Vstaň z trónu!
„Keď Jonáš vchádzal do mesta, v prvý deň cesty volal: Ešte štyridsať dní, a Ninive bude vyvrátené! Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vyhlásili pôst od najväčšieho až po najmenšieho a obliekli sa do vrecoviny. Keď sa správa o tom dostala k ninivskému kráľovi, ten vstal zo svojho trónu, zložil zo seba plášť, odel sa vrecovinou a sadol si do popola. Potom dal rozhlásiť po Ninive ako rozhodnutie kráľa a jeho šľachticov: Nech ani ľudia ani zvieratá, rožný statok ani ovce neokúsia nič, nech sa nepasú, ani vodu nepijú. A nech sa ľudia i zvieratá odejú vrecovinou a mocne volajú k Bohu; nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, čo má na rukách.” Jonáš 3, 4-8
Predstavila som si, žeby takáto zvesť znela v našom kostole, alebo niekde na ulici: „Hej, ľudia, ešte 40 dní a mesto, v ktorom žijete, bude zničené!“ Taká neevanjeliová zvesť! S najväčšou pravdepodobnosťou by sme toho „proroka“ označili za netolerantného extrémistu, alebo blázna. Niektorí by sa podráždene rozohňovali: „Čo si to dovoľuje, nech si pozametá pred vlastným domom!“ Niektorí by povedali: „A kto to hovorí?! Veď ani nemá teologické vzdelanie!“
Jonáš povedal jedinú vetu a hneď v prvý deň to pohlo mestom a robili pokánie.
Milovaní, tak veľmi túžim po tom, aby Božie slovo pohlo našimi srdciami. Som presvedčená, že musíme vstať zo svojich trónov podobne ako kráľ Ninive, a priznať, že sme pochybili. A veru, ťažko sa nám z nich stáva! Väčšinou hľadáme vinníkov, ospravedlňujeme sa sami pred sebou a ďalej sa sebecky držíme svojich stereotypov, na ktoré sme zvyknutí.
Priznajme si, všetci máme násilie na rukách, od ktorého sa potrebujeme odvrátiť. Násilne oberáme ľudí o ich česť, keď o nich hovoríme to, čo by sme o sebe počuť nechceli. Ubíjame hlúpymi poznámkami svoje deti, kamarátov v škole, v rámci srandy kolegov v práci… Na sieťach násilne vstupujeme do debát a tlčieme človeka, ktorý je na druhej strane počítača v záujme pravdy. Znásilňujeme svoje svedomie, aby sa tvárilo, že je všetko v poriadku, keď sa správame falošne, keď robíme veci, o ktorých vieme, žeby sme nemali, alebo keď klameme v práci….
Nezovšeobecňuj zlo a hriech akoby sa ťa to netýkalo! Neukazuj prstom. Proste vstaň z trónu ako prvý! Vstaň z trńu, ktorý je v strede tvojho života a okolo ktorého sa točí celý tvoj život, zlož plášť, ktorým zvykneš zakrývať svoje nesprávne rozhodnutia a ešte dnes popros Ježiša, aby vyčistil tvoje srdce tak, ako chrám v Jeruzaleme. Nech je tvoje srdce znova miestom uctievania Hospodina. Nech je znova miestom modlitby a túžby po Pánu Bohu. Nech je v ňom znova tichý priestor na zastavenie sa v tom všetkom, čo denne robíš.
Ježiš kráčal v ústrety smrti, aby ťa očistil. Popros Ho, aby ti ukázal, čo do tvojho života nepatrí. Potom vstaň z trónu a pokor sa! A ver, že Tvojím podriadením Bohu budú s najväčšou pravdepodobnosťou zachránení ľudia, ktorí žijú v tvojej blízkosti.
„Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov.“ Lukáš 19, 45 – 46
„A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil.“ 1.Petrov 5, 5b – 6
by