Lazár, poď von!
“I povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat umrel. Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh. Povedal jej Ježiš: Tvoj brat vstane z mŕtvych. Marta mu odpovedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život – kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Či veríš tomu? Povedala Mu: Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Syn Boží, ktorý mal prísť na svet.”
„Ježiš zavolal silným hlasom: Lazár, poď von! I vyšiel ten mŕtvy, zviazaný plátnom na nohách i na rukách, a jeho tvár bola zakrytá šatkou. Riekol im Ježiš: Rozviažte ho, nech odíde.“ Ján 11, 21 -27.43 – 44
Zdá sa, že Pán Ježiš prichádza neskoro, Mária a Marta ho dali zavolať ešte keď bol Lazár chorý, a Lazár medzi tým, kým prišiel Ježiš, zomrel. Nuž, a presne takýto pocit občas máme, keď prežívame niečo ťažké…. Že Ježiš mešká, že nie je tam kde má byť. “Pane, keby si bol tu, nestalo by sa to. Keby ma Pán Boh mal rád, nedopustil by toto. Keby Boh bol, nediali by sa takéto veci… Kde si, Pane, keď máme bolesť…., keď stojíme pri lôžkach chorých, a smrteľných posteliach a čerstvých hroboch…. Kde si, keď to nezvládame, keď to v našom manželstve nefunguje a viac si ubližujeme ako prežívame radosť… Kde si, keď nevládzeme ani kráčať, ani stáť, ani žiť…”
Boh je vtedy tak blízko, ako nikdy predtým. V tom príbehu je niekoľkokrát povedané, že Ježiš miloval Máriu, Martu, aj ich brata Lazára. A miluje aj teba! Keď prišiel k Lazárovmu hrobu, rozľútostil sa a plakal spolu s nimi. Pán Boh plače s tebou, keď ti je ťažko. Možno nekoná tak, ako by si chcel a ako by si očakával, ale je s tebou. Jeho hlavným záujmom nie je zabezpečiť ti pohodlný bezbolestný život na tejto zemi. Jeho hlavným záujmom je priniesť ti spasenie, – večný život. Ale vedz, Boh prichádza v ten správny čas. Áno, svet v ktorom žiješ je krehký, pominuteľný, zažívaš veľa bolesti, ale On je východisko.
Priatelia, vykopali sme si hrob. Vykopali sme ho z vlastných rozhodnutí, zlyhaní a omylov. Zo špiny, ktorá sa na nás valí z každej strany ako následok zlyhaní nás, našich otcov… A s každým zlým rozhodnutím duchovne zomierame. Zomierame, keď sa vzďaľujeme Pánu Bohu, v ktorom je život. Duchovne zomieraš, keď zabúdaš na Hospodina. Zomieraš, keď sa upriamuješ na seba, svoje cítenie, tie svoje krivdy, na ktoré neustále myslíš, svoje potreby, okolo ktorých sa krúti tvoj svet, svoje túžby, ktoré sa snažíš naplniť… Pán Ježiš Kristus však urobil krok k tvojmu hrobu, aby ťa vzkriesil k životu! A aj v tejto chvíli volá: „Lazár, poď von!” Poď z tmy do svetla! Vstaň a začni žiť Boží život! Nech je v tebe Boží život! Nech žiješ podľa Božej vôle. Poď von z temnoty názorov, ktorých je tento svet plný a rozhodni sa pre Krista. Nechaj všetky svoje strachy a úzkosti, ktoré ti bránia žiť odvážne a vykroč k tomu, do čoho ťa Boh povoláva. Poď von zo svojej pýchy, sebectva a kritickosti, zo všetkých tých emócii, ktoré ťa vo vnútri dusia, a vykroč do života s Kristom!
Ak počuješ Jeho mocný hlas, neostaň v tme hrobu svojho doterajšieho života! Vykroč do slobody a radosti Božích detí!
„Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej.“ Jeremiáš 29, 11
„… poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom! Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa!“ Zjavenie 1, 1 – 3
by