Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Svätej Trojici (2. jún 2024)

Boh náš je láska od večnosti je základ bytia, prúd milosti, On z lásky stvoril, spravuje svet, kde nieto  Jeho, života niet! Boh náš je láska, Boh náš je láska!

„Zlí ľudia nechápu, čo je správne, tí však, ktorí hľadajú Hospodina, chápu všetko. Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý kráča krivými cestami.“

1. nedeľa po Svätej Trojici otvára druhú polovicu cirkevného roka, ktorá nás svojimi nedeľami postupne prevedie témami a otázkami praktického kresťanského života a doslova nás pozve premietnuť do svojho života všetko to, čo nám vo svojom konaní Pán Boh ukázal v prvej polovici roka, keď sme boli svedkami Jeho neskonalej a obetavej lásky vo vianočných, veľkonočných i svätodušných sviatkoch.

Hneď prvou výzvou, ktorá pred nami stojí v dnešnú nedeľu je voľba medzi láskou a bohatstvom. V túto nedeľu sa v chrámoch číta evanjeliový príbeh o bohatom mužovi, ktorý žil v pohodlí a blahobyte, no chudákovi, ktorý ležal pri jeho dverách a žobral aspoň o zvyšky zo stola, nedal nič. Po smrti boháč skončil v pekelnom ohni, kým chudobný sa radoval v lone Abrahámovom. Z tohto príbehu mnohí nesprávne vyvodzujú, že bohatstvo je zlé, ba až škodlivé, vedúce do pekla.

Aj náš dnešný text z Knihy prísloví nám predstavuje chudobu a bohatstvo ako dva protiklady. Všimnime si však, že nie samotná chudoba alebo samotné bohatstvo sú problémom. Text nehovorí, že lepšie je byť chudobný ako bohatý. Problémom je cesta, po ktorej sa človek vydá. Tá môže byť rovná – to je cesta bezúhonnosti – alebo krivá – to je cesta nečestnosti a lži.

Text neporovnáva chudobu a bohatstvo ale práve cesty, po ktorých človek ide. Podľa Písma je lepšie kráčať rovnou cestou čestnosti ako krivou cestou lži, pričom majetok tu vôbec nie je rozhodujúci. Práve naopak, stáva sa úplne druhoradým, takže aj človek, ktorý je chudobný, je v Božích očiach hodnotnejší, ak kráča rovnou cestou. Opäť to však nie je jeho chudoba, pre ktorú by u Boha získal mimoriadnu priazeň ale jeho čestnosť, ktorá ho vedie rovnou cestou.

V zmienenom príbehu o boháčovi a Lazárovi sa o charaktere týchto dvoch hovorí veľmi málo. O boháčovi vieme len to, že bol lakomý, čo vyplýva z toho, že Lazárovi nič nedal. O Lazárovi vieme naopak iba to, že bol chudobný a môžeme sa domnievať, že ho jeho stav ako aj skutočnosť, že prosil aspoň o zvyšky z boháčovho stola, priviedli k veľkej pokore. Práve tieto dve vlastnosti tu stoja v protiklade ako tie, ktoré sú rozhodujúce aj pre neskorší Boží súd. Inak povedané, boháč neskončil v pekle pre bohatstvo ale pre lakomosť a Lazár neskončil v nebi pre chudobu ale pre pokoru.

Slová príslovia nám teda chcú povedať, že samotná miera bohatstva v našom živote nie je dôležitá a ani nijako neohrozuje naše spasenie. Treba však povedať, že bohatstvo neraz deformuje ľudský charakter. V jeho moci sa človek často stane chamtivým, lakomým, vypočítavým alebo dokonca závistlivým. Bohatstvo dokáže neraz zmeniť človeka natoľko, že sa vydá radšej krivou cestou, len aby ho získal viac. Česť tým, ktorí si aj popri väčšom majetku zachovali charakter, prajnosť alebo dokonca štedrosť a dokázali svoj majetok využiť aj na prospech iných.

Písmo veľmi expresívne hovorí, že zlí ľudia nechápu, čo je správne, no tí, čo poznajú Hospodina chápu všetko. Tým je veľmi pekným spôsobom dané poznanie hodnôt života do súvislosti s poznaním Hospodina. Láska, čestnosť či dokonca štedrosť sú hodnotami Božieho kráľovstva. Nie sú vlastné človeku. Pochádzajú od Boha a preto ten, kto pozná Hospodina, pozná aj tieto hodnoty, je s nimi stotožnený a preto chápe, že je správne žiť v láske, čestnosti a s majetkom nakladať rozumne. Ten, kto je ďaleký Hospodinu, je tu nazvaný zlým. Možno sa nám to zdá tvrdé, pretože sme dnes zvyknutí používať aj na označenie skutočného zla veľmi mierne výrazy. Tu však nejde o to, aby bol neveriaci človek označený za zlého ale ide o to, aby bolo za zlé označené to, že je ďaleko od Boha. Teda zlý človek tu nie je zlý preto, že robí niečo zlé ale preto, že nepozná Boha. To, že nejaví záujem o Hospodina, že sa od Neho odvracia je zlé a v konečnom dôsledku ho to oberá o možnosť pochopiť, čo je správne. Preto Písmo hovorí, že zlý človek nechápe, čo je správne kým ten, čo pozná Hospodina chápe všetko. Poznanie Hospodina dáva človeku schopnosť orientovať sa v hodnotách a keby ľudia viac poznali Hospodina, viac by chápali, čo je dobré a čo nie.

Ak by sme si teda mali voliť medzi láskou a bohatstvom, určite voľme ako prvú lásku, pretože život bez bohatstva možný je, no bez lásky nie. Ak však na ceste života k nejakému tomu bohatstvu prídeme, nemusíme sa ho strániť ako niečoho zlého. Je však dôležité, aby sme si tú zvolenú lásku zachovali a stále si uvedomovali, že nie je dôležité, koľko toho máme, ale akou cestou kráčame. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty si nám dal príklad skutočnej lásky a hlbokej pokory, keď si zostal verný a poslušný Otcovi až do smrti a neváhal obetovať svoj svätý život, aby si tak spasil nás, hriešnych a nehodných ľudí. Vieme, že takej lásky ani zďaleka nie sme schopní, no napriek tomu Ťa prosíme, veď nás rovnou cestou bezúhonnosti, lásky, pravdy, čestnosti a štedrosti, aby sme nepodliehali lákavým zvodom bohatstva, ktoré by sme zhromažďovali iba pre seba a v jeho moci sa vydávali krivými cestami. Ak aj niečo v živote vlastníme, Ty nás nauč hospodáriť s tým v láske pamätajúc na to, že čo máme, máme od Teba a že to môžeme a máme využiť nie iba pre svoje blaho ale aj pre blaho iných, aby sa tak aj v našich skutkoch štedrosti a lásky oslávilo Tvoje meno ako nášho láskavého Pána a Spasiteľa. Amen.

Šla svetom láska nebeská, ktorá sa telom stala, a družina ju anjelská oslavou privítala. Tá láska svätá, najvyššia, čo hriechy naše sňala, si Ty, ó drahý Ježiši, buď česť Ti, večná chvála!