Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Svätej Trojici (22. jún 2025)

Ach, či divne nakladáš s nami v nesmiernej, Kriste, múdrosti, raz sýtiš horkými biedami, raz ochutnať dáš sladkosti, raz prísny a trestajúci, a zas nežne milujúci.

„Tu anjel Pánov hovoril Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá. I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoran etiópskej kráľovnej Kandáky, správca celého jej pokladu, ktorý prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha, vracal sa (domov); sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu! Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš? Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel (na voz) a prisadol k nemu. Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa. Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený, a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je vzatý zo zeme. Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe, a či o niekom inom? Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť? [Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.] Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho. Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou.“

Apoštol Filip patrí medzi menej známych učeníkov Pána Ježiša Krista. Písmo ho spomína iba tu a tam. Občas sa Pána niečo spýtal, občas na niečo odpovedal. Až kniha Skutkov apoštolov nám prezrádza viac o jeho pôsobení. V 8. kapitole rozpráva, ako Filip zvestoval evanjelium v Samárii, kde boli pri jeho zvesti mnohí uzdravení, takže Filipova zvesť priniesla do mesta veľkú radosť.

Tu Duch Pánov prikázal Filipovi vstať a ísť na cestu z Jeruzalema do Gazy, ktorá je pustá. Možno ste prehliadli toto posledné slovíčko, no ono je veľmi dôležité. Filip má ísť na miesto, kde nikoho niet. Nie je to trochu zvláštne poslanie pre apoštola? Keby sme si my vyberali miesto, kam pôjdeme kázať evanjelium, zrejme by sme si zvolili také, kde bude veľa ľudí. Tu však Filip má ísť na pusté miesto. Prečo? To nevieme, kým neprečítame ďalší verš. A tak je to aj v živote. Často nevieme prečo sa udalosti odohrávajú tak ako sa odohrávajú, kým neprečítame ďalšiu stránku v knihe nášho života. Pán Boh ju však už prečítal. On vie čo sa stane a vie aj to, prečo máme byť tam kde sme. Tak je to aj pri Filipovi. Napokon, veď na popud Božieho Ducha šiel Filip na toto miesto. To nám hovorí, že aj zvesť evanjelia sa deje pod Božím vedením a Božím dohľadom. Pán má vždy svoj plán a aj na pustom mieste sa môže odohrať dôležitá vec.

Po ceste prichádza voz, na ktorom sedí dvoran etiópskej kráľovnej Kandáky. Jeho meno, ba ani meno jeho kráľovnej nepoznáme. Slovo Kandáké je totiž titul rovnako ako napríklad slovo faraón. Kým v Egypte sa teda panovníkom hovorilo faraón, v mnohých orientálnych krajinách (ako aj v Etiópii) sa kráľovnej hovorilo kandáké. O tomto mužovi vieme teda iba to, že bol veľmi vysoko postavený. Keďže sa vracal z Jeruzalema a čítal Písmo, pravdepodobne sympatizoval so židovstvom. Židovstvo totiž pripúšťalo, aby aj nežidia prijali ich náboženstvo, ak splnili určené podmienky. Takýmto ľuďom hovoríme prozeliti. Aj tento eunuch teda už bol alebo sa chystal stať prozelitom.

Filip počul, ako muž na voze číta proroka Izaiáša a to stať o Božom služobníkovi. Je to mimoriadne náročná stať a pre Židov obzvlášť ťažko pochopiteľná. Kresťania v nej vidia proroctvo o Pánovi Ježišovi Kristovi, pretože On bol Bohom poslaný, On priniesol právo i spravodlivosť a On pre ne trpel od vlastných, ba bol i zabitý, no Boh Ho nakoniec oslávil. Ľudia, ktorí však nepoznajú či neuznávajú Krista, len ťažko hľadajú odpoveď na otázku: O kom to prorok hovorí? Tak aj tento eunuch. Číta slová, ktorým bez poznania Pána Ježiša len ťažko rozumieť.

