Pieseň ES 246
Pane, keď hľadím na Tvoj život svätý, som každým slovom a skutkom dojatý, tým moja viera rastie a sa množí v Teba, Syn Boží.
Čítanie Božieho slova z L 21, 1 – 4
„Keď pozdvihol oči, videl bohatých, ktorí hádzali dary do pokladnice; ale videl aj nejakú chudobnú vdovu, ktorá hodila dva haliere do nej. A povedal: Veru vám hovorím, že táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci; lebo všetci títo pridávali k darom [Božím] z toho, čo im zvyšovalo, ale ona vhodila zo svojej chudoby všetko, čo mala na živobytie.“
Milí bratia a sestry!
Pred týždňom sme uvažovali o viere a skutkoch a prišli k poznaniu, že viera sa skutkami potvrdzuje. Čítali sme vtedy slová z listu apoštola Jakuba, ktorý nás nabádal, aby sme bratovi, ktorý nemá čo jesť alebo čo si obliecť pomohli a tak mu prejavili lásku a potvrdili vieru. Dnes nás Božie slovo vedie ešte ďalej a to k obetovaniu.
Náhodná situácia
Dnešné slová Pána Ježiša Krista sa od mnohých Jeho rečí líšia v tom, že to nie je On, ktorý začína reč témou o obetovaní. Dnes to nie je ako inokedy, keď čítame, že Ježiš si sadol a začal vyučovať. Dnes Pán Ježiš svojimi slovami v podstate iba reaguje na situáciu, ktorej je svedkom. Vidí bohatých ľudí, ako vhadzujú svoje dary do pokladnice a potom vidí chudobnú ženu, ako tam vhodila dva haliere. On túto situáciu iba – moderne povedané – okomentuje avšak spôsobom, ktorý veľa hovorí do našej viery.
Hlavná téma
Čo je vlastne hlavnou témou dnešných slov? Mnohí by povedali: „peniaze … ochota dávať … obetovanie.“ Áno, to všetko v dnešných slovách je a je to veľmi výrazné, preto nám to udrie do očí. Hlavnou témou je však viera. Pokladnica, ktorú má Pán Ježiš pred očami totiž nestojí na ulici. Nie je to dobročinná zbierka, do ktorej prispejú tí, ktorí sú ochotní niečo obetovať. Tu by mohla byť reč o súcite, ochote pomôcť iným. Táto pokladnica však stojí v chráme a aj žena, ktorá do nej hádže svoje dva haliere je v chráme. To, čo ju do tohto chrámu priviedlo je teda viera.
Načo ísť do chrámu
Tak ako dnes, aj vtedy chodili ľudia do chrámu z rôznych dôvodov. Nenahovárajme si, že všetci boli ideálne veriaci. To by proroci nemuseli písať svoje knihy s napomenutiami. Mnohí chodili do chrámu z povinnosti, z tradície, zo slušnosti. To boli presne tí, ktorí pri východe hádzali do pokladnice dary, ktoré im nechýbali. Prišla však žena, ktorá do pokladnice vhodila možno všetko čo mala. A z toho hneď vidíme, že jej viera je iná. Jej dar vypovedá o jej viere a to veľmi silným spôsobom.
Viera ako priorita
Keď chudobná žena hádže do pokladnice svoje dva haliere hovorí tým, že viera – a skrze ňu sám Boh – sú pre ňu dôležité. Berie Božie slovo vážne, uvedomuje si svoje miesto pred Bohom a vzdáva sa toho čo má, v prospech chrámu. To nedokáže urobiť ten, pre koho viera nie je až taká dôležitá. Môže prichádzať do chrámu, môže aj niečo pre chrám obetovať, no ako nám prezrádza Pán Ježiš, často je to len z prebytku, teda aby človeku nič nechýbalo.
Prebytok
Ktosi múdry raz povedal, že nároky nemajú strop. Potvrdzuje sa to v dnešnej dobe, kedy sa ani zďaleka nemáme tak zle, ako sa mali kedysi naši predkovia. Pred domami či panelákmi stojí množstvo áut, nákupné košíky v obchodoch sú vrchovato naložené a pobyty v hoteloch či kúpeľoch obsadené dlho dopredu. Napriek tomu často nie sme ochotní niečo obetovať pre cirkev alebo inú dobrú vec. Bohatí v časoch Pána Ježiša dávali z prebytku. Nám sa dnes často nechce ani z toho prebytku niečo niekomu obetovať, pretože sa bojíme, že budeme mať vo svojom blahobyte menej.
