„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ Ján 20:19 – 20
Prebodnuté ruky aj bok sú živým dôkazom toho, čo sa stalo na kríži. Ten, ktorý bol zavesený na klincoch na dreve kríža a do ktorého nemilosrdne bodli, je živý! Porazil smrť, ktorá je následkom nášho pádu do hriechu. To my ľudia sme vzburou a neposlušnosťou voči Stvoriteľovi spôsobili tomuto svetu devastačné poškodenia. Svojimi zlými rozhodnutiami denne zraňujeme srdcia iných ľudí a ubližujeme aj sami sebe. A Pán Ježiš zomrel, aby priniesol uzdravenie našich duší. Apoštol hovorí: On „na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili.“ 1. Petrov 2:24 Ježišove rany sú trestom za tvoj hriech. Tvoje zlyhania. A vďaka tomu, že Ježiš za Teba zomrel, Tvoje zranené srdce môže byť zahojené dotykom Božej lásky. Dovoľ Mu, aby sa postavil aj doprostred Tvojho života a dal ti pokoj a radosť!
Priatelia, náš Pán je mocný a víťaziaci nad každou bolesťou a smrťou! No napriek tomu, keď prichádza k učeníkom, ukazuje im svoje rany. Znaky zraniteľnosti a utrpenia. Každý z nás má za sebou svoj osobný príbeh, ktorý je plný životných rán. A radšej sa chceme tváriť, že sme silní, nezlyhávajúci, víťaziaci a nad vecou, pretože sa bojíme nepochopenia a zranenia. Ale k si máme vzájomne poslúžiť, byť cirkvou, ktorá prináša do tráum a rozorvanosti uzdravujúci pokoj, musíme byť autentickí a pravdiví! Tak veľmi si potrebujeme vzájomne ukazovať svoje rany! Tie znaky po bolesti a trápení, s ktorou sa možno nevieš vysporiadať… Ukazuj, že nie si nedotknuteľný/á. Neboj sa ukázať stopy po hriechu, s ktorým dennodenne zápasíš, aby ľudia okolo teba mohli prijať pokoj skrze zraniteľnosť, cez ktorú Boh uzdravuje.
A nakoniec chceme povzbudiť všetkých, ktorí kráčate doráňaní životom a nesiete si už dlho nejakú bolesť. Možno po konkrétnom zápase, po nečakanej strate alebo po zlyhaní nejakého človeka. A veľmi by ste chceli, aby zmizla. Pán Ježiš má oslávené telo, no rany po ukrižovaní zostali. Sú svedectvom Jeho zlej skúsenosti, ale aj víťazstva. Áno, milovaný, ak hľadíš na vzkrieseného Ježiša a dovoľuješ Mu, aby bol uprostred Tvojho života, po bolesti zostávajú rany, no sú svedectvom tvojho premieňania na nového človeka. Nádej vzkriesenia nie je o tom, že sa smrť neudiala a nebolí… Že bolesť, choroby, zápasy a smrť neexistujú… Ale o tom, že napriek všetkému, uprostred tých svojich tráum a bolestí sa môžeš cítiť v bezpečí. Môžeš mať pokoj v srdci, pretože Ježiš, ktorého zranili až na smrť, je živý! A tak ako Jeho utrpenie skončilo, aj Tvoje raz skončí! Tvoja bolesť bude raz a navždy uzdravená. Vďaka Jeho vzkrieseniu môžeš vedieť, že všetky trápenia sú dočasné, lebo Pán Ježiš žije! Len hľaď na Neho.
Priatelia, žehnám vám, aby ste rovnako ako učeníci uvideli Pána nielen počas Veľkej noci 2026, ale aj vo všetkých svojich ranách a každodenných zápasoch. Nech vám znie: „POKOJ vám,“ a nech sa uprostred všetkého radujete veľkou radosťou!
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by