“…a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.” 2.Kor 12: 9-10
Aj my máme svoje ostne, ktoré nám pripomínajú, že to s nami až take ružové nie je. Osteň je niečo, čo nás pichá. Niečo, čo je nepríjemné a čoho by sme sa najradšej zbavili.
Niektorí si myslia, že Pavlovým ostňom bola nejaká telesná vada, kvôli ktorej sa Pavol cítil menejcenný, aj keď mal duchovné zjavenia. Niektorí si myslia, že mal rečovú vadu, iní, že kríval.
Tak či tak, toto je naozaj veľmi povzbudzujúce! Znamená to, že ak máme nejaký svoj osteň, ktorý nás obmedzuje a kvôli ktorému sa cítime menejcenní, je to úplne v poriadku. Neznamená to, že sme menej hodnotní ľudia, alebo že si nás Boh nemôže použiť. Možno si trémista a nevieš sa postaviť pred ľudí. Možno máš rečovú vadu, alebo problém s pohybom. Možno máš pocit, že ťa ľudia neberú vážne kvôl tvojmu výzoru, alebo dokonca niečo omnoho vážnejšie: Každý deň ťa trápi nejaká choroba, za ktorú sa modlíš, aby ju Boh odstránil a v mnohých veciach ťa obmedzuje. A Pán Boh dnes všetkým nám vraví: “Dosť máš na mojej milosti, lebo moja moc sa v slabosti dokonáva.” Moja milosť, to, že ťa milujem, to, že Ťa vidím v tvojich trápeniach, to, že som blízko, to, že si pre mňa vzácny, ti musí stačiť. Spoľahni sa na to! Je to viac ako si myslíš, pretože keď sa spoliehaš na mňa, ja si používam presne takých ako si ty! Boh si používa práve slabých pre veľké veci.
Niektorí si myslia, že Pavlov osteň je duchovná záležitosť, alebo charakterová. Že Pavol bojoval s niečim, čo sa vynáralo z jeho starého života so starým človekom, ktorý chce mať navrh. Možno zápasil so zlými myšlienkami, so sklonom k nejakému konkrétnemu hriechu a bojoval s pokušeniami. A toto v jeho živote je, aby si uvedomoval, že pred Bohom vôbec nieje taký dobrý ako si myslel. Aby nebol pyšný a nepomyslel si azda: “Ale! Veď tam hore sa niekde musí písať čo všetko robím dobre!”
Možno rovnako bojuješ s vlastným ja, so sebeckosťou, s výbušnosťou, s nejakou závislosťou, alebo iným hriechom. Možno bojuješ s vlastným charakterom, a vždy keď padneš, to je tvoj osteň, ktorý ťa pichne pri srdci a hovoríš si: “Som ja hrozný človek!” Nuž, keď zlyháme, ten Zlý je hneď pripravený podsunúť nám myšlienky: “A vidíš! Vraj si kresťan! Pozri sa na seba! Boh Ti už teraz neodpustí! Toľkokrát si za ním bol a prosil o odpustenie! A znova si padol! Boh ťa už teraz neprijme. Už ani nebojuj! Nesnaž sa! Je to zbytočné!” To ale nie je pravda! Boh Ťa nikdy neprestane milovať! Len statočne bojuj! Nevzdávaj to! Nech ti tvoj osteň pripomína, že si skutočne odkázaný na Božiu milosť a vedie k tomu, aby si ešte viac miloval/a Krista, ktorý za teba zomrel, aby ti všetko toto bolo odpustené.
“Dosť máš na mojej milosti, lebo moja moc sa v slabosti dokonáva.” Jeho milosť stačí! Stačí na to, aby keď raz prídeš pred Božiu tvár, bol si prijatý nie kvôli sebe, kvôli tomu aký si ty, ale kvôli tomu aký je On.
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by