Obsah
Emil Boleslav Lukáč
Emil Boleslav Lukáč bol evanjelický kňaz, učiteľ, prekladateľ a básnik – výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. Narodil sa 1. novembra 1900 v Hodruši-Hámroch. Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a tiež teológiu v Lipsku a filozofiu v Paríži. Pôsobil ako generálny tajomník evanjelickej cirkvi na Slovensku pre odbor mládeže a tiež ako učiteľ na viacerých školách. Angažoval sa aj politicky – bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Bol zakladateľom Spolku slovenských spisovateľov. Založil časopis Tvorba a pracoval ako redaktor pre viaceré iné časopisy. Prekladal z francúzštiny, nemčiny, angličtiny, maďarčiny, ruštiny aj z orientálnych jazykov. Okrem toho písal vlastnú poéziu. Zomrel 14. septembra 1979 v Bratislave vo veku 78 rokov.
Ján Botto
Ján Botto bol slovenský romantický básnik. Narodil sa 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch a potom na lýceu v Levoči, kde po vzore bratislavského lýcea založil Slovenskú spoločnosť Michal Hlaváček. Bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Písal básne, balady a povesti. Jeho najznámejším dielom je báseň Smrť Jánošíkova. Prekladal aj diela slovanských básnikov, najmä Mickiewicza a Chomiakova. Zomrel 28. apríla 1881 v Banskej Bystrici vo veku 52 rokov.
Ján Chalupka
Ján Chalupka – starší brat Sama Chalupku – bol evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik. Narodil sa 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej. Študoval v Slovenskej Ľupči, Brezne, Ožďanoch, Levoči, Prešove, Sárospataku a Jene. Pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Ožďanoch a na evanjelickom lýceu v Kežmarku. V roku 1824 sa stal farárom a pôsobil v Brezne. Písal divadelné hry, no aj satirické či národnostné a protimaďarizačné spisy. Najznámejšie sú jeho divadelné hry z cyklu o Kocúrkove. Zomrel 15. júla 1871 v Brezne vo veku 79 rokov.
Ján Kalinčiak
Ján Kalinčiak bol slovenský spisovateľ a básnik. Narodil sa 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára Jána Kalinčiaka. Študoval v Necpaloch, Gemeri, Levoči, Bratislave a v nemeckom Halle. Pôsobil ako rechtor na gymnáziu v Modre a potom ako riaditeľ gymnázia v Sliezskom Tešíne. Bol redaktorom mesačníka Orol. Počas svojho pôsobenia v Modre sa stretával s Ľ. Štúrom a prepisoval jeho dielo do češtiny. Písal aj vlastné diela – prevažne prozaické. Jeho najznámejšími dielami sú Povesti Jána Kalinčiaka a Reštavrácia. Zomrel 16. júna 1871 v Martine vo veku 48 rokov.
Ján Kollár
Ján Kollár bol evanjelický kňaz, politik, jazykovedec, básnik a spisovateľ. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici, Bratislave a Jene. Pôsobil ako farár v Pešti. Bol popredným predstaviteľom českého i slovenského národného obrodenia, hlásil sa k panslavismu. Propagoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty, dostal sa preto do rozporu so Štúrom a sám písal po česky. Písal básne i prózu, zbieral piesne. Jeho najznámejšou básňou je Slávy dcera. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.
Jozef Miloslav Hurban
Jozef Miloslav Hurban – evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár i politik – sa narodil 19. marca 1817 v Beckove. Bol vedúcou osobnosťou slovenského povstania v roku 1848 a prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Narodil sa v rodine evanjelického farára, študoval v Trenčíne, Bratislave a v Nemecku. Pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom a potom ako farár v Hlbokom. Po smrti Karola Kuzmányho bol superintendentom evanjelickej cirkvi. Takmer pol storočia stál na čele slovenského literárneho a spoločenského života. Bojoval proti šovinizmu maďarskej vládnucej triedy a propagoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Spolu so Štúrom a Hodžom sa podieľal na príprave slovenského jazyka. Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom vo veku 70 rokov.
