Pieseň ES 191
Hospodine všemohúci, Bože dobrý, milujúci, Otče milosrdenstva, zmiluj sa nad nami!
Čítanie Božieho slova z 2Kron 28, 8 – 15
„Izraelci odvliekli svojim bratom do zajatia dvestotisíc žien, synov a dcér. Vzali im aj veľkú korisť, ktorú odniesli do Samárie. Bol tam Hospodinov prorok menom Ódéd, ktorý vyšiel pred vojsko, vchádzajúce do Samárie, a povedal mu: Hľa, pretože sa Hospodin, Boh vašich otcov, rozhneval na Júdejcov, vydal vám ich do rúk. Vy ste ich však vraždili so zúrivosťou, ktorá prenikla až do neba. Teraz zamýšľate podrobiť si Júdejcov a Jeruzalemcov za otrokov a otrokyne. Či aj vy nie ste vinní pred Hospodinom, svojím Bohom? Poslúchnite ma teda a vráťte zajatcov, ktorých ste odvliekli svojim bratom, lebo vás zasiahne páľava Hospodinovho hnevu. Tu mužovia spomedzi efrajimských predákov: Azarja – syn Jóchánánov, Berechja, syn Mešillémótov, Chizkija, syn Šallumov, a Amásá, syn Chadlajov – vystúpili naproti tým, ktorí prichádzali z výpravy, a povedali im: Nevoďte sem zajatcov, lebo by ste k nášmu previneniu proti Hospodinovi mohli úmyselne pripojiť ďalšie hriechy a previnenia. Beztak máme mnoho vín a páľava hnevu spočíva na Izraeli. Nato ozbrojenci prepustili zajatcov a korisť pred hodnostármi a celým zhromaždením. Mužovia vyzvaní po menách povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, prepravili všetkých nevládnych na osloch. Zaviedli ich k ich bratom do Jericha, Mesta paliem, a vrátili sa do Samárie.“
Milí bratia a sestry!
Dnešné slová nás vovádzajú do veľmi zlých časov 8. storočia pred naším letopočtom, keď bol Izrael rozdelený na dve časti, v severnej (Izrael) vládol Pekach a v južnej (Judsko) Ácház.
Ácház
Podľa Písma mal Ácház iba 25 rokov keď sa stal kráľom, čo v tých časoch nebolo nič mimoriadne. Bol to však jeden z najhorších kráľov v dejinách Judska. Bol pravým opakom svojho predka Dávida, ktorý, hoci tiež nebol úplne dokonalý, predsa verne slúžil Hospodinovi. Ácház úplne prepadol cudzím božstvám. Prinášal obete kanaánskym bohom baalom, staval im sochy a dokonca svojich synov obetoval Molochovi.
Moloch
Moloch bola pohanská postava, božstvo, znázorňované ako medená dutá socha s hlavou býka a vystretými rukami. Počas prinášania obete kňaz žeravým uhlím sochu rozpálil a potom jej na vystreté žeravé ruky položil dieťa, ktoré následne skĺzlo do útrob sochy a zahynulo. Tento a mnohé ďalšie pohanské kulty Hospodin nazval ohavnosťou a v 5M 18, 9-12 čítame, ako Izraelcom prikazuje: „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba.“
Údolie Ben-Hinnón
Kanaanci a s nimi aj kráľ Ácház prinášali detské obete Molochovi v údolí Ben-Hinnón, ktoré ležalo južne od Jeruzalema. Vzhľadom na jeho určenie ako obetiska Molochovi sa dá povedať, že sa tu odohrali najhoršie udalosti v dejinách Judska. Až kráľ Joziáš o približne 100 rokov neskôr ho urobil miestom na pálenie odpadkov a tomuto účelu slúžilo aj v dobách Ježišových. Údolie sa tak stalo miestom večného ohňa a dostalo názov Gehenna, čo vlastne znamená peklo.
Porážka Ácháza
Hospodin potrestal kráľa Ácháza tým, že ho vydal jeho severnému susedovi, izraelskému kráľovi Pekachovi, ktorý ho porazil a odvliekol zajatcov na svoje územie tak, ako by to urobil ktorýkoľvek iný vojnový víťaz. Práve tu začína rozprávanie nášho dnešného textu. Asi si vieme predstaviť vojnový konflikt a to, ako naloží víťaz s majetkom či životmi porazených. Vojny samé o sebe nikdy neboli humánne a humánni spravidla nebývali ani tí, ktorí vo vojnách zvíťazili.
