„Raz v sobotu šiel obilným poľom a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy. Tu Mu farizeji povedali: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? A On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? Ako vošiel do domu Božieho za čias veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie je dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu? “Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu;” preto je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“ . Marek 2, 23 – 28
Predstavila som si ako učeníci s Ježišom prechádzajú cez obilné pole. Taká dlhá príjemná nedeľná prechádzka počas ktorej vyhladli. Jeden z nich odšklbne klas a začne ho šúchať medzi dlaňami, až sa oddelia plevy od zrnka. Rozprávajú sa, smejú, a pomedzi to vymŕvajú zrno a jedia… Až by sa mi chcelo byť tam. Vnímať Ježiša, tešiť sa z Jeho prítomnosti a odpočívať. Iba tak byť…
Pýtaš sa, čo vlastne pohoršilo farizejov, že napomenuli Ježiša? Vymŕvanie klasov bolo výkladom zákona považované za prácu, pretože pripomínalo žatvu. Učeníci vymŕvaním klasov podľa nich vlastne pracovali v deň odpočinku. Židia mali veľmi prísne definované pravidlá, čo všetko sa nesmelo robiť počas šabatu. A tak vo svojom zákoníckom zmýšľaní doťahovali veci do absolútnych absurdít, v ktorých nedokázali rozoznať nedeľnú prechádzku s Ježišom a vychutnávanie si „popcornu“ od ťažkej práce. Nedokázali rozoznať odpočinok od námahy. Požehnanie od hriechu.
Daj si pozor, aby sa ti to nestalo. Keď si blízko Ježiša, presne vieš, čo je dobré a správne. A robíš to rád, bez toho, aby ti to bolo zaťažko, alebo preto, že si to praje niekto iný. Možno doťahuješ veci do absurdít v iných oblastiach. Možno z nejakej malej pochybnosti v hlave si vykonštruuješ scenáre toho, čo by sa mohlo stať, a kvôli strachu strácaš dôveru v mocného Hospodina. A keď v tvojom okolí niekto urobí niečo, čo nevieš pochopiť, začneš ho čoraz viac pozorovať a pritom nevidíš ako strácaš kontrolu nad vlastným životom. Alebo hádka, ktorá končí spomínaním na minulé zlyhania a nerieši aktuálnu situáciu. V skutočnosti ňou zakrývaš svoje chyby. To sú tie farizejské absurdity. Keď je forma dôležitejšia ako obsah. Keď strácaš prehľad toho, čo je skutočné zle. Keď vymieňaš Ježiša za aktivitu, ktorá ti dáva pocit hodnoty.
V dobe, keď sme tak pracovne vyťažení, že sa nevieme zastaviť, často ťaháme tento príbeh do absurdít na opačnú stranu. Zneužívame Ježišové slová o dodržiavaní soboty, aby sme ospravedlnili, že nemáme čas na nedeľu. Že nemáme čas s Bohom. Pán Ježiš hovorí: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ Tvoj Pán nepotrebuje tvoje zákonnícke dodržiavanie nedele a sviatkov, ale ty potrebuješ jeden deň v týždni na odpočinok. Potrebuješ byť v blízkosti svojho Boha, len tak si hovieť a vychutnávať popcorn… Rozprávať sa o dôležitých aj menej dôležitých veciach. Kráčať v pokore a pokoji poľom života na ktorom tvrdo pracuješ, na chvíľu sa zastaviť a po unavnom dni zhodnotiť co máš za sebou. Pomaly vymŕvať klásky svojich motívov, úmyslov aj skutkov pred Hospodinom.
Ježiš je ten, kto prišiel dať odpočinok našim dušiam. Farizeji nemohli mať nikdy pokoj v tom, či skutočne naplnili zákon tak, ako Boh chce. Dodržiavaním zákona aj keď ho dotiahli do absurdít nemohli mať istotu, že sú prijatí a ospravedlnení Bohom… Ich duše preto stále striehli a nedopriali si pokoja. Ale ty môžeš odpočívať, lebo Ježiš ti priniesol pokoj vo vzťahu s Bohom. Svojou smrťou a zŕtvychvstaním priniesol trvalý odpočinok všetkým, ktorí sa uvoľnia v Jeho blízkosti a schúlia do Jeho dlane.
“Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!” Matúš 11, 28
by