Juraj Tranovský
Juraj Tranovský (lat. Georgius Tranoscius) – evanjelický kňaz, spisovateľ, tvorca a zberateľ piesní sa narodil 27. marca 1592 v Tešíne a zomrel 29. mája 1637 v Liptovskom Mikuláši vo veku 45 rokov. Študoval v Kolbergu, Wittenbergu a v Prahe. Tam aj pôsobil ako učiteľ, kým neodišiel do Valašského Meziříčí, kde nastúpil ako farár. Po bitke na Bielej hore musel opustiť Moravu a tak sa ako exulant usadil v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil do smrti. Písal latinské i české modlitby a piesne. Jeho meno je spojené s dielom Cithara Sanctorum – prvou zbierkou duchovných piesní, ktorá sa dočkala viac ako 90 vydaní a slúžila slovenskej evanjelickej cirkvi ako spevník takmer 400 rokov. Jeho menom je pomenované aj evanjelické vydavateľstvo Tranoscius.
Margita Figuli
Margita Figuli bola slovenská spisovateľka a prekladateľka. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a neskôr popri zamestnaní aj hru na klavíri na konzervatóriu. Písala novely a romány, ktoré publikovala najprv v časopisoch Slovenské pohľady, Živena a iné. Medzi jej najznámejšie diela patria romány Babylon, Zuzana, Rebeka či novela Tri gaštanové kone. V roku 1964 jej bol udelený titul Zaslúžilá umelkyňa a o 10 rokov neskôr titul Národná umelkyňa. Zomrela 27. marca 1995 v Bratislave vo veku 85 rokov.
Mária Rázusová-Martáková
Mária Rázusová-Martáková – sestra Martina Rázusa – bola slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka. Narodila sa 28. júna 1905 vo Vrbici. Študovala v Liptovskom Mikuláši a Prešove. Pracovala ako učiteľka v Dolnom Srní, Bratislave a Martine. V roku 1939 zo zdravotných dôvodov zanechala učiteľské povolanie a venovala sa len literárnej činnosti. Redigovala časopis Dobré slovo a Slniečko. Písala poéziu aj prózu a to pre deti i dospelých. Prekladala z francúzštiny a ruštiny. V roku 1964 jej bol udelený titul Zaslúžilá umelkyňa. Zomrela 5. augusta v tom istom roku v Bratislave vo veku 59 rokov.
Samo Chalupka
Samo Chalupka – mladší brat Jána Chalupku – bol evanjelický kňaz a slovenský romantický básnik. Narodil sa 27. februára 1812 v Hornej Lehote. Študoval v Kežmarku, Rožňave, Bratislave a Viedni. Počas štúdia na bratislavskom lýceu spoluzakladal Spoločnosť českoslovanskú, bol členom spolku Tatrín a spolutvorca Memoranda národa slovenského. Po skončení štúdia pôsobil ako farár v Gemerských Tepliciach a potom v Hornej Lehote. Písal vlastenecké i lyrické básne aj historickú epiku. Jeho najznámejšie básne sú Likavský väzeň, Kráľohoľská, Turčín Poničan či Mor ho. Zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote vo veku 71 rokov.
Andrej Sládkovič
Andrej Braxatoris Sládkovič bol evanjelický kňaz, básnik, literárny kritik a publicista. Narodil sa 30. marca 1820 v Krupine. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, potom v Bratislave a napokon teológiu v Halle. Pôsobil najprv ako pomocný učiteľ v Ladzanoch a potom ako farár v Hrochoti a Radvani nad Hronom. Bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej a zúčastnil sa aj na memorandovom zhromaždení, kde bol zapisovateľom. Písal ľúbostnú i národnostnú poéziu, prekladal z ruštiny, francúzštiny i nemčiny a písal aj publicistické články. Za vrcholy jeho diela sú považované básne Marína a Detvan. Zomrel 20. apríla 1872 vo veku 52 rokov v Radvani nad Hronom.
