Pieseň ES 112
Smutný čas pôstny čas, premýšľaj, človeče, zanechaj rozkoše, obráť svoje srdce, mysli na smrť Pána svojho, že on trpel za každého i teba hriešneho.
Čítanie Božieho slova z 1M 3, 1 – 7
„Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery.“
Milí bratia a sestry!
Začína sa pôstne obdobie, ktoré nám bude rozprávať o hriechu, jeho ničivom pôsobení a o Pánovi Ježišovi, ktorý nad ním ako jediný zvíťazil, no nie silou ani mečom ale láskou a utrpením.
Rajská záhrada
Celé sa to začalo v raji. Na mieste, kde nebolo žiadneho zla. Ozaj, uvažovali ste niekedy nad tým, čo vlastne robí biblický raj rajom? Nie je to preto, že by prví ľudia nemuseli nič robiť ani preto, že by tam bolo všetkého dostatok. Záhrada Eden je rajom nazvaná preto, lebo sú tam čisté vzťahy. Nieto tam falošnosti, pretvárky ani tajomstiev. Srdcia ľudí sú pred Bohom úplne otvorené, preto v 8. verši čítame, že Hospodin chodieval za podvečerného vánku po záhrade a zoči-voči hovoril s ľuďmi. Tam to bolo možné, práve pre tie čisté srdcia a úplnú dôveru.
Porozumenie
Čítanie alebo počúvanie s porozumením je dnes veľký problém. Často niekomu poviete dve vety a on nepochopí, čo ste mu povedali. Toto nebol prípad Adama a Evy a my o tom máme rukolapný dôkaz. Hospodin totiž dovolil ľuďom jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zakázal im jesť zo stromu, ktorý je uprostred. Dnes čítame, že ľstivý diabol v podobe hada prišiel k Eve a opýtal sa: „Či naozaj nesmiete jesť zo žiadneho stromu?“ Eva sa chytí na diablovu návnadu a zopakuje Hospodinov príkaz. Potvrdzuje tým, že o ňom vie, pamätá naň a rozumie mu. Žiadny problém s porozumením. Práve naopak. Eva nechtiac potvrdila, že si Boží zákon veľmi dobre pamätá.
Pochybnosti
Dnešný text je veľmi jasným a výstižným obrazom toho, ako vlastne funguje hriech. Ukazuje nám, že každý poklesok, zlý skutok a prehrešok začína relativizáciou skutočnosti a spochybňovaním pravdy. Stalo sa to Eve a deje sa to stále znova a znova aj nám. Vieme, že náš partner nemá rád, ak búchame dverami. Vieme, že naši rodičia si neželajú aby sme si domov vodili hlučné návštevy. Vieme, že náš nadriadený nechce aby sme si skracovali pracovný čas. Ale my si ich slová či priania začneme zľahčovať. Prečo by som nemohol? Čo sa stane? Kto je on že mi rozkazuje? Mám predsa svoje práva.
Falošný obraz
Niečo podobné podsúva diabol Eve. „Neboj sa, nie je to tak, ako Boh hovorí. On vás len zastrašuje. Nechce aby ste boli ako On. Je neprajný. Závistlivý. Chce byť jediným pánom a držať vás v hrsti.“ Tak v Evinej mysli vzniká nový obraz o Bohu, obraz, ktorý je na míle vzdialený od skutočnosti. Láskavého, milujúceho Stvoriteľa zrazu Eva vidí ako neprajného závistlivého despotu. A stačilo pár šikovných slov. Rovnako ako stačí pár slov nám, aby sme v zodpovednom šéfovi zrazu videli neprajného nafúkanca, v láskavom životnom partnerovi precitliveného netolerantného egoistu alebo v starostlivých rodičoch tých, čo nás obmedzujú.
Skreslené motívy
Sú to práve motívy iných ľudí, ktoré sa dokážu v našej mysli pretvoriť. Nechceme prijať, že rodičia sa o nás boja alebo si robia starosti a preto chcú aby sme to či ono nerobili, že šéf má svoju zodpovednosť a potrebuje aj od nás pracovnú disciplínu, aby práca napredovala, že zborovému farárovi záleží na cirkevnom zbore, preto nás stále znova a znova nabáda k nejakej tej práci či službe. Každý z nás by vedel určite rozprávať o niekom v okolí, okom je presvedčený, že ho iba využíva, že mu závidí alebo že mu chce uškodiť. Ani si neuvedomujeme, ako často pripisujeme konaniu ľudí motívy, ktoré len predpokladáme. Môžeme mať, samozrejme, pravdu ale môžeme sa aj veľmi mýliť. Ak sa však mýlime, potom sa naše mylné presvedčenie môže stať príčinou mnohých hriechov. Budeme si myslieť o bratovi, ktorý nechodí na brigády, že je lenivý, no on má zdravotné problémy. Budeme hovoriť o sestre, ktorá nedáva milodary, že je lakomá, no ona možno nemá peniaze. Poznať skutočné motívy ľudí je niekedy veľmi ťažké.
Motívy Božie
No poznať motívy Božie ťažké nie je. Písmo nám ich veľmi jasne odhaľuje a my ich máme vždy mať na pamäti. Pán Boh koná vždy múdro a láskavo. To je motív, ktorý spochybnila už Eva a priviedlo ju to k pádu. Zapochybovala o tom, že Boh vie, prečo vydal príkaz, ktorý vydal. Nahovorila si, že Boha prehliadla a vie, čo On pred ňou skrýva. Uverila svojej falošnej predstave a konala podľa nej. A nedopadlo to dobre.
Možno aj my máme niekedy tendenciu si myslieť, že Boh nám niečo nedopraje, že nás nechce vypočuť alebo že koná priam proti nám. Vtedy sa podobáme Eve, ktorá počula podobné tvrdenia od hada a uverila im. My verme Božiemu slovu, ktoré nás uisťuje, že Pán Boh nás miluje. Ak by to tak nebolo, azda by poslal svojho Syna na cestu utrpenia, na ktorú s Ním v dnešnú nedeľu nastupujeme? Azda by Ho nechal trpieť a zomrieť na kríži?
Smrť Pána Ježiša Krista nech je pre nás vždy dôkazom Božej lásky a uistením o tom, že aj keď sa dejú veci, ktoré sa nám nepáčia, Boh nám ani vtedy nechce zle. Amen.
Modlitba
Pane Bože náš, ďakujeme Ti za Tvoju lásku, dokázanú nám v Tvojom Synovi Ježišovi Kristovi. Poslal si Ho na bolestnú cestu utrpenia a my Ho na nej chceme i v tomto pôstnom čase sprevádzať. Daj, prosíme, aby sme si pri tom vždy uvedomovali, že to pre nás trpel. Daj, aby sme nikdy nepochybovali o Tvojej láske a aj vo chvíľach, keď prechádzame skúškou či utrpením vedeli, že konáš pre naše dobro. Kiež tak aj to zlé či menej príjemné od Teba prijímame bez reptania, dôverujúc Tvojej múdrosti a milosti. Amen.
Pieseň ES 85
Aj za mňa si mrel, Ježiši môj milý, čo Tvoje rany svetu vydobyli, v tom mám i ja diel vo večnej radosti, z Tvojej milosti.
AUTOR: Štefan Kiss
by