Ódéd
Celá scéna začína tým, že vojsko, vracajúce sa z ťaženia proti Ácházovi stretne proroka Ódéda. O tomto prorokovi nevieme nič. V tejto chvíli však vyjadruje nespokojnosť s tým, ako sa vojsko zachovalo voči svojim bratom v Judsku. Povedal im, že Boh ich použil na potrestanie Judejcov. Urobil to, pretože sa na Judejcov hneval, ale izraelské vojsko urobilo viac, ako si Boh prial. Bolo príliš kruté a ich hnev bol príliš prudký. To, že im Boh vydal do rúk Judejcov neznamená, že môžu plieniť ako sa im páči.
Humánny víťaz
Ódéd vlastne nahovára vojsko k humánnemu prístupu k zajatcom. Judejci boli potrestaní svojou vojnovou prehrou, Moc Ácháza bola zlomená, no teraz sa má nastoliť mier a pokoj, nie množiť hriech. Vraždením, plienením a zotročovaním zajatcov by len pribúdalo hriešnych skutkov, preto Ódéd varuje, že ak sa Izrael nechce prehrešiť voči Hospodinovi a privodiť na seba Jeho ďalší hnev, nech vráti zajatcov späť do Judska.
Prepustení
Izraelci poslúchli Ódéda a nielen že zajatcov prepustili, ale ešte predtým ich zaodeli, nakŕmili, napojili a ošetrili. Tak sa mohli vrátiť do vlasti k svojim.
Dnešné slová nám hovoria, že ani vo chvíli, keď z titulu moci, služobného postavenia či výhry získame nad niekým prevahu, nemáme ju zneužívať a množiť tak hriech. Dnešné slová o vojnových víťazoch sú napomenutím všetkým vyššie postaveným, vládnucim, rozhodujúcim či majúcim v rukách osud niekoho iného k tomu, aby konali s láskou a spravodlivo a svoju moc vymedzili len na to, čo majú. Ani Izraelcom nebolo víťazstvom nad Judskom dané bezmedzne ho ovládať či plieniť. Mali iba vykonať trest. Tak aj my máme často nejakú úlohu, ku ktorej ale radi pridáme aj množstvo svojich záujmov a tie často vedú k hriechu. Majme teda na pamäti, že Boh je aj vo chvíli trestu Bohom lásky a ak aj trestá, nie je Jeho cieľom bezuzdne ničiť. Konajme tak aj my vo chvíľach, keď máme byť nástrojom spravodlivosti v rukách Božích alebo čo i len v rukách svetskej moci. Amen.
Modlitba
Pane a Bože náš, odpusť nám, keď sa v zajatí svojej moci opájame falošným pocitom prevahy nad niekým, kto nám bol dočasne zverený. Často podliehame pokušeniu a zneužívame svoje postavenie či možnosti aj na zlé veci. Prosíme, buď k nám milostivý a pripomínaj nám, že jedine Ty máš v rukách súd a mohol by si nás všetkých vydať večnému ohňu, no nerobíš to, ale z lásky a milosrdenstva nás pred záhubou zachraňuješ skrze svojho Syna Ježiša Krista. Kiež sme tak aj my v našich súdoch a rozhodovaniach mierni a láskaví a konáme len to, čo konať máme. Amen.
Pieseň ES 479
Volám k Tebe, Pane Kriste, môj vrúci vzdych vypočuj, potešenie daj mi isté, pred zúfalstvom zavaruj. Keď po pravej viere túžim, nech ju v každom čase mám, Teba vzývam a slúžiac i blížnym na Teba sa spolieham.
Zlé úmysly zo srdca mi sám, Pane môj, odstraňuj. Hriech odpusť mi, pády všetky a v láske ma obnovuj. Nech Tvoje slovo je chlebom, ktorým si dušu sýtim v celom žití, tak víťazím s Tebou nad diablom a všetkým zlým.
AUTOR: Štefan Kiss
by