Samo Chalupka
Samo Chalupka – mladší brat Jána Chalupku – bol evanjelický kňaz a slovenský romantický básnik. Narodil sa 27. februára 1812 v Hornej Lehote. Študoval v Kežmarku, Rožňave, Bratislave a Viedni. Počas štúdia na bratislavskom lýceu spoluzakladal Spoločnosť českoslovanskú, bol členom spolku Tatrín a spolutvorca Memoranda národa slovenského. Po skončení štúdia pôsobil ako farár v Gemerských Tepliciach a potom v Hornej Lehote. Písal vlastenecké i lyrické básne aj historickú epiku. Jeho najznámejšie básne sú Likavský väzeň, Kráľohoľská, Turčín Poničan či Mor ho. Zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote vo veku 71 rokov.
Elena Maróthy-Šoltésová
Elena Maróthy-Šoltésová bola slovenská spisovateľka, redaktorka a publicistka. Narodila sa v rodine evanjelického farára a spisovateľa Daniela Maróthyho 6. januára 1855 v Krupine. Vzdelanie získala v Ľuboreči, Lučenci a Poprade. Po sobáši sa presťahovala do Martina, kde sa venovala kultúrnej, spoločenskej a literárnej činnosti. Bola predsedníčkou výboru Živeny. Pod jej vedením Živena založila niekoľko škôl pre dievčatá. Založila aj výrobné družstvo Lipa pre vyšívačky a podporovala tak ich tvorbu. Stala sa vedúcou osobnosťou Slovenského ženského hnutia a aj jej literárna činnosť je určená najmä ženám a odráža život a útrapy žien. Okrem mnohých poviedok a noviel medzi jej známe diela patrí dvojdielny román Proti prúdu. Zomrela 11. februára 1939 vo veku 84 rokov V Martine.
Ivan Krasko
Ivan Krasko bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach. Bol chemickým inžinierom a najprv pracoval v chemickej továrni v Slanom, potom v administratívnych službách ako tajomník ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Bol poslancom i senátorom. Pritom bol literárne činný. Vo svojich básňach sa venuje najmä sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovaniu a zotročovaniu slovenského národa. Jeho básne sú poznačené smútkom, sklamaním a skepsou. Stal sa vedúcou osobnosťou básnickej moderny na Slovensku. Jeho najznámejšími dielami sú Pieseň nášho ľudu či Nox et solitudo. Zomrel 3. marca 1958 vo veku 81 rokov v Bratislave.
Ján Smrek
Ján Smrek – slovenský básnik, prozaik, publicista a vydavateľ sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Študoval v modranskom učiteľskom ústave a potom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Štúdium však nedokončil, pretože ho zaujala práca novinára. Pôsobil ako redaktor Slovenského denníka a potom Národných novín. Založil literárny časopis Elán. Ako básnik sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej poézie 20. storočia. V jeho básňach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Pre kritiku komunistického režimu upadol na istý čas do nemilosti. Zomrel 8. decembra 1982 vo veku 83 rokov V Bratislave.
Janko Kráľ
Janko Kráľ bol slovenský básnik a národný buditeľ. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Po štúdiách v Levoči a Kežmarku prišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde sa ocitol v centre mladých štúrovcov. Istý čas dokonca býval u Ľ. Štúra a bol jedným zo študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na znak protestu proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie profesora. Patril k najuznávanejším štúrovským básnikom. Putoval po Slovensku i Dolnej zemi. V marci 1848 sa aktívne zapojil do revolúcie a burcoval ľud do povstania proti feudálom. Za túto aktivitu bol po potlačení revolúcie zatknutý a väznený v Šahách. Písal piesne, balady, ale aj básne a cyklické skladby. Jednou z najznámejších jeho básní je Duma dvoch bratov. Zomrel 23. mája 1876 vo veku 54 rokov v Zlatých Moravciach.
