vidno, akú majú dnes pre nás rôzne veci hodnotu. Pre pastiera z podobenstva majú ovce veľkú hodnotu, pretože predstavujú jeho živobytie a povesť. Ovce nie sú jeho a on je iba platený za to, aby ich pásol. Ak nejaké ovce stratí, jeho povesť pastiera utrpí a v budúcnosti mu už nikto ovečky nezverí. Ovce sú teda pre neho vzácne. A rovnako tak groše pre ženu. Nie je bohatá, nemá ich veľa a stratou jedného riskuje nie len to, že jej groš bude chýbať, ale riskuje aj povesť dobrej gazdinej. Veď muž ju isto nepochváli keď sa dozvie, že ťažko získaný groš len tak zapotrošila. Obom teda záleží na tom, aby našli to, čo sa stratilo. Má to pre nich hodnotu, je to vzácne. Ježišovi poslucháči museli týmto slovám veľmi dobre rozumieť, pretože každý muž, ktorý robil pastiera a každá žena, ktorá chcela byť dobrou manželkou by reagovala presne takto.
Nepokoj
To, čo z Ježišových podobenstiev sála okrem pocitu straty je nepokoj. Pastiera i ženy sa zmocňuje rovnako ako sa zmocní nás, keď stratíme niečo hodnotné. Miera tohto nepokoja pritom záleží na tom, aká je pre nás stratená vec vzácna. Pán Ježiš nám predstavuje Otca ako takého, ktorého sa zmocňuje nepokoj pre svoje stratené deti. To úplne narúša predstavu pokojného a spokojného Boha. No je naozaj taký? Vari spokojný Boh pošle na smrť svojho Syna? Nie. Pán Ježiš nám ukazuje Otca vo svetle nepokoja, ktorý prežíva natoľko, že robí všetko pre nájdenie stratených detí. Ako pastier nepokojne zostupuje do rokliny, ako žena nepokojne obracia dom hore nohami, tak Boh posiela svojho Syna na smrť, aby urobil všetko pre záchranu stratených.
Radosť
Na záver môže zavládnuť ´pokoj a radosť, ktoré sú hodné toho, aby bola vystrojená hostina a človek sa radoval so svojimi susedmi a priateľmi. Tak aj radosť nad záchranou sveta, ktorá sa udiala v smrti a vzkriesení Pána Ježiša, má zavládnuť rovnako v spoločenstve anjelov v nebi ako aj v spoločenstve cirkvi na zemi. Cirkev je tak radujúcou sa cirkvou, ktorá plesá nad tým, že Otec našiel stratené deti a plesá nad každým, kto sa takto našiel.
Zdravé spoločenstvo
Možno aj vás upútali slová o jednom človeku, ktorý potrebuje pokánie a o 99 tých, ktorí ho nepotrebujú. Ktože je ten dokonalý, ktorý nepotrebuje pokánie ak sme zvyknutí hovoriť, že všetci zhrešili a každý teda pokánie potrebuje? Toto podobenstvo hovorí o tých, ktorí odišli, boli stratení a vrátili sa. Hovorí o tých, ktorí boli dlho preč a teraz opäť našli domov. Predstavme si to na rodine. Je iné ak jej členovia riešia bežné roztržky a keď sa začne riešiť ťažký prehrešok z minulosti. Aj v zdravom spoločenstve cirkvi sa tu a tam vyskytnú škriepky či nezhody, no zdravé spoločenstvo je práve preto zdravé, že takéto nezhody dokáže vyriešiť slovom zmierenia. To sú tí, o ktorých Pán hovorí, že nepotrebujú pokánie v zmysle životnej zmeny a obrátenia sa k Bohu, lebo oni už svojho Pána našli. Reč je ale o tých, ktorí si doteraz žili po svojom, Boh ich nezaujímal a zrazu, oslovení Duchom Božím spoznali, že Pán Ježiš umrel aj za nich. Oni prežívajú vo svojom živote radikálnu zmenu, nad ktorou zavládne v nebi i v cirkvi veľká radosť, pretože do spoločenstva cirkvi prišiel nový brat či sestra.
Boh nepokojne hľadá všetkých stratených. Boží Duch stále nanovo oslovuje tých, ktorí zabudli na to, čo prijali vo sviatosti krstu, na detskej besiedke či konfirmácii. A stále sa nájdu takí, ktorí započujú Jeho volanie a vrátia sa. Ak sa niekto vráti, je to dôvod aj pre nás, hoc by to bola i žena pochybnej povesti alebo miestny politik. Ak Pán každého, kto Ho chce počúvať, prijíma, robme tak aj my bez výhrad a radujme sa z každého, kto príde a túži počuť evanjelium. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si prišiel hľadať a spasiť, čo by inak zahynulo. Každého prijímaš, nikoho neodmietaš, nad každým sa raduješ, pretože každý má pre Teba takú veľkú hodnotu, že si ochotný položiť svoj život za neho. Prosíme, nauč aj nás hľadieť na ľudí bez posudzovania, radovať sa ak túžia po evanjeliu a priniesť im ho, ak máme na to príležitosť. Kiež tak naše ústa Tvoju chválu zvestujú a náš život je svedectvom o Tvojej láske, ktorú si na kríži dokázal. Amen.
Pieseň ES 324
Ach, sladké slová pre ľud hriešny do srdca môjho vnikajú, hoc tým, čo sú na skutky pyšní, sa pohoršlivými zdajú, z nich srdce moje radosť má, Ježiš hriešnikov prijíma.
Hľa, pastier hľadá neúnavne i jednu stratenú ovcu, aj mňa milosťou obdar, Pane, a priviň ku svojmu srdcu, nech láska Tvoja veliká zachráni aj mňa hriešnika.
Aj žena peniaz svoj stratený kým nenájde, hľadá pilne, hľadaj Ty mňa, som opustený, zašiel som na cesty mylné. Z prachu ma zdvihni biedneho, na milosť prijmi hriešneho.
by