Naša viera
Ak by sa mala naša viera hodnotiť podľa našich darov a obetí, aké by sme dostali vysvedčenie? Áno, viem, že viera nie je len o darovaní, ale je aj o darovaní. Naši predkovia by nevybudovali všetky tie chrámy, ktoré dnes máme, keby veľa pre svoju vieru neobetovali a evanjelická cirkev by v minulých storočiach nebola vychýrená svojimi vzdelávacími a diakonickými inštitúciami, keby nebolo veľa tých, čo boli ochotní neraz naozaj veľmi štedrými darmi prácu cirkvi podporovať.
Málo peňazí
Nárek nad tým, že máme málo peňazí je dnes mantrou. Počujeme ho v rodinách, občianskych združeniach, politických diskusiách aj v cirkvi. Nariekajú cirkevné zbory i celá cirkev. Mnohí hromžia na cirkevný fond finančného zabezpečenia, ktorý vinia z nedostatku peňazí v zborovej kase, mnohí nie sú ochotní hradiť v cirkevnom príspevku ani o euro viac ako doteraz. Synoda evanjelickej cirkvi v tomto roku schválila zákon, podľa ktorého musí byť cirkevný príspevok v cirkevnom zbore minimálne vo výške 2% z minimálnej mzdy, čo je dnes okolo 18 €. Mnohí sa sťažujú, že je to veľa. No nech na to pozeráme z jednej či druhej strany, neochota obetovať ani len 18 € ročne pre svoju cirkev je znakom našej viery. A sme znova pri hlavnej téme dnešných Ježišových slov.
V minulosti bolo bežné, že majetní ľudia podporovali štúdium chudobných nadaných detí alebo prácu dobročinných inštitúcií. Ani naši dejatelia by často nemohli študovať v Nemecku bez podpory ochotných mecenášov. Písmo od nás žiada, aby sme aj my, každý nejakým spôsobom, podporovali nielen seba a svoje deti či vnúčatá ale aj iné dobročinné ciele. Bude medzi nimi aj cirkevný zbor? To závisí od toho, aká je naša viera. Ak je podobná tým, čo v Ježišovej dobe prišli do chrámu len z povinnosti, budeme dávať iba z prebytku a to nebude veľa, pretože každý z nás má vždy pocit, že nemá dosť. Ak však bude naša viera úprimná, potom si povieme: Pane Ježiši, Ty a Tvoja cirkev ste pre mňa dôležití natoľko, že som ochotný/á aj niečo obetovať a svoju cirkev podporiť. Ak sa nás takýchto, s úprimnou vierou nájde viac, nebudú chrámové pokladnice prázdne. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši, Ty si videl chudobnú vdovu a jej dar. Dal si nám za príklad jej vieru, ktorú svojou obeťou prejavila. Pýtaš sa aj nás, či nám Ty a Tvoja cirkev stojí za nejakú tú obeť a pripomínaš, že my, hoci sme hriešni a nehodní, sme Ti stáli za to, aby si za nás obetoval svoj svätý život. Ktorá z našich obetí sa dokáže vyrovnať tej Tvojej? A kto z nás má sám o sebe hodnotu, pre ktorú by si šiel na cestu kríža a smrti? Je to Tvoja láska a Tvoja milosť, ktorá nás vidí hodnotných a vzácnych natoľko, že si bol ochotný za nás zomrieť. Kiež aj Ty si pre nás vzácny a Tvoja cirkev je nám drahá natoľko, že pre ňu obetujeme aspoň niečo zo svojho prebytku, keď už nie to posledné čo máme. Amen.
Pieseň ES 570
Tam z diaľnych sveta krajov, kde mráz je, sneh a ľad i od palmových hájov, kde slnko vie tak hriať, cez more, lesy, stráne znie mocne Boží hlas, že slovo Božie máme rozsievať v každý čas.
Nech každý obeť dáva, jak vdova chudobná a plniť neprestáva ten rozkaz od Pána; nech chráni cirkev svätá, čo jej je zverené, učí národy sveta, jak prijať spasenie.
AUTOR: Štefan Kiss
by