V evanjelickom kostole v Piešťanoch sa konala rozlúčka s dlhoročným kantorom a bývalým zborovým dozorcom a poddozorcom bratom Ing. Ľudovítom Michalkom.
Brat Michalko sa narodil 23.augusta 1932 v Plevne v Bulharsku do rodiny učiteľa pre slovenskú menšinu, Jána Michalka, a bulharskej učiteľky Teodory rodenej Cankovej. Detstvo trávil v dedinke Brašľanica v Bulharsku až do roku 1940, kedy bol jeho otec,ako politicky nespoľahlivý, služobne stiahnutý späť na Slovensko. Po návrate z Bulharska sa rodina usadila v Spišských Vlachoch, kde „Ľudko“, ako ho zvykli volať jeho blízki a priatelia, absolvoval Ľudovú školu a neskôr aj 1. ročník meštianskej školy. V roku 1945 bol jeho otec opäť služobne preložený. Rodina sa presťahovala do Košíc, a tam Ľudko ukončil gymnázium. Počas štúdia na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave, so špecializáciou elektrovákuová technika, začal navštevovať aj evanjelický zborový spevokol, kde spoznal svoju životnú lásku Elenu Raabovú, dcéru evanjelického a.v. farára Viliama Raaba. V tom čase rovnako študovala v Bratislave na Lekárskej fakulte.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia začal v roku 1956 pracovať ako konštruktér v Chirane, závod Modřany pri Prahe. V Modřanoch bol zamestnaný až do roku 1959, kedy si našiel miesto vývojového pracovníka vo VUMA Nové mesto n.Váhom. 16. júna 1960 v Revúcej vstúpil do stavu manželského s Elenou Raabovou. V roku 1961 prestúpil do podniku TESLA v Piešťanoch, ako hlavný konštruktér a bol mu tu pridelený aj podnikový byt. Tým sa začala nová etapa v jeho profesionálnom, ale aj osobnom živote.
Tu sa manželom narodili dve deti,dcéraSoňa a syn Peter.
V roku 1970, bol brat Michalko z politických dôvodov preradený na miesto samostatného vývojového pracovníka. Následne, bol v roku 1979 menovaný za vedúceho oddelenia medzinárodnejspolupráce. Jeho pracovný život sa skončil odchodom do dôchodku v roku 1991.
Na dôchodku sa tešil s manželkou zo štyroch vnúčat a neskôr aj dvoch pravnukov, ktorí ho napĺňali elánom, a chuťou do života.
Významnou vášňou jeho života bola jednoznačne hudba. Či už v podobe spevu počas vysokej školy v evanjelickom spevokole, alebov hre na klavíri, a neskôr na organe.
Práve hra na organe ho nakoniec doviedla k miestu kantora v evanjelickom kostole v Piešťanoch, kde viedol aj zborový spevokol.
Aj napriek pokročilému veku brat Michalko s láskou a oddanosťou opatroval manželku,počas jej zdravotných problémov až do jej smrti. Pri tom však nebral ohľad na seba,čo sa neskôr odzrkadlilo aj na jeho vlastnom zdraví. Spočiatku sa mu ťažkosti darilo vďaka pomoci rodiny prekonávať. V poslednom roku sa však jeho zdravie výrazne podlomilo a 27. septembra násvo veku 92 rokov navždy opustil. Rozlúčka s ním sa konala v evanjelickom kostole v Piešťanoch 2. 10. 2024. Liturgoval aj jeho niekdajší spoluštatutár a administrátor Cirkevného zboru ECAV Piešťany Mgr. Miroslav Jäger. Kázeň ( na základe 104. Žalmu, 31-33) a odobierku povedal zborový farár ThDr. Branislav Dolinský. Za presbyterstvo sa prihovoril zborový dozorca MUDr. Pavol Masaryk,PhD. a báseň predniesla Mgr. Jana Masaryková.
Brata Michalka sme poznali sme ho ako milého, skromného, láskavého, trpezlivého a veľmi zbožného, nadovšetko milujúceho Pána Boha. Pre cirkevný zbor v Piešťanoch bol nesmiernym požehnaním.
Bol zborovým dozorcom v ťažkých časoch, keď sa rozhodovalo o výstavbe Zborového centra. Svoje technické vzdelanie vedel uplatniť aj v každodenných praktických problémoch zboru. Ale najviac si ho pamätáme ako kantora a vedúceho zborového spevokolu, ktorý viedol veľmi profesionálne a s veľkou trpezlivosťou a láskou. „Lebo, kto spieva, dvakrát sa modlieva.“ Pán Boh mu dožičil krásny dlhý vek a on sa aj v tomto vysokom veku zúčastňoval na živote zboru a pôsobil ako poddozorca.
Za svoju službu pre našu cirkev sa mu v roku 2017 dostalo významného ocenenia z rúk generálneho biskupa ECAV PhDr. Miloša Klátika PhD. pri príležitosti 500.výročia Reformácie na návrh Seniorálneho presbyterstva Bratislavského seniorátu.
Česť jeho pamiatke!
(Branislav Dolinský)
by