Kristína Royová
Kristína Royová bola slovenská náboženská spisovateľka a redaktorka. Narodila sa v rodine evanjelického farára 18. augusta 1860 v Starej Turej. Vzdelávala sa súkromne. V Starej Turej založila útulok pre výchovu detí, malú nemocnicu, sirotinec a starobinec Domov bielych hláv. Popri tom bola aj literárne činná. Písala romantické poviedky s ľúbostnou i národnou tematikou, neskôr aj romány, novely a poviedky. Stala sa najprekladanejšou slovenskou autorkou – jej diela boli preložené do 36 jazykov. Osobitou kapitolou je tvorba duchovných piesní. Zomrela 27. decembra 1936 vo veku 76 rokov v Starej Turej.
Ľudmila Podjavorinská
Ľudmila Podjavorinská bola slovenská spisovateľka. Narodila sa 26. apríla 1872 v Bzinciach pod Javorinou. Pochádzala z učiteľskej rodiny a hoci krátko pracovala ako úradníčka Červeného kríža, väčšinou pomáhala otcovi v škole a žila iba z príjmov z literárnej činnosti. Svoje prvé diela publikovala v Národných novinách a v Slovenských pohľadoch. Okrem básní a prózy z vidieckeho a malomestského prostredia písala aj pre deti a do slovenskej literatúry sa zapísala ako zakladateľka modernej slovenskej literatúry pre mladších. Kým z jej próz pre dospelých patrí medzi známe jej dielo Dozvuky, z tvorby pre deti je to iste Čin-čin, Zajko Bojko či Sadaj, slnko, sadaj. Zomrela 2. marca 1951 vo veku 78 rokov v Novom Meste nad Váhom.
Martin Kukučín
Martin Kukučín – rodným menom Matej Bencúr – slovenský prozaik, dramatik a publicista sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej. Po štúdiách na gymnáziu v Revúcej, Martine, Banskej Bystrici, Kežmarku a Šoproni absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte v Prahe. Po neúspešnom pokuse zamestnať sa na Slovensku dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač. Neskôr odišiel do Čile, kde pôsobil tiež ako lekár. Jeho menom je pomenovaná poliklinika v Punta Arenas, kde žil. Písal prevažne poviedky z dedinského života, kde ilustroval spôsob života i myslenia jednoduchých ľudí. Svojim dielom Dom v stráni založil nový žáner – dedinský román. Známymi sú jeho poviedky Na hradskej ceste, Rysavá jalovica, Dies irae, Keď báčik z Chochoľova umrie a mnohé iné. Zomrel 21. mája 1928 vo veku 68 rokov v chorvátskom Pakraci.
Martin Rázus
Martin Rázus – brat Márie Rázusovej Martákovej – bol evanjelický kňaz, básnik, prozaik, dramatik, esejista, publicista, mysliteľ a politik. Narodil sa 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Edinburghu a pôsobil ako farár v Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. V Edinburghu študoval skôr sociológiu ako teológiu. Študoval na tzv. New College, ktorá vtedy ešte nebola súčasťou tamojšej Univerzity s teologickou fakultou. Bol predsedom SNS a ako politik presadzoval autonómiu Slovenska. Ako básnik písal diela s rôznou tematikou od krás prírody cez starosti človeka až po národnooslobodzovací boj. Jeho najznámejšími dielami sú autobiografické romány Maroško a Maroško študuje, v ktorých na základe vlastných spomienok opísal útrapy utláčaného slovenského ľudu. Zomrel 8. augusta 1937 vo veku 48 rokov v Brezne.
Maša Haľamová
Maša Haľamová bola slovenská poetka. Narodila sa 28. augusta 1908 v Blatnici. Po štúdiách v Martine a Bratislave pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách. Po manželovej smrti bola redaktorkou vydavateľstva Osveta v Martine a napokon redaktorkou vo vydavateľstve Mladé Letá v Bratislave. Písala najmä jemnú ženskú poéziu, z jej pera však pochádza aj niekoľko próz pre deti i preklady z lužickosrbskej, českej a ruskej literatúry. Publikovala v mnohých časopisoch napr. Slovenské pohľady, Živena, Elán či Nový rod. Zomrela 17. júla 1995 v Bratislave vo veku 86 rokov.
