„…lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol [za nás] obetovaný. Preto slávme sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasení v čistote a v pravde.“ 1.Kor 5:8
Samotný názov „Pesach“ zn. „preskočenie“, alebo „prejsť popri“. Totiž v poslednú noc Pán Boh preskočil domy, ktoré boli označené krvou baránka. Keď anjel smrti prechádzal Egyptom ako posledná rana kvôli tomu, že si faraón zatvrdil srdce a nechcel prepustiť Izraelcov, každému prvorodenému v rodine v tú noc zobral život. Ale Izraelcom dal Pán Boh špeciálne pokyny. Mali zobrať baránka bez akejkoľvek vady a jeho krvou potrieť dvere svojich domovov. Ten baránok bol obetovaný preto, aby každý, kto sa skrýval v dome, kde boli dvere potreté jeho krvou, bol zachránený. A anjel smrti, ktorý prechádzal v tú noc ulicami Egypta, preskočil dom, na ktorých bola krv. Prešiel popri ňom. Židia práve preto rok čo rok na Veľkú noc jedli baránka, aby si pripomenuli túto udalosť.
A tým veľkonočným Baránkom je Pán Ježiš. Áno, Ježiš je baránok, ktorý bol obetovaný. Jeho krv bola vyliata preto, aby raz keď príde tá chvíľa, že pôjde „okolo teba“ smrť, ktorá by si mala vziať tvoj život do hlbiny večného utrpenia, aby si bol preskočený. Ako keď v škole čakáš, že ťa učiteľ vyvolá, a je ti jasné, že neobstojíš, lebo nie si dostatočne pripravený… A on proste preskočí tvoje meno, prejde popri ňom. Alebo na ulici zbadáš človeka, ktorému niečo dlhuješ a očakávaš, že prípadný rozhovor bude naozaj veľmi nepríjemný. No on pri stretnutí preskočí tento fakt a jasne ti dá najavo, že ste stále priatelia.
Ak si uveril v Krista, je to akoby si dvere svojho srdca potrel krvou baránka, ktorý kvôli tebe zomrel. Mal by si niesť následky za svoje zlyhania, zlé zvyky, postoje a rozhodnutia… Zaslúžil by si si trest a mal by si sa báť. No ak si prijal Ježišovu obeť, tvoje dvere sú potreté krvou. Môžeš mať hlboký pokoj, pretože si chránený. Tvoj dlh je odpustený.
Predstavila som si tú noc pred odchodom do slobody. To mrazivé ticho, cez ktoré prenikalo nariekanie egyptských susedov. Ako sú malí i veľkí Izraelci učupení vo svojich domovoch a čakajú čo sa stane… Pripravujú sa na to, že konečne opustia toto miesto otroctva. No iste sú v napätí a nervózni pri myšlienke, že ich delí iba múr od ulice, kde obchádza smrť. Iba zatvorené dvere…
Keď sa deje niečo ťažké a prežívaš strach, keď máš obavy, ako to celé dopadne… Napätie stúpa, vzduch hustne, neistota budúcnosti, ďaleká cesta pred tebou… A k tomu tvoji “egyptskí” priatelia… Chcem ti povedať: Neboj sa! Dvere sú dobre zatvorené! Drží ich tvoj Pán klincami pribitými o kríž. Keď obchádza zlo, nevychádzaj na vlastnú päsť z úkrytu Božej prítomnosti, kým ti nepovie, že je čas. Keď zúri zlo, môžeš sa pokojne schúliť do Božej dlane a prečkať v nej chránený Jeho krvou.
Kým prejde ten, ktorý obchádza ako revúci lev… Baránok drží dvere.
Len sa schúľ do bezpečia modlitby a čakaj.
„Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Ján 1:29
Foto: Erika Solovicová
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá