Domáca pobožnosť na 2. nedeľu po Zjavení (19. január 2025)

Pieseň ES 33

Buď Bohu sláva na nebi a pokoj ľuďom na zemi, ktorí zo srdca vďačného velebia Boha mocného, Haleluja!

Čítanie Božieho slova z Jer 17, 12 – 14  

„Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne. Ty nádej Izraela, Hospodine! Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu. Tí, čo sa odvracajú od Teba, zapísaní budú do zeme, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody. Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, zachráň ma, a budem zachránený, lebo Ty si moja chvála.“

Milí bratia a sestry!

Po vianočných sviatkoch, ktoré nám oznamovali príchod Ježiša Krista na svet, prežívame nedele, ktoré nám chcú – skôr než príde pôst a s ním rozprávanie o Jeho utrpení a smrti – povedať, kým je a v čom a prečo je výnimočný. Dnes skrze text, ktorý naoko nemá s Pánom Ježišom nič spoločné. A predsa.

Čo nám je sväté

„Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne“ týmito slovami začína prorok nový tematický odsek, na začiatku ktorého označuje Hospodina za toho, ktorý je nad všetkým, je stredobodom všetkého a je Svätý. Azda každý človek či každý národ má niečo, čo mu je sväté, niečo, čo si mimoriadne váži, na čo je hrdý, na čo nedá dopustiť. Pre niekoho je to meno či rodinná alebo národná história, pre iného nejaké miesto a pre dakoho ďalšieho nejaký človek, významná osobnosť. Prorok na tento – nielen pomyselný – piedestál stavia Hospodina. On je ten, ktorý sedí na tróne, to Jeho trón je trónom slávy, vyvýšeným od počiatku, to On je nádejou Izraela.

Život bez Hospodina

Kým naše individuálne či národné hodnoty, poklady a symboly sme si zväčša zvolili sami, sami sme im prisúdili ich význam a nijako nás existenčne neohrozí ak ich časom opustíme, Hospodin nie je iba hodnota, ktorú si národ vyvolil za svoj svätý poklad. Práve naopak. To Hospodin si vyvolil svoj ľud, povýšil ho nad všetky ostatné národy a viedol ho rôznymi kľukatými cestami dejín. Nie Boh tak závisí od ľudí ale ľudia závisia od Hospodina. Jeremiáš to dobre vie a preto pripomína, že zle pochodia tí, čo sa od Neho odvracajú a opúšťajú Ho.

Žriedlo živej vody

Tým nechce povedať to, že Hospodin je pomstychtivý a potrestá toho, kto Ním pohrdne ale jednoducho to, že Hospodin je žriedlom živej vody. Kto odíde od zdroja vody, nemôže dlho ostať nažive. To je zákonitosť, ktorú nemožno nijako obísť. Tak aj ten, kto odíde od Hospodina, zdroja života, nemôže dlho žiť hodnotným a bohatým životom. To chce autor povedať a pripomenúť tak, prečo je dôležité zostať pri Bohu, ktorý už toľkokrát dokázal, že sa o svoj ľud verne stará a to aj v tých najťažších situáciách.

Uzdrav ma

Jeremiáš si to dobre uvedomuje. Sám má s Hospodinom mnoho vlastných skúseností viery, preto nechce od Neho odísť a hoci má mnoho svojich trápení, jedine Hospodina prosí: „Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, zachráň ma, a budem zachránený.“

Hospodin v Ježišovi

Len pred krátkym časom sme prežívali Vianoce, ktoré nám oznamovali príchod Božieho Syna na svet. Musíme pri tom pamätať na to, že tento Syn nie je inou, novou bytosťou ale je to bytosť, v ktorej prichádza medzi nás ten istý Boh, o ktorom hovorí Jeremiáš. Ak teda on stavia Hospodina na sväté vyvýšené miesto uprostred národa, patrí toto isté miesto aj Ježišovi Kristovi, pretože On je rovnako vyvýšený od počiatku a patrí Mu trón slávy.

Miesto v strede

Kým Jeremiáš hovoril o vyvýšenom tróne slávy pre kráľa Izraela, my môžeme pokojne pri Ježišovi Kristovi hovoriť o tróne slávy, vyvýšenom uprostred nás, našej cirkvi, nášho cirkevného zboru či našej domácnosti. Dnešná nedeľa svojou témou hovorí, že „Ježišova prítomnosť posväcuje domácnosť“ a my sa môžeme opýtať: je Pán Ježiš stredobodom našej domácnosti? Je On tým, čo nám je doma drahé a sväté? Je On tým, kto je vyvýšený a patrí Mu čestné miesto?

Ježiš – žriedlo živej vody

Ako Jeremiáš označil Hospodina za žriedlo živej vody, aj Pán Ježiš o sebe povedal, že je studnicou vody, po ktorej človek viac nie je smädný (J 4,14). Kto preto opustí Pána Ježiša či sa odvráti od Neho, sám seba odsúdi na smäd a život, ktorý nemôže trvať dlho a nemôže byť hodnotný a plodný. Naopak, kto aj vo svojich úzkostiach volá – tak ako Jeremiáš – k Pánovi Ježišovi: „uzdrav ma … zachráň ma,“ ten bude uzdravený a zachránený.

Nie je náhoda, že tento text čítame práve v období po Vianociach. Veď počas nich sme počuli správu o narodení Spasiteľa. Dnes sa nás Písmo pýta, či narodeného Mesiáša považujeme za to najsvätejšie vo svojom živote a vo svojej domácnosti, či podľa toho k Nemu pristupujeme a či od Neho očakávame uzdravenie a záchranu. Ak nie, potom sme vianočnú Božiu ponuku neprijali. Uvažujme, či to nie je chyba a či sa odmietnutím Božieho daru neodsudzujeme na život bez vody. Amen.

Modlitba

Pane Ježiši Kriste, Ty si studnicou živej vody. Kto pije vodu, čo má od Teba, nebude smädný. Ďakujeme Ti, že si prišiel na svet a že prichádzaš do našich domácností. Prosíme, prijmi v nich čestné miesto, buď stredobodom našich príbytkov a buď prameňom života pre naše rodiny. Kiež tak v Tebe nachádzame život, pokoj, radosť i útočisko a len od Teba si žiadame záchranu i uzdravenie. Veď Ty si Boh, ktorý zachraňuje a uzdravuje, preto dávaj i nám hojnosť svojej milosti. Amen.

Pieseň ES 46

Len Tebe srdce dávam, Ježiši, môj Pane, Tebe sa odovzdávam, ó Dieťa premilé! Ty srdce moje nečisté vezmi a zameň za čisté; ó Ježiši, Kriste Pane, ó Dieťa premilé.

 

Autor: Štefan Kiss