“Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.” Rímskym 5: 6 – 8
Práve v tomto čase ubehli 4 roky od obliehania Mariupoľu. Ukrajinský policajný generál Vjačeslav Abroskin prišiel s ponukou, že bude rukojemníkom a žiada, aby armáda umožnila evakuáciu detí z Mariupolu.
Abroskin chcel dať svoj život za tisíce nevinných detí, ktoré ostali uviaznuté v Mariupole, a ktoré by inak zomreli. Deti, ktoré nemajú nič spoločné s konfliktom mocných. Ktoré by nemali tušiť, čo je to vojna. Deti, ktoré za nič nemôžu. Sú na svete príliš krátko na to, žeby sa ktokoľvek odvážil povedať “predsa len, aspoň trošku si to zaslúžiš….”
Ale čo takí, ktorí by si naozaj zaslúžili zomrieť? Čo takí, ktorí po ľudsky povedané až takí svätí nie sú… Zlodeji, alebo podvodníci, povaľači leniví pracovať, alebo násilníci… Kto za nich umrie? Len si skús predstavte si, že sú tam. Medzi tými tisícmi detí v Mariupole. A trpia rovnako hladom, smädom a nedostatkom liekov a sú neustále bombardovaní…. Čo oni? Kto za nich zomrie? Zaslúžia si takí ľudia, aby za nich niekto zomrel?
Nuž, a čo ty, a ja? Sme celkom v poriadku, nie? Či? A kam by sme sa zaradili? Našiel by sa niekto, kto by za nás zomrel, keby sme tam boli? A keby sme tam boli, ako by sme vnímali sami seba? “Ách, tak ja som ten hriešnik, ja nie som ako toto nevinné dieťa…. zomrite za ňho, za mňa nemusíte, ja si to nezaslúžim…”
Chcem tým povedať, my naozaj nie sme ako nevinné deti v Mariupole. Bez ohľadu na to, ako v poriadku sa cítime, každý z nás má na rukách krv. Krv bratov a sestier, ktorí sa kvôli nám cítia neprijatí a nemilovaní, ktorým sme nevenovali dostatok času. Krv ľudí, ktorým sme neposlúžili pretože ap. hovorí “kto vie dobre činiť a nečiniť, hriech má.” A každý deň strieľame svojimi slovami a myšlienkami, ktoré ubližujú. Každý deň sa tento svet premieňa na bojisko, na ktorom zápasíme o svoje miesto, o moc. O to, kto bude mať viac priestoru a viac si ukradne, kto bude dôležitejší a významnejší,…
A áno, medzi nami sú aj lakomci a žiarlivci a povaľači, ľudia, ktorí si nič a nikoho nevážia, ľudia, ktorí milujú iba seba. A napriek tomu sa Pán Ježiš Kristus rozhodol za nás zomrieť. Rozhodol sa urobiť presne to, čo ten generál Abroskin, ba dokonca omnoho viac: Úplne bez rozdielu, za každého z nás sa rozhodol položiť svoj život.
“Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni”
Foto: Erika Solovicová Hladká
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by