Dňa 13. decembra 2024 sme sa stretli spoločne v zborovej miestnosti s deťmi z Ratkovského Bystrého, aby sme na chvíľu vypli počítače a odložili mobilné telefóny. Aj napriek tejto odvážnej skutočnosti sme sa zabavili a užili sme si tento večer. Obrazovky sme vymenili za klasické stolové hry rôzneho druhu a obsahu.
Vybrať sme si mohli skutočne z pestrého množstva zaujímavých a napínavých hier. Zahrať sme si mohli klasické „Človeče nezlob se!“. V ponuke boli aj hry ako napríklad: „Cestujeme po hradoch a zámkoch“, kde sme sa mohli okrem zaujímavých ciest a hospodárenia s financiami podozvedať zaujímavé informácie o slovenských hradoch a zámkoch. Spoločne sme hľadali cestičky k tajomným predmetom v hre „Labyrint“. Objavovali sme čarovný svet Harryho Pottera, ale aj unikali v 3D hre pred známym Jožinom z bažin…. Taktiež sme mohli v hre „Susedia“ prežiť spoločnú cestu so známymi seriálovými postavami smerom na Balaton. Vydali sme sa aj do záhadného sveta JUMANJI, kde sme spolu museli hľadať cestu do cieľa. Každý hral sám za seba, no ak sme chceli uspieť, museli sme byť jeden tím. A ešte kadečo iné sme mohli počas v ďalších hrách zažiť.
Cieľom tohto večera bolo budovať spoločenstvo, ale aj priateľstvá a kamarátstva. Taktiež sme chceli zažiť chvíle, kedy pri spoločných hrách nás nedelí obrazovka monitora, či slabý wi-fi signál. A tak sme prežívali napínavé príbehy spoločenských hier v reálnom spoločenstve a v reálnom čase, kde nám oči neťahalo svetlo obrazoviek. Spoločne sme tak mohli cítiť Božie požehnanie, ktoré sme vnímali pri spoločnom smiechu a zážitkoch. Tým vyjadrujeme Pánu Bohu vďaku za tento podarený a požehnaný večer.
Nemôžeme zabudnúť aj na skvelý čaj, ktorý nám všetkým iste dobre padol a výborné osvedčenie v podobe koláčikov a keksíkov, ktoré nám zabezpečili naše vzácne sestry cirkevného zboru Ratkovské Bystré, za čo im veľmi pekne ďakujeme.
Ani sme však nevedeli, ako nám čas uplynul a my sme sa museli v Božom mene rozlúčiť. No aj tak to bol krásny a požehnaný čas. Verím, že si to znovu v niektorý zimný čas zopakujeme. Vďaka Pánu Bohu za tento večer…
Autor článku: Mgr. Vladimír Vančík
by