„Keď prišla ku svokre, tá sa jej spytovala: Čo je s tebou, dcéra moja? Oznámila jej všetko, čo jej učinil onen muž.“ Rút 3:16
Pred rokmi sme na stretnutí mamičiek mali tému o vzťahoch v rodinách. Dodnes si pamätám, ako rečníčka povedala: „Nezabudni, aj ty raz budeš svokra.“ Hlboko ma to zasiahlo. Bola som novopečená mama malých detí a presne som vedela čo a ako chcem vo výchove robiť. S manželovou maminkou sme nikdy nemali zlé vzťahy. Je to vzácna žena, ktorú si vážim, pretože našim deťom dala skutočne veľmi veľa. Ale moje srdce jej v tom čase v mnohých veciach krivdilo. Možno to poznáš… Aj keď niečo nepovieš nahlas, ale myslíš si svoje. A toľko toho sa ti nepáči… S ničím nie si spokojná, čo ten druhý robí… Vedela som, že ešte v ten deň musím tento vzťah odovzdať Ježišovi a vyznať svoj hriešny postoj.
Máme si čo vzájomne dať, moje milé! Môžeme si byť tak veľkým požehnaním! Noémi sa so svojim mužom odsťahovala na Moábske stráne, kde si jej synovia zobrali pohanky, Orpu a Rút. Rodinu zastihli tragické udalosti, Noémi zomrel manžel a neskôr aj obaja synovia. No napriek tomu, že by sa pokojne obe nevesty mohli vrátiť k svojej rodine, kde mali zázemie, Rút zostáva so svokrou a sprevádza ju naspäť do Betlehema.
Hovorím si, akým silným príkladom musela byť Noémi pre Rút, keď sa Rút rozhodla ísť so starou ženou do neznáma… Vybrala si žiť život, aký žila Noémi. Rozhodla sa uctievať Hospodina, ktorého uctievala Noémi, prijala jej zvyky aj budúcnosť v krajine, ktorú vôbec nepoznala, a Noémina rodina a priatelia sa stali aj jej rodinou. Napriek tomu, že ako pohanka vyrástla v úplne odlišnom prostredí, zrejme sa v blízkosti svokry cítila prijatá.
Neviem ako ty, ale aj ja by som chcela žiť tak, aby to bolo hodné nasledovania… Túžim po tom, aby sa môj Boh stal Bohom niekoho, kto uvidí na mojom živote, že to stojí za to.
Keď tieto dve ženy prídu do Betlehema, nevesta nerobí nič na vlastnú päsť. Vo všetkom si dá poradiť svokrou. Vieš, všimla som si, že nám vadí, keď nám niekto dáva rady. Ale Rút je veľmi pokorná. Dokonca zdieľa so svojou svokrou aj veľmi osobné záležitosti vzťahu s mužom, na ktorého poli pracuje… A keď prichádza domov, Noémi sa pýta: „Čo je s tebou, dcéra moja?“
Máš aj ty niekoho, kto by sa ťa spýtal: „Ako sa máš? Ako sa má tvoje srdce?” Maš niekoho, kto by sa ťa spýtal, keď niečo zbabreš, alebo keď bude tvoje srdce rozbité: “Čo je s tebou?“
A nehovorím, že to musí byť svokra… Ale skutočne, každý by mal mať takého človeka, ktorému by dokázal pravdivo povedať ako sa má, a ako vníma veci. A možno ty sám môžeš byť presne tým človekom, ktorý si bude všímať potreby iných ľudí… Možno si u niekoho vybuduješ dôveru, ako mala Noémi.
Foto: Erika Solovicová Hladká
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by