Pieseň ES 21
Púšťou sa nesie mocný hlas: Pokánie čiňte, tu je čas, už ide Pán k svojmu ľudu, pripravte Mu cestu rovnú!
Čítanie Božieho slova z 1K 4, 1 – 5
„Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích. Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný. Ale mne najmenej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd, ani sám sa nesúdim. Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedlnenie; ale Pán je Ten, ktorý ma súdi. Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha.“
Milí bratia a sestry!
- adventná nedeľa je venovaná osobe Jána Krstiteľa, o ktorom inak počas cirkevného roka vôbec nehovoríme. Pritom má mnoho spoločného s tými, ktorí prišli neskôr a – rovnako ako on – zvestovali evanjelium. Napríklad s apoštolom Pavlom.
Kto sme
Apoštol Pavol v dnešných slovách korintským kresťanom pripomína, kým on a jeho spolupracovník Apollo je. Preto to množné číslo. Predstavuje sa ako služobník Kristov a šafár – teda správca – tajomstiev Božích. To však nerobí preto, že by ho azda čitatelia listu nepoznali. Veď predtým v Korinte bol a každý ho už mal tú česť stretnúť. Pavol hovorí o svojom poslaní preto, aby otvoril tému, ktorá bola v Korinte zrejme veľmi aktuálna a to je vzájomné posudzovanie.
Šafár
Pavol pripomína, že on a Apollo sú správcami Božích tajomstiev. To nie je maličkosť. Veď byť šafárom – teda správcom pánových pokladov – bola vždy vysoká funkcia. Šafári mali prístup ku všetkému a vedeli o všetkom, čo sa týkalo pokladov ich pána a preto byť dobrým šafárom nebolo vôbec jednoduché a mnohí to veru nezvládli. Napokon, aj Pán Ježiš si často bral zlých šafárov za negatívny príklad do svojich podobenstiev. A teraz Pavol o sebe píše, že je šafárom Božím. Nie je to trúfalosť?
Sluha
Pavol však zároveň píše, že s Apollom sú aj sluhami. On teda svoje šafárstvo nevníma ako funkciu, ktorá ho povyšuje nad ostatných ale práve naopak. Cíti, že sa musí ešte viac skloniť pod ťarchou šafárskej úlohy ako tí, ktorí len prijímajú evanjelium a vyznávajú vieru v Krista. Jeho úloha byť šafárom ho teda nerobí prvým medzi kresťanmi ale tým najviac skloneným pod ťarchou úlohy, ktorá mu je zverená.
Dobrý či zlý?
A teraz sa dostávame k hlavnej téme, ktorou nie je ani tak šafárstvo apoštolov ako skôr to, či sú dobrými alebo zlými šafármi. Ako sa vraví, ani najlepší kráľ nevyhovie všetkým. Zrejme aj Pavol sa stretol s kritickými poznámkami na svoju adresu. Nevieme, či už za jeho pobytu v Korinte alebo až neskôr, keď mu jeho priatelia priniesli správy z Korintu a okrem iného mu úprimne a otvorene povedali aj o tom, že po jeho odchode sa mnohí stali múdrymi a vedia lepšie ako sám Pavol, čo a ako treba a že to čo robí určite nerobí dobre. Samotné apoštolstvo Pavla bolo neraz a to aj v Korinte spochybňované. Preto by sme teraz čakali obhajobu. Áno, Pavol na iných miestach svoje apoštolstvo skutočne obhajuje (napríklad v G 1,10), ale nikdy neobhajuje seba ako dobrého apoštola. Ani teraz. Nezačne korintských presviedčať o svojich kvalitách ale napomenie ich, že im nepatrí súd. Dokonca sa prizná, že ani sám sa nesúdi.
Jediný sudca
Pavol nám dnes pripomína skutočnosť, na ktorú v cirkvi často zabúdame a to, že jediným sudcom je Pán Ježiš Kristus. On nesúdi iba podľa toho čo vidia jeho oči a počujú Jeho uši (Iz 11, 3) ale odhalí úmysly sŕdc a všetko to, čo je teraz skryté, čo nevidíme a prečo nie sme schopní súdiť.
Nikoho neposudzujme
Apoštol v ďalších veršoch vytýka korintským kresťanom pýchu. Veľmi rázne im dohovára v ich mylnom presvedčení, že kým Pavol je ten, čo tomu nerozumie, oni sú osvietení poznaním a vedia všetko lepšie, takže Pavla už ani nepotrebujú. Jeho práca aj tak nie je úplne v poriadku. To je presne ten súd, ku ktorému človek dospeje, keď si o sebe i o tom druhom myslí nepravdy. Ja som ten lepší, on je ten horší. Oboje lož. To robíme často aj my, keď tak radi povieme o farárovi, dozorcovi, kurátorovi, ale aj kostolníkovi, seniorovi či biskupovi, že je na nič a že my by sme jeho úlohu určite vykonali lepšie. Nevieme pritom, čo všetko oni musia riešiť, na čo všetko pamätať, čo všetko zohľadňovať. Nevidíme ich bremeno, ktoré ich tlačí k zemi a myslíme si, že máme právo ich posudzovať. To však nie. Iba Kristus vidí úmysly sŕdc a v pravý čas vyriekne súd nad každým.
A kde je podobnosť s Jánom Krstiteľom? Práve v tom, čo nám dnes o sebe povedal Pavol. Tiež sa cítil v prvom rade služobníkom, obyčajným hlasom na púšti, tým, ktorý sa musí umenšovať pred Baránkom Božím. Tiež ho videli a súdili rôzne. Avšak on vedel, že jediným jeho sudcom je Kristus, ktorého jasne videl prichádzať a ohlasoval Ho. Možno aj my niekedy pochybujeme o sebe, či svoju prácu alebo službu robíme dobre. Možno aj nás sa niekedy dotknú slová, ktoré v očividnom nepochopení našej služby povie niekto, od koho by sme to nečakali. Avšak našim jediným sudcom je Kristus. Dbajme preto o to, aby naše srdcia a úmysly zostali vždy čisté a sami nikoho ľahkovážne neposudzujme ale prenechajme to tomu, ktorý vidí i to, čo my nie. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty jediný vidíš i to, čo je našim očiam skryté a poznáš ľudské myšlienky i úmysly srdca. Ty jediný môžeš súdiť a Tvoj výrok je spravodlivý. Prosíme Ťa preto, pomáhaj nám zdržiavať sa súdov nad našimi bratmi či sestrami, i nad tými, ktorí okolo nás a pre nás vykonávajú službu vo svojich úradoch. Neraz sa nám zdá, že ich služba je ľahká a prináša im len výhody, no nevidíme bremeno zodpovednosti, ktoré ich tlačí k zemi, a vďaka ktorému sú viac sklonení pred Tebou než my. Uč nás pokore, aby sme si ani o nich nemysleli menej ani o sebe viac ale povzbudzuj nás k tomu, aby sme v bázni a vo vedomí si svojej nehodnosti prijímali to, čo nám dávaš a kam nás posielaš a tak konali svoju, či už veľkú alebo malú službu, s čistým srdcom a zo všetkých síl. Amen.
Pieseň ES 8
Hľa, už stojí predo dvermi, klope Ježiš, náš Pán verný, zaháňa strach, starosť našu, nesie radosť, večnú spásu.
AUTOR: Štefan Kiss
by