Filip pristupuje k vozu a pýta sa muža, či vie o čom číta. Ten úprimne odpovedá, že nevie a tak mu Filip zvestuje Ježiša Krista a čítané slová zrazu začnú dávať zmysel. Hľa, aké dôležité je mať niekoho, kto podá vysvetlenie. Táto scéna nás upozorňuje, že Písmu nemôžeme porozumieť sami. Aj keď si mnohí myslia, že nepotrebujú počúvať kazateľov ani čítať knihy, pravdou zostáva, že bez príslušných informácií a výkladu len ťažko nájdu pravý zmysel napísaných slov. Výsledkom je potom to, že ľudia vysvetľujú Písmo tak, ako mu sami rozumejú. Nejeden neštudovaný kazateľ hlása len to, čo si on o danom texte myslí a nie to, čo on skutočne hovorí. Preto už Martin Luther zdôrazňoval, že kazateľom nemôže byť úplne každý. Nie preto, že by azda nemali mnohí dar pekne a kvetnato hovoriť ale preto, že na zvestovanie evanjelia iba tento dar nestačí a je potrebné aj príslušné vzdelanie.

Eunuch dostal vysvetlenie od priameho svedka Ježišovho utrpenia, smrti a vzkriesenia. Povolanejšieho učiteľa si nemohol ani želať. A vidíme, že účinok sa dostavil. Nie pod vplyvom Filipových krásnych slov ale pod vplyvom Ducha Božieho prijal Filipovu zvesť a zatúžil byť pokrstený. Svoju vieru vyznal veľmi jednoduchou vetou: „Verím že Ježiš je Syn Boží.“ A to je celé. Nič viac netreba. Hoci dnes o viere veľa hovoríme a vedomostí máme stále viac, podstatou kresťanskej viery stále zostáva to jedno: že ten Ježiš, ktorý bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych je Syn Boží. Uveriť v Neho stačilo na to, aby Filip eunucha pokrstil. A stalo sa.

Vôbec nevieme čo sa ďalej s týmto mužom dialo. Možno priniesol evanjelium do svojej rodiny a krajiny, možno si ho nechal len pre seba. V každom prípade Filip splnil úlohu, ktorú mal. Poslúchol Boží hlas, odišiel na pusté miesto a poslúžil zvesťou evanjelia, keď bolo treba. Eunucha už asi nikdy nevidel, no aj skrze jeho službu, ktorú pri ňom vykonal, evanjelium opustilo pomyselné hranice Izraela i Samárie a rozšírilo sa o kus ďalej. Tak aj my vždy konajme to čo máme, aj keď možno nevidíme hneď výsledok alebo nechápeme význam. Sme v Božích rukách a Pán Boh nás vedie tak, aby všetky kamienky mozaiky nášho života i života ľudí okolo nás do seba zapadli. Amen.

Pane Ježiši Kriste, ako Tvoji učeníci túžime aj my byť súčasťou Tvojho kráľovstva a Tvojho diela jeho budovania už tu na zemi. Nevieme urobiť veľa, no aj to čo máme, chceme vložiť do služby Tebe. Prosíme Ťa, veď naše kroky tak, aby sme vždy boli tam kde máme byť. Vkladaj nám do úst slová, ktoré máme hovoriť. Podsúvaj nám do mysle myšlienky, ktoré nás povedú a priznávaj sa k dielam našich rúk, aby sme konali to, čo je na oslavu Tvojho mena. Kiež tak, hoci nie vždy uvidíme výsledok, aj skrze náš malý diel rastie Tvoje kráľovstvo a oslávi sa Tvoje meno. Amen.

Veríme v Boha večného, On je Stvoriteľ všetkého, čo stvoril, múdro spravuje, nás ako Otec miluje.

Veríme i v Syna Jeho, Mesiáša nám daného, ktorý ľudské telo prijal, životom svojím príklad dal.

Veríme v Ducha Svätého, Radcu múdreho, verného, ktorý cirkev zhromažďuje, učí, teší, posväcuje.

AUTOR: Štefan Kiss