Milan Rúfus
Milan Rúfus bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube. Po maturite v Liptovskom Mikuláši študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde potom aj pôsobil ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. Sám písal básne. Patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu,
krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice
20. storočia. Už jeho prvá zbierka Až dozrieme znamenala posun dobového chápania poézie. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval aj tvorbe pre deti. Získal mnoho významných ocenení a bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru. Zomrel 11. januára 2009 vo veku 80 rokov v Bratislave.
Pavol Dobšinský
Pavol Dobšinský – evanjelický kňaz, spisovateľ a folklorista sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave, Miškovci a na evanjelickom lýceu v Levoči pracoval najprv ako pomocný redaktor v Slovenských pohľadoch, potom bol profesorom slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici a napokon pôsobil ako kňaz v Drienčanoch. Písal alegorické básne, prekladal z cudzích jazykov, no najmä zbieral a zapisoval ľudové piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Je známy svojimi zbierkami slovenských národných povestí. Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch vo veku 57 rokov.
Pavol Országh Hviezdoslav
Pavol Országh Hviezdoslav bol slovenský básnik, spisovateľ, dramatik a prekladateľ. Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Študoval v Miškovci, Kežmarku, Prešove a Budapešti, kde zložil aj advokátske skúšky. Popri práci právnika a sudcu bol aj literárne činný. Podporoval spolužitie Čechov a Slovákov a po vzniku ČSR viedol Maticu slovenskú. Písal najmä reflexívnu a prírodnú lyriku, ako aj biblickú a historickú epiku. Známe sú jeho Sonety, Letorosty, Prechádzky Jarom, Prechádzky letom, Krvavé sonety či epické diela Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, ako aj dráma Herodes a Herodias. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
Matej Hrebenda
Matej Hrebenda bol nevidiaci kolportér, ktorý sa v časoch národného obrodenia významne zaslúžil o šírenie literatúry po celom území dnešného Slovenska. Popri predaji kníh sám písal poéziu, piesne, vinše či listy. V 15-tich rokoch prišiel o zrak a tak vždy prosil ľudí, aby mu čítali z kníh. Neraz prešiel aj štyri dediny, kým našiel jedného ochotného. Neskôr mal pri sebe pomocníka, ktorý ho sprevádzal na cestách a zapisoval jeho myšlienky a básne. Narodil sa 10. marca 1796 v Rimavskej Píle a zomrel 16. marca 1880 v Hačave vo veku 84 rokov. Dnes je po ňom pomenovaná tlačiareň a knižnica kníh a časopisov pre nevidiacich v Levoči.
Michal Miloslav Hodža
Michal Miloslav Hodža bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši. Študoval v rakši, Mošovciach, Banskej Bystrici, Rožňave a napokon študoval teológiu v Prešove, Bratislave a Viedni. Pôsobil ako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol predstaviteľom slovenského národného života, spolu so Štúrom a Hurbanom sa podieľal na príprave slovenského jazyka a vydávaní Slovenských novín. Bol prvým predsedom kultúrneho spolku Tatrín. Zomrel 22. marca 1870 v Českom Tešíne vo veku 58 rokov.
Janko Matúška
Janko Matúška – slovenský romantický básnik, spisovateľ a dramatik – autor textu slovenskej hymny sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, odkiaľ v roku 1948 organizoval aj slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Neskôr odišiel do štátnej správy a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne. Už počas štúdia na evanjelickom lýceu písal prvé básne a veršované povesti. Jeho tvorba nebola rozsahom veľká, no umožnila naplniť ciele, ktoré si vytýčila generácia Štúrovcov. Písal najmä vlastenecké a príležitostné básne. Jeho najznámejším textom je báseň Nad Tatrou sa blýska, ktorú zložil v roku 1844 pri príležitosti odchodu 22 študentov z bratislavského lýcea do Levoče ako vyjadrenie protestu proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie profesora. Zomrel 11. januára 1877 vo veku 56 rokov
V Dolnom Kubíne.
Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci. Pôsobil na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol profesorom na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Jeho odvolanie z tejto pozície vyvolalo nesúhlas študentov, pričom 22 z nich na protest z lýcea odišli. Ľ. Štúr spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom kodifikoval spisovnú slovenčinu. Začal vydávať Slovenskje národňje novini a záujmy Slovákov hájil aj na pôde Uhorského snemu. Zomrel 12. januára 1856 vo veku 40 rokov v Modre.
Terézia Vansová
Terézia Vansová bola slovenská prozaička, prekladateľka a etnografka. Narodila sa 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine. Študovala v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote. Vydala sa za evanjelického farára Jána Vansu a žila na miestach jeho pôsobenia – najprv v Lomničke a potom v Rimavskej Píle. Aktívne sa venovala literárnej činnosti, písala básne i prózu najmä pre ženy a stala sa priekopníčkou ženského románu. Jej najznámejším dielom je román Sirota Podhradských. Založila prvý ženský časopis na Slovensku Dennica. Zomrela 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov.
Juraj Turzo
Juraj Turzo – gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska sa narodil 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade a zomrel 24. decembra 1616 v Bytči vo veku 48 rokov. Bol bojovník proti Turkom, zúčastnil sa na všetkých protitureckých bitkách, diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Bol radcom cisára Rudolfa II. Neskôr bol kapitánom preddunajského vojska a hlavným veliteľom posádky v Nových Zámkoch. Ako palatín Uhorska zvolal v roku 1610 spolu so svojím dvorným kazateľom Eliášom Lánim synodu do Žiliny, na ktorej bola založená evanjelická cirkev na našom území.
Karol Kuzmány
Karol Kuzmány bol superintendent evanjelickej cirkvi, spisovateľ, novinár a estetik. Narodil sa 16. novembra 1806 v Brezne v rodine evanjelického farára Jána Kuzmányho. Bol priekopníkom slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľom a v rokoch 1863 – 1866 podpredsedom Matice slovenskej. Po štúdiách v Nemecku sa stal profesorom kežmarského gymnázia a potom farárom vo Zvolene, Banskej Bystrici a Martine kde pôsobil aj ako superintendent. Vydával časopisy, písal prózu, poéziu, literárnu estetiku aj piesne. Azda najznámejšou je pieseň Kto za pravdu horí. Zomrel 14. augusta 1866 v Štubnianskych Tepliciach vo veku 59 rokov.
Ivan Krasko
Ivan Krasko bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach. Bol chemickým inžinierom a najprv pracoval v chemickej továrni v Slanom, potom v administratívnych službách ako tajomník ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Bol poslancom i senátorom. Pritom bol literárne činný. Vo svojich básňach sa venuje najmä sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovaniu a zotročovaniu slovenského národa. Jeho básne sú poznačené smútkom, sklamaním a skepsou. Stal sa vedúcou osobnosťou básnickej moderny na Slovensku. Jeho najznámejšími dielami sú Pieseň nášho ľudu či Nox et solitudo. Zomrel 3. marca 1958 vo veku 81 rokov v Bratislave.
Martin Rázus
Martin Rázus – brat Márie Rázusovej Martákovej – bol evanjelický kňaz, básnik, prozaik, dramatik, esejista, publicista, mysliteľ a politik. Narodil sa 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Edimburghu a pôsobil ako farár v Pribiline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. Bol predsedom SNS a ako politik presadzoval autonómiu Slovenska. Ako básnik písal diela s rôznou tematikou od krás prírody cez starosti človeka až po národnooslobodzovací boj. Jeho najznámejšími dielami sú autobiografické romány Maroško a Maroško študuje, v ktorých na základe vlastných spomienok opísal útrapy utláčaného slovenského ľudu. Zomrel 8. augusta 1937 vo veku 48 rokov v Brezne.
