Aký je môj vzťah k veriacim?

20. február 2024 (Utorok)

Rím 1, 8 – 17           Aký je môj vzťah k veriacim? Sloboda vo vzťahoch vedie k láske, nie k nezávislosti.

M:          Asi väčšina z náš už pozvala Ježiša do svojho srdca (svojho sveta, kráľovstva) a vieme povedať: “Pán Ježiš je môj …“ Otázka na osobné premýšľanie je: „Už si prijal ty pozvanie do Ježišovho kráľovstva? Ak áno, napíš niekoľkými slovami:

“Pane Ježišu som tu pre Teba, aby si ….”

E:           prečítaj pasáž Rímskym 1, 8 – 17

Viera v Ježiša Krista ako osobného Záchrancu je osobná, ale nie autonómna – formuje sa v prostredí Ježišovho kráľovstva, do ktorého nás pozýva. Znakom slobody nie je nezávislosť od ostatných, ale schopnosť milovať.

V tomto oddiely Pavel vyjadruje svoj vzťah k veriacim v Ríme:

  • najskôr za všetkých ďakuje Bohu skrze Ježiša Krista
  • myslí na nich na modlitbách, dokonca prehlási, že Boh mu je svedkom
  • chce ich navštíviť, aby svojím obdarovaním prispel k budovaniu Božieho kráľovstva aj v Ríme
  • chce vidieť ovocie, povzbudenie vzájomnej služby, nejde mu o svoju sebarealizáciu

Keď Pavel písal tento list ešte v Ríme osobne nebol a tak nemohol osobne všetkých veriacich poznať. To mu však nebránilo napísať túto pasáž. Pavel nebol prijímačom osôb, nepozeral na sympatie, či prívetivosť, ani na atmosféru spoločenstva, ale pozeral na podstatu veci. Iste, že aj medzi nimi sa našli takí, ktorí mali možno aj značné duchovné problémy a rôzne nedostatky. Predmetom jeho vďaky bola ich viera, bol Kristus sám.

Pozeráme na podstatu veci alebo na sympatie? Prijímame sa navzájom iba preto, že sa poznáme, alebo jednoducho preto, že sme všetci veriaci v Ježiša Krista. Otázka je, či za prioritu považujeme Krista alebo jednotlivých veriacich. Práve to je dôvod prečo sme tak v kresťanstve roztrieštení. Tam, kde je podstatou viery Kristus, tam nás Kristus vždy spája dovedna. Tam, kde sú tou podstatou veriaci a môj postoj k ním, tam je zmätok a rozdelenie. Pavel videl predovšetkým to, že sa o ich viere hovorí po celom svete. Túžil po tom, aby sa hovorilo v dobrom a nie v zlom. Čo okolie hovorí o tvojej viere a čo hovorí o viere tvojho spoločenstva?

R:           Napíš si a niekoľkokrát zopakuj verš, alebo myšlienku, alebo výzvu, ktorá je pre teba najpodstatnejšia

A:           Napíš, čo praktické máš na základe dnešného „štúdia“ urobiť, zmeniť (aplikovať)

               Napr. ak si spomenieš na niekoho, kto ti ide na nervy, v modlitbe ďakuj Bohu za neho

Vypracoval Daniel Kobyľan