Mokrá Lúka je malá obec horného Gemera na úpätí Revúckej vrchoviny a Slovenského rudohoria. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427, kedy sa nazývala Kerekreth. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko-malohontskú župu. Názov obce sa odvodzuje od mokrej pôdy, mokrých lúk a mokrín, ktoré zaberali väčšinu dnes osídlenej časti chotára obce. Obyvatelia boli hlavne poľnohospodári, dôkazom sú symboly v pečatiach obce.
História obce je poznamenaná mnohými udalosťami, okrem iných tureckými nájazdami, vyvraždením obyvateľov, platením urbáru, cholerou, požiarom. Obnovu a výstavbu obce, činnosť spolkov a organizácií ovplyvňovali evanjelickí farári a aj jednotliví obyvatelia. Boli to rodáci, ale aj tí, ktorí v obci prežili určitý čas svojho života. Svojimi činmi a prácou sa natrvalo zapísali do dejín Mokrej Lúky, jej cirkevného, školského i verejného života.
V tomto článku chcem predstaviť históriu cirkevného zboru, a hlavne spomenúť si na duchovných, ktorí svoj život zasvätili Mokrej Lúke. Keď si uvedomím, koľko evanjelických farárov, osobností tej minulej, ale aj súčasnej doby tu žilo svoje životy, formovali životné príbehy jednoduchých obyvateľov, musím sa stíšiť, zamyslieť sa a poďakovať Pánu Bohu za toto všetko.
Prvá písomná zmienku o našom cirkevnom zbore (CZ) je z roku 1596. V rokoch 1596-1628 patril zbor spolu s Revúčkou a Zdychavou k fíliám (dcérocirkvám) revúckeho cirkevného zboru, spravoval ich revúcky duchovný.
Významným dňom v živote zboru je 13. október 1628. Je to deň osamostatnenia sa zboru a zvolenia si vlastného „dušpastiera“. Michal Pany, pôsobil v rokoch 1628-1638, bol prvým duchovným osamostatneného zboru Mokrá Lúka. Dcérocirkvou sa stala Umrlá ( Revúcka) Lehota.
Podľa získaných informácii boli ďalšími duchovnými v Mokrej Lúke Simon Eustachius,1639 -1645, Andreas Machner ,1646, a Jonáš Blaho, 1663-1673. Rok 1673 sa podľa získaných informácii uviedol do histórie zboru príchodom jezuitov. Michal Angelus, správca Muránskeho panstva, pozval do Rožňavy jezuitov a následne musel evanjelický duchovný z Mokrej Lúky odísť. Postihlo to ďalších 15 gemerských obcí, nemohli sa takmer desať rokov vrátiť. Duchovnú službu vykonávali rímsko-katolícki „provízori“. Bolo to v rokoch 1673-1682.
Po týchto ťažkých rokoch sa v roku 1682 ujal služby Andrej Sexty (Šesták). Služba trvala tri roky, do roku 1685. V roku 1687 dva roky slúžil v Mokrej Lúke Juraj Antoni, 1687-1688. Jeho pôsobenie v Mokrej Lúke si neželali kráľovskí komisári, ktorí pôsobili na Muránskom hrade. Evanjelickí kňazi nemohli pôsobiť v Mokrej Lúke až do roku 1703. V tom roku tu začal pôsobiť Andreas Pileatoris, predpokladáme, že až do roku 1707.
Evanjelický farár Ján Bahýl bol v roku 1712 vyhnaný z fary majiteľmi Muránskeho hradu. Aby si zachránil život, schoval sa v studni, neskôr sa skrýval v lese. Tam mu ľudia prinášali stravu. V Mokrej Lúke pôsobil v rokoch 1707-1712. Je autorom knihy Tristissima Ecclesiarum Hungariae Protestantium facies vydanej v roku 1747 v Brige. Po absolvovaní domácich škôl študoval v rokoch 1667-1669 na univerzite vo Wittenbergu. Od roku 1714 pôsobil vo Vyšnom Skálniku.
Roky 1712-1784 sú poznačené vplyvom nového majiteľa Muránskeho panstva, ktorým bol Štefan II. Koháry. Náš zbor, ako aj mnohé iné na Gemeri, spravovali dlhých 72 rokov katolícki „provízori“. Je zázrak, že zbor toto obdobie prežil. Tolerančným patentom roku 1781 cisár Jozef II. vyhlásil obmedzenú náboženskú slobodu a občiansku rovnoprávnosť pre stúpencov evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Toto mobilizovalo veriacich v Mokrej Lúke a Revúckej Lehote, čo sa prejavilo výstavbou nového tolerančného kostola v Mokrej Lúke. Ten bol vysvätený na Michala v roku 1785.
Prvým duchovným, ktorý mohol po dlhých 72 rokoch slobodne kázať slovo Božie od roku 1785 aj v novopostavenom kostole, bol Daniel Fabricius (1784 – ? ), údaj sa nám nepodarilo nájsť a neskôr po návrate v rokoch 1793-1819.
Daniela Fabriciusa na dlhých 27 rokov (1820-1847) vystriedal v službe mokrolúckym evanjelikom rodák z Necpál, Samuel Koričanský, evanjelický kňaz a národovec, pôvodom zeman. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach. V Mokrej Lúke bol súčasne i kronikárom obce. Zapísal i historické udalosti o cholere. Je pochovaný v katolíckom cintoríne v Mokrej Lúke.
Matici
Tak krásne, divoko a milo, v národe mojom Ti srdce bilo,
a povstalo a smelo vzlietlo do šíreho sveta,
to veľum národa, utkal cestu proroka,
Hľa, i brieždi sa i blýska sa, Ty novým šatom odela si myseľ Slováka:
Bo, v tebe naša nádej, sláva, žitia zrenica, mať naša – slovenská Matica.