Alexander Dubček
Alexander Dubček bol slovenský politik. Narodil sa 27. novembra 1921 v Uhrovci. Bol výraznou osobnosťou Komunistickej Strany Slovenska (KSS), Potom Komunistickej Strany Československa (KSČ) a napokon aj hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Do československých dejín sa zapísal ako čelný predstaviteľ tzv. Pražskej jari, keď v roku 1968 bojoval za nastolenie demokracie v podobe „komunizmu s ľudskou tvárou“. Jeho snahy zmaril vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a on sa stal personou non grata. Svojej rehabilitácie sa dožil až po Nežnej revolúcii v roku 1989, kedy sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Zomrel 7. novembra 1992 vo veku 70 rokov v Prahe a to na následky zranení, ktoré utrpel pri autonehode.
Milan Hodža
Milan Hodža – slovenský politik a predseda vlády Československej republiky sa narodil 1. februára 1878 v rodine evanjelického farára v Sučanoch. Študoval právo v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Bol poslancom Uhorského snemu, poradcom Františka Ferdinanda d´Este. Po vzniku ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia aj ministrom na viacerých ministerstvách. V rokoch 1935-1938 bol predsedom vlády ČSR. Odmietal sa orientovať na ruský bolševizmus alebo nemecký socializmus a propagoval vzájomnú spoluprácu krajín strednej Európy. Zomrel 27. júna 1944 v Clearwater (USA – Florida) vo veku 66 rokov.
Milan Rastislav Štefánik
Milan Rastislav Štefánik bol 1. minister vojny Dočasnej vlády česko-slovenskej. Narodil sa 21. júla 188 v Košariskách v rodine evanjelického farára. Žil v Paríži, kde publikoval odborné články z oblasti fyziky a astronómie. V rámci svojej vedeckovýskumnej práce precestoval mnoho krajín. Ako vynálezca je autorom trakov, skladacej fajky či dáždnika. Počas 1. svetovej vojny sa vypracoval z pozície pilota až na generála. Spolu s E. Benešom a T. G Masarikom presadzoval medzi špičkami európskej politiky samostatný spoločný štát Slovákov a Čechov a po jeho založení sa stal 1. ministrom vojny. Tragicky zahynul vo veku 38 rokov dňa 4. mája 1919 v Moste, kam sa zrútilo jeho lietadlo, ktorým sa po dlhom čase vracal na Slovensko.
Samuel Zoch
Samuel Zoch bol evanjelický kňaz, verejný činiteľ a náboženský spisovateľ. Narodil sa 18. decembra 1882 v Cerove. Študoval v Banskej Bystrici, Šoproni a Viedni. Pôsobil ako farár v Cerove, Kysáči a Modre, neskôr sa stal biskupom Západného dištriktu Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku. V časoch maďarizácie písal národnoobranné články a zastával sa slovenskej mládeže aj slovenských učiteľov. Bol autorom Martinskej deklarácie, členom Slovenskej národnej rady a prvým slovenským županom Bratislavskej župy. Zomrel 4. januára 1928 v Bratislave vo veku 45 rokov.
Štefan Krčméry
Štefan Krčméry bol slovenský básnik, publicista, literárny kritik a prekladateľ. Narodil sa 26. decembra 1892 v Mošovciach. Vyštudoval teológiu v Bratislave, no po krátkom čase zanechal kňazské povolanie a venoval sa kultúrnemu životu. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z roku 1918, redaktorom Národných novín, šéfredaktorom Slovenských pohľadov a tajomníkom obnovenej Matice slovenskej. Písal poéziu i prózu. Jeho najvýznamnejším dielom sú Dejiny slovenskej literatúry. Zomrel 17. februára 1955 v Pezinku vo veku 62 rokov.
