V nedeľu 4. októbra 2026 sa v evanjelickom kostole v Príbovciach uskutočnili slávnostné služby Božie pri príležitosti Poďakovania za úrody zeme.
Členovia Cirkevného zboru ECAV Príbovce sa stretli v slávnostne vyzdobenom kostole, aby spoločne poďakovali Pánu Bohu za dary prírody, úrodu polí, záhrad a sadov, ale aj za každodenné požehnanie, starostlivosť a všetko, čo v živote často považujeme za samozrejmosť.
Pred oltárom boli uložené symbolické dary zeme – ovocie, zelenina, chlieb, víno a ďalšie plody. Svojimi darmi prispeli aj deti a ich rodičia, ktoré priniesli to, čo vyrástlo v ich domácnostiach a záhradách. Slávnostná výzdoba tak nebola iba pripomenutím jesennej úrody, ale predovšetkým symbolom vďaky.
Ešte pred začiatkom služieb Božích sa uskutočnila aj malá milá gratulácia. V mene Cirkevného zboru ECAV Príbovce bolo srdečne zagratulované sestre Miroslave Štrbákovej k životnému jubileu.
Zborový farár Marek Szabó vo svojej kázni vychádzal zo slov Žalmu 103: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“ Pripomenul, že vďačnosť sa nezačína iba pri veľkých a výnimočných udalostiach. Často ju treba objaviť v obyčajných veciach každodenného života – v tom, že dýchame, máme domov, rodinu, blízkych ľudí, chlieb na stole a môžeme prežiť ďalší deň. Ako zaznelo v kázni, človek si na dobré veci veľmi rýchlo zvykne. Zdravie začneme vnímať ako samozrejmosť, až kým neochorieme. Domov si uvedomíme naplno, keď oň prídeme. A podobne je to aj s ľuďmi, ktorí sú nám blízki. Práve preto nás slová žalmistu vyzývajú: nezabúdaj na Božie dobrodenia. Súčasťou kázne bola aj vážna úvaha o hodnote ľudského života a o tragédii, ktorá v uplynulých dňoch zasiahla našu spoločnosť. V takých chvíľach podľa slov kazateľa neexistujú jednoduché odpovede. Biblia sama pozná bolesť, strach, slzy, smrť aj otázky, na ktoré človek nedostáva okamžitú odpoveď. Práve v tejto súvislosti zaznela aj výzva, aby sme venovali väčšiu pozornosť deťom a mladým ľuďom. Nestačí sa ich pýtať, či majú dobré známky alebo či si splnili svoje povinnosti. Dôležité je vedieť sa ich opýtať aj: Ako ti je? Čo ťa trápi? Máš niekoho, komu sa môžeš zdôveriť? Deti potrebujú hranice a pravidlá, ale zároveň potrebujú vedieť, že existuje miesto, kde ich niekto vypočuje a prijme.
Počas kázne zaznela aj myšlienka, že podobne ako úroda pred oltárom je darom, aj samotný človek je darom. Každé dieťa a každý mladý človek je zverenou hodnotou, o ktorú sa máme starať.
Farárka Zuzana Szabóová si spolu s deťmi pripravila pre prítomných krátky program. Po skončení služieb Božích sa veriaci stretli pred kostolom pri spoločných rozhovoroch a malom občerstvení.
Poďakovanie za úrody zeme tak nebolo iba slávnosťou venovanou tomu, čo priniesli naše polia a záhrady. Bolo aj pripomenutím, aby sme si všímali dary, ktoré máme každý deň pred sebou, aby sme na ne nezabúdali a aby sme za ne dokázali byť vďační.
A možno práve preto si z tohtoročného Poďakovania za úrody zeme môžeme odniesť jednoduché posolstvo: nezabúdajme. Na úrodu, ktorá vznikla vďaka práci človeka a darom prírody. Na ľudí, ktorí sú nám blízki. Na naše deti. Na svojich rodičov a priateľov. A predovšetkým na to, za čo môžeme byť každý deň vďační.
„Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“
AUTOR: Ľubomír Žila
by