“I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, ako dážď dám vám chlieb z neba; ľud nech vychádza a denne nazbiera, koľko potrebuje na deň, aby som ho vyskúšal, či bude chodiť podľa môjho zákona, a či nie. Keď budú na šiesty deň pripravovať, čo donesú, bude toho dvakrát toľko, čo nazbierajú inokedy za deň.“ Exodus 16:4-5
Často vyjadruješ nespokojnosť? Možno keď sa veci nedejú tak, ako si si to predstavoval. Keď máš nejaké konkrétne očakávania od ľudí, a oni sa proste nerobia to, čo potrebuješ… Alebo keď ti na niečom veľmi záleží a ľudia, ktorí sú okolo teba na to neberú ohľad. A cítiš sa v tom nepochopený, nevypočutá…
No veľakrát to nie je o tom, čo sa v skutočnosti stalo… Veľakrát je to iba o tom, že si sa ráno „nenajedol“ a tvoja duša je hladná. Možno tvoja nervozita, frfľanie a sťažovanie sú iba ako plač malého dieťaťa, ktoré má hlad. Hlad po vypočutí. Hlad po pochopení. Hlad po istote bezpečia. Hlad po tom, že všetko je tak, ako má byť. A väčšinou toto uspokojenie očakávame od nejakého konkrétneho človeka, tak ako Izraelci na púšti, len čo im došli zásoby, ktoré niesli zo sebou z Egypta. Sťažujú sa na Mojžiša a Árona. Nuž, áno, keď ti dôjdu nápady, keď ti dôjde to, na čom si stál doteraz, keď dôjde tvoja odhodlanosť, alebo sila… Tvoja duša sa cíti nekomfortne a my máme tendenciu vyhľadávať vinníkov.
Žalmista vyznáva: „Ako nasýtené dieťa je pri svojej matke, ako nasýtené dieťa, tak sa cíti vo mne moja duša.” Žalm 131:2
Tvoju dušu nenasýti žiaden človek. Môže ju nasýtiť iba Hospodin mannou z neba. Pán Ježiš je chlebom života pre naše duše. Je mannou, ktorú sme dostali z hora. A Jeho blízkosťou, keď si otváraš slovo, tvoja duša sa sýti. Môžeš byť ako nasýtené dieťa v náručí „matky“. Spokojné, lebo vie, že je v bezpečí, aj keď sa veci nedejú podľa tvojich predstáv.
Všimni si pokyn od Hospodina pre Izraelcov ohľadne manny: „ľud nech vychádza a denne nazbiera, koľko potrebuje na deň, aby som ho vyskúšal, či bude chodiť podľa môjho zákona. Slovko „vychádzať“ vyjadruje, že Izraelci sa museli pohnúť a vyjsť von zo svojho stanu. Vrstva rannej mannovej „rosy“ ležala okolo tábora, takže museli ráno vyjsť von z tábora. Toto je pozvanie k poslušnosti. Pán Ježiš je Spasiteľom, ktorý nám „spadol“ z neba od Otca ako dar. A my by sme chceli, aby nám jeho požehnanie padalo priamo tam, kde v živote sme, do nášho pohodlia, aby sme nič nemuseli meniť. A keď máme medzi sebou zlé vzťahy, hovoríme si: „Nech sa on pohne. Nech on sa príde ospravedlniť. Nech on vyjde z toho svojho stanu.“ Ale pravda je, že ak chceš prežiť, musíš sa pohnúť z miesta pohodlia, na ktorom práve si, k poslušnosti Pánu Bohu, nech to znamená čokoľvek.
Vyjdi teda k dôvere Bohu, ktorý zasľubuje, že sa o teba postará. Vyjdi zo zaužívaného pohodlného kresťanstva k odovzdanosti. Zo zlých myšlienok a očakávaní od ľudí… Z neistoty a starostí o budúcnosť k Ježišovi, ktorý vyšiel zo slávy neba, opustil svoje pohodlie, aby nasýtil naše hladné duše. Vychádzaj každé ráno a zbieraj svoju dennú dávku. Svoj „denný prídel“. Pravidelne poctivo každý deň.
A skôr ako ráno siahneš po mobile, skôr ako vyjdeš z domu a začneš si robiť povinnosti, nezabudni sa naraňajkovať.
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by