Pieseň ES 112
Smutný čas pôstny čas, premýšľaj, človeče, zanechaj rozkoše, obráť svoje srdce, mysli na smrť Pána svojho, že on trpel za každého i teba hriešneho.
Čítanie Božieho slova z 2K 6, 1 – 10
„Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu. Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! Nikomu v ničom nedávame pohoršenia, aby naša služba bola bez hany. Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, slove pravdy, moci Božej, zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.“
Milí bratia a sestry!
V ostatnej pobožnosti sme čítali predpoveď Pána Ježiša o Jeho utrpení a vzkriesení a hovorili sme o tom, že hoci je Jeho cesta bolestná, cieľom je Jeho vzkriesenie a večné oslávenie. Dnes ešte pokračujme v téme cesty a cieľa a všimnime si naše cesty a naše ciele.
Drahá dovolenka
Predstavme si otca rodiny, ktorý pracuje, zarába peniaze a s rodinou trávi len málo času. Po niekoľkých rokoch takéhoto života si povie, že svojej rodine všetko vynahradí a vezme ju na cestu okolo sveta. Vyberie tie najkrajšie krajiny, rezervuje cestovné lístky od leteniek až po miestnu dopravu, objedná ubytovania v tých najlepších hoteloch a zaplatí za to všetko nemalé peniaze. Keď potom doma rodine oznámi, že spolu pôjdu na veľkolepú cestu, deti sa začnú vypytovať: Koľko bude trvať cesta? Čo si budeme musieť brať? Budeme tam mať také pohodlie ako doma?„ pričom odpovede ich nepotešia. Dozvedia sa, že bude treba často prestupovať, meniť hotely, neraz skoro vstávať, neraz ísť dlhý úsek pešo, neraz jesť jedlá, ktoré deti nepoznajú, ocitnú sa v krajinách, kde nebudú ľuďom rozumieť a ich cesta povedie cez miesta, kde bude oveľa teplejšie či zimšie ako doma. Predstavme si, že by po tom všetkom deti povedali: „My nikam nejdeme, nám je najlepšie doma!“ Nazvali by sme takú odpoveď iba nezáujmom? Alebo je v tom aj kus nevďaku či neúcty k tomu, čo všetko otec do svojho zámeru investoval?
Pohŕdanie
V podobnej situácii sa v živote ocitáme veľmi často. Niekto nás niekam pozve a my si jednoducho povieme, že nás to nezaujíma a radšej zostaneme doma. Niekto nám pošle mail s článkom, na ktorý nás chce upozorniť, no my si ho ani neprečítame. Niekto nám daruje darček a my ho doma bezducho odložíme, pretože podobných vecí máme už desiatky. Neuvedomíme si pri tom, že onen človek vynaložil nejakú námahu na to, aby pripravil podujatie, na ktoré nás pozýva, že dal nejaký peniaz za darček, ktorý nám daroval. Sami sa tak neraz dopúšťame toho, že pozvaním či darčekom pohrdneme. Viem, nedá sa prijať úplne každé pozvanie a nie každý darček sa nám hodí, no pokúsme sa aspoň o to, aby sme prejavili, že si snahu a námahu daného človeka uvedomujeme a vážime, keď už na ňu nemôžeme priamo reagovať tak, ako by bolo vhodné.
Ponuky čo sa neodmietajú
Existujú však aj také pozvania, ponuky či dary, ktoré sa neodmietajú. Sú to tie, ktoré sú mimoriadne cenné. Ak vás napríklad niekto pozve na akciu, ktorá je len pre uzavretú skupinu a dáva vám tým najavo, že ste vyvolený, je ťažšie len tak hodiť pozvánku do koša. Ak aj nemôžete alebo nechcete na akciu ísť, je ťažšie sa z nej vyhovoriť a ak to urobíte a pozvanie odmietnete, môžete sa dopustiť aj nechceného faux pas. To by mohlo viesť k tomu, že vaše odmietnutie bude verejne chápané ako vaše pohŕdanie, čo na vás môže vrhnúť zlé svetlo.
Pozvánka do božieho kráľovstva
O niečo podobné ide aj apoštolovi Pavlovi v dnešných slovách. On hovorí o Božej milosti, ktorá je nám daná v Ježišovi Kristovi a skrze ktorú môžeme mať nádej vykúpenia a večného života. Zjednodušene povedané: Boh nás vďaka Ježišovi Kristovi pozýva do neba. Prijať toto pozvanie znamená vydať sa cestou, ktorá so sebou prináša aj mnoho nepohodlia alebo dokonca utrpenia. Podobne ako deti z onoho príbehu v úvode by sme mohli povedať, že sa nám nechce a radšej budeme žiť ako doteraz. No Pavel varuje, že by to bolo pohrdnutie Pánom Bohom a Jeho láskou voči nám. Vyzýva kresťanov v Korinte, aby Božie dielo nebrali na ľahkú váhu. Veď nebeský Otec za ich – a aj našu – záchranu zaplatil tú najvyššiu cenu. Azda sa môže odmietnuť taký dar? Dar, ktorý niekoho stál život?
Utrpenia
Pavel opisuje, koľkými utrpeniami, skúškami a nepohodlím sám prechádza. Všetko však berie ako krátku cestu, ktorá povedie k večnému cieľu a robí to preto lebo si uvedomuje, aký je ten cieľ – totiž večný život, Bohom darovaný a zaplatený krvou Božieho Syna – vzácny. Nabáda kresťanov, aby si vážili Boží dar spasenia a prijali pozvanie nasledovať Pána Ježiša, hoc by to malo priniesť aj nejaké to utrpenie.
Utrpenia dnes už zďaleka nie sú také ako boli v dobe apoštola Pavla. Napriek tomu sa mnohí len ťažko vzdávajú svojho pohodlia a ignorujú Božie pozvanie, ktoré patrí práve do kategórie tých, čo sa neodmietajú. Faux pas v Božích očiach ich netrápi a to, že pohŕdajú Božou láskou a znevažujú smrť Božieho Syna si ani neuvedomujú. Nebuďme im podobní a prijmime Božie pozvanie s vďakou a vedomím, že je vzácne a jedinečné. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Bože, Ty si obetoval svojho Syna, aby sme my mohli večne žiť. Zaplatil si Jeho životom za naše vykúpenie a to svedčí o tom, ako veľmi si nás miloval a akí sme boli pre Teba vzácni. Uvedomujeme si, že nie vždy dokážeme túto Tvoju obeť a tento Tvoj dar oceniť a nie vždy sa správame tak, ako by sme sa ako Tvoje deti správať mali. Prosíme, odpusť nám to a mocou svojho Svätého Ducha nám pomáhaj, aby sme Tvoju milosť a lásku nikdy nebrali na ľahkú váhu, nikdy ich slovom ani skutkom neznevažovali ale vždy poznávali a vyznávali ich hodnotu a ctili si ich nado všetko aj za cenu utrpenia, ktoré je len krátke ale vedie k večnému blahu s Tebou. Amen.
Pieseň ES 85
Aj za mňa si mrel, Ježiši môj milý, čo Tvoje rany svetu vydobyli, v tom mám i ja diel vo večnej radosti, z Tvojej milosti.
AUTOR: Štefan Kiss
by