Si svitom mysle – národa sila, ty, čos z otroctva slovač vykúpila.
V tebe nádej, sláva rodu, žitia zrenica, mať naša – slovenská Matica. Pravdou činu odomykáš skutky naše čisté, čo v tisícročnom rabstve boli tak kruto bité,
Bo v tebe nádej naša, sláva rodu, i žitia zrenica mať naša – slovenská Matica.
Dušan Zadroš – Jelšavský
Na Memorandovom zhromaždení 4. júla 1861 privítali založenie prípravného výboru Matice slovenskej. Naša Muránska dolina a jej vtedajší národovci, ale aj obyčajní ľudia, nestáli bokom od tohoto hnutia matičiarov a smelo sa zapojili do národnostného hnutia.
Prvými budovateľmi matičného diania v Muránskej doline boli farár Andrej Chotváč z Mokrej Lúky, v Chyžnom známy autor hymnickej básne Hej, Slováci Samuel Tomášik.
Andrej Chotváč, evanjelický farár, národovec, učiteľ, kaplán v Niredházi, v Ratkovej. Bol priekopník a zakladateľ čitateľských spolkov a slovenských škôl. Bol tiež veľký odporca maďarizácie. V Mokrej Lúke pôsobil v rokoch 1847-1890, dlhých 43 rokov.
Podľa získaných informácií boli ďalšími farármi v Mokrej Lúke Pavol Honéci ,1891-1892,
Pavol Terrai, 1896, Štefan Margoči, ktorý bol zvolený, no pravdepodobne neprijal miesto v roku 1898. V rokoch 1898-1899 bol správcom zboru Koloman Tóth, v roku 1901 Ján Hamar, rodák z Chyžného a Ernest Mockovčák, 1903-1904.
V rokoch 1906-1908 slúžil v Mokrej Lúke Július Adamiš. Po viacerých pôsobiskách sa na štyridsaťpäť rokov stal farárom v Bratislave. Bol jedným zo spoluzakladateľov prvého slovenského evanjelického cirkevného zboru v Bratislave. Je známy svojou bohatou publikačnou činnosťou. V roku 1924 sa zúčastnil prekladu Nového zákona. Je autor učebnice Dejiny cirkvi kresťanskej (Liptovský Mikuláš, Tranoscius, 1939) a Evanjelická vierouka a mravouka (1943), životopisov, pamätníc a prekladov.
V roku 1912 bol farárom v Mokrej Lúke Viliam Vrábel, otec známeho profesora Andreja Vrábela. Obaja sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne v Čankove. V tom istom roku ho vystriedal Ján Nádassy a Teodor Fábry, ktorý pôsobil v Mokrej Lúke do roku 1922 .
Juraj Daniel Szabo, slúžil v Mokrej Lúke v rokoch 1922-1941. Bol to hlboko mysliaci človek, organizátor duchovného a národného života v obci. Aktívne sa zapájal aj do verejného života. Za jeho pôsobenia v rokoch vzrástol cirkevný zbor duchovne a obec hospodársky.
Evanjelický farár Štefan Juretič bol organizátor duchovného, národného, ochotníckeho a verejného života v obci. Tiež bol priekopníkom sporenia medzi deťmi, mládežou a dospelými. Bol aktívnym členom úverového družstva a slovenskej sporiteľne. V Mokrej Lúke pôsobil v rokoch 1941-1970.
Ľudmila Hudáková bola druhou ženou v duchovnej službe, kazateľkou Božieho slova v evanjelickej cirkvi, seniorálnou kaplánkou Gemerského seniorátu a pôsobila v Jelšavskej Teplici a v Chyžnom. Ako námestná farárka pôsobila v Mokrej Lúke v rokoch 1971-1974.
Od roku 1975 až do roku 2000 nemal zbor vlastného farára.
Bol administrovaný evenjelickým farárom Ján Klátikom v rokoch 1975-1992. Ján Klátik pôsobil ako senior Gemerského seniorátu a zborový farár v Revúcej.
V rokoch 1993-2000 bol zbor administrovaný Jánom Beňuchom, Stanislavom Haluškom a Jánom Solivajsom.
Od roku 2000 pôsobí v Mokrej Lúke evanjelická farárka Marta Klátiková.
V tomto článku som chcel zhrnúť históriu nášho cirkevného zboru od jeho osamostatnenia až po dnešok tak, ako sme ju nepoznali. Je to spomienka na obecných farárov, obetavých ľudí, ktorí v ťažkých podmienkach počas takmer 400 rokov existencie samostatného cirkevného zboru v Mokrej Lúke šírili duchovné slovo, boli oporou bežným ľuďom, s elánom a nadšením organizovali aj kultúrny a spoločenský život v obci.
Minulosť takú, akú ju nepoznáme ani neobjavíme, pokiaľ si neuvedomíme, že je všade prítomná okolo nás… Dnešným svetom chodíme ako slepí, nevidíme odkazy minulých generácií. Keď si však uvedomím, čo všetko títo ľudia u nás v Mokrej Lúke dokázali a zanechali, som užasnutý a chce sa mi im pokloniť a poďakovať.
Evanjelickí duchovní nielen v našej obci, ale aj v histórii Slovenska zanechali výraznú stopu, ktorú si musíme chrániť, vážiť a byť na to hrdí.
Za cenné informácie k napísaniu tohoto článku sa chcem poďakovať pánovi Jánovi Jakubejovi, archivárovi Gemerského seniorátu.
O tri roky oslávime 400 rokov samostatnosti zboru. Prežili sme takmer 400 rokov. Prežijeme?
Ing. Ladislav Čajko
zborový dozorca
CZ ECAV Mokrá Lúka
by