Daniel Krman
Daniel Krman bol evanjelický superintendent a barokový spisovateľ. Narodil sa 28. augusta 1663 v Omšení v rodine evanjelického farára Daniela Krmana st. Študoval vo Vratislavi, Lipsku aj Wittenbergu. Od roku 1706 bol superintendentom evanjelickej cirkvi. V roku 1708 ho Ružomberská synoda vyslala na cestu ku švédskemu kráľovi Karolovi XII, aby ho požiadal o finančnú pomoc pre Prešovské kolégium. Počas cesty si písal denník, ktorý neskôr vyšiel pod názvom Itinerarium a patrí dodnes k najlepším cestopisným prózam na Slovensku. Zomrel 23. septembra 1740 v Bratislave vo veku 77 rokov.
Eliáš Láni
Eliáš Láni bol evanjelický kňaz, superintendent a náboženský básnik a spisovateľ. Narodil sa v roku 1570 v Slovenskom Pravne a zomrel 5. novembra 1618 v Bytči. Po kňazskom pôsobení v Mošovciach sa stal dvorným kazateľom palatína Juraja Turza v Bytči a spolu s ním stál pri zrode evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorá bola založená na synode v Žiline v roku 1610. Po založení cirkvi a rozdelení jej územia na tri superintendencie sa stal jedným zo superintendentov. Písal náboženské polemiky, kázne a duchovné piesne, no z jeho tvorby sa zachovalo iba torzo.
Leonard Stöckel
Leonard Stöckel bol učiteľ, teológ a slovenský humanistický spisovateľ. Narodil sa v roku 1510 v Bardejove a zomrel tiež v bardejove 7. júna 1560. Študoval v Košiciach, Vratislave a Wittenbergu, kde sa osobne priatelil s Martinom Lutherom a Filipom Melanchtonom. Pôvodne nastúpil ako rechtor školy v Eislebene, potom sa však na žiadosť rodného mesta Bardejov vrátil, aby tu nastúpil na miesto riaditeľa latinskej mestskej školy. Napísal niekoľko učebníc a spis Leges scholae Bartfensis (1540), ktorý je najstaršou písomnou pedagogickou prácou na Slovensku. Je označovaný za učiteľa Uhrov. Šíril myšlienky reformácie v severnom Uhorsku a stál pri zrode spisu Confessio pentapolytana (vyznanie piatich miest), ktorým sa slobodné kráľovské mestá Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov prihlásili k reformácii.
Ján Jesenius
Ján Jesenius bol slovenský lekár, vedec a politik. Narodil sa 27. decembra 1566 vo Vroclavi, hoci jeho korene siahajú do slovenskej obce Turčianske Jaseno. Študoval filozofiu a medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Padove. Pôsobil ako rechtor Karlovej Univerzity v Prahe. Tu v roku 1600 vykonal aj prvú pitvu ľudského tela v českých krajinách. Bol lekárom cisára Rudolfa II. V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby ako vyslanec českých evanjelikov zabránil zvoleniu Ferdinanda II. Za uhorského kráľa. Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. bol zatknutý a za účasť na protihabsburgskom povstaní odsúdený na smrť. Spolu s ďalšími 27 českými pánmi bol popravený na Staromestskom námestí v Prahe 21. júna 1621.
Matej Bel
Matej Bel bol uhorský polyhistor, encyklopedista, filozof, evanjelický kňaz, priekopník slovenského osvietenstva a jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia. Je považovaný za zakladateľa modernej vlastivedy v Uhorsku. Venoval sa všetkým vtedy rozšíreným vedeckým disciplínam a písal poéziu i duchovné piesne. Jeho životným dielom je Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku – dielo, ktoré obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc. Narodil sa 24. marca 1684 v Očovej a zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave vo veku 65 rokov. Po smrti ho nazývali Magnum decus Hungariae (doslova Veľká ozdoba Uhorska).
by