Ako len tí ľudia pred nami mohli žiť v takom malom priestore? Variť v tak malej kuchyni bez všetkých tých spotrebičov a pomocníkov, ktoré by nám mali uľahčovať život, však? Bez všetkých tých mäkkých podušiek, ktoré majú zmakčiť tvrdosť života, bez pohodlného gauča v obývačke s kávovarom na gombík… Ako len mohli chodiť všade pešo, bosí, s nohami i rukami od mozoľov?!
Uvedomujem si, ako veľmi sme spohodlneli. A napriek tomu, všade okolo seba vidím nespokojných ľudí, a často som sama vnútorne úplne bezdôvodne nespokojná. Sme plní všetkého možného, a napriek tomu vnútorne vyprahnuto prázdni.
Lebo spokojnosť nie je o tom, čo máš! Je o tom, Komu alebo čomu patrí tvoje srdce.
Na začiatku tohto pôstu som si povedala, že musím zrátať čo všetko mám, a čoho som plná. Či náhodou niečoho nemám priveľa. Alebo či niečoho nie je vo mne priveľa. Nemyslím riady v kuchyni, bez ktorých by si sa zaobišla, alebo oblečenie v skrini, ktoré nepotrebuješ… Môže to byť niečo, o čom si si pôvodne myslel, že ťa to urobí šťastnejším. Konfort, ktorý ťa uložil do uspávajúceho pohodlia a bráni ti zažívať dobrodružstvo nasledovania Krista. Zvyk, ktorý zabraňuje zomieraniu tvojho “Ja” , do ktorého sme povolaní.
Vystúp z pohodlia! Pôst je o zbavovaní sa zbytočností. O tom, že vedome vyhľadávame nepohodlie, ktoré napĺňa, alebo vedie k zmysluplnosti. Vedome sa rozhodujeme strácať, aby sme získali ŽIVOT plný vnútornej spokojnosti, ktorý nám priniesol Kristus.
“Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce” Matúš 6, 21
“Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho.” Lukáš 9, 24
Priatelia, prajem vám požehnaný pôst 2025, aby ste stratili čo máte stratiť a našli čo máte nájsť! 
by