Pieseň ES 192
Kyrie elejson, ó Bože, k nám sa skloň, hľaď na nás hriešnikov a vysloboď z hriechov, zmiluj sa nad nami!
Čítanie Božieho slova zo Ž 42, 7 – 12
„Moja duša je skleslá vo mne, preto sa rozpomínam na Teba z krajiny Jordánu a Hermónu, z vrchu Micár. Hlbina hlbine sa ozýva na hukot Tvojich vodopádov; prevalili sa cezo mňa všetky Tvoje príboje a vlny. Hospodin svoju milosť vo dne posiela, v noci je pri mne Jeho pesnička, modlitba k Bohu môjho života. Hovorím Bohu, svojej skale: Prečo si zabudol na mňa? Prečo mám chodiť v smútku, utláčaný nepriateľom? Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh? Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“
Milí bratia a sestry!
Hlavnou témou 42. žalmu je túžba po Hospodinovi. Žalm začína známymi slovami „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“ a žalmista, ktorý sa nachádza ďaleko od chrámu a pravdepodobne je v zajatí nepriateľov, nemá možnosť do chrámu prísť kedy sa mu zachce, preto je nešťastný a túži po tom, aby mohol znova vystúpiť na Sion a vojsť do jeruzalemského chrámu. My však dnes nebudeme hovoriť o chráme ale všimneme si, čo žalmista vo svojom zármutku robí.
Zabúdanie
Určite poznáte tie chvíle, keď v zlej nálade alebo rozhorčení niečo vytknete človeku, ktorý vám je blízky a ktorý stojí verne pri vás. Je to zvláštne rozpoloženie srdca a mysle, ktorá akoby v tej emocionálnej búrke zabudla na všetky milé slová či dobré skutky daného človeka a vidí len to, čo ju v danom okamihu poburuje. Vtedy dokážeme byť veľmi nespravodliví a krivdiť tým, ktorí pre nás veľa robia. Pritom možno ani nič zlé neurobili. Možno to čo povedali alebo spravili bolo ich pochybenie, možno však ani nie a možno šlo iba o nedorozumenie alebo prípad, kedy nám jednoducho zle padlo to, čo oni za zlé nepovažovali.
Krivdenie Bohu
Rovnakým spôsobom krivdíme často aj Pánu Bohu. Denne od Neho prijímame veľa darov milosti, dostali sme od Neho dar života, máme vrchovato aj navyše všetkého čo nám treba, no keď sa udeje niečo nepríjemné, pozdvihneme hlas, sťažujeme sa alebo dokonca Pánu Bohu začneme niečo vyčítať. Ani zďaleka pritom nepoznáme Jeho motívy a to, čo sa nám v danej chvíli javí ako zlé, je možno iba menej príjemnou zákrutou na ceste nášho života, po ktorej nás Pán Boh vedie a ktorou musíme prejsť.
Nie sme sami
Ani zďaleka v tom však nie sme sami. Izraelci sa správali podobne. Spomeňme si len, ako ľud volal o pomoc v egyptskom zajatí, no keď sa už vydal na cestu do novej krajiny a mal prejsť púšťou, zabudol na veľký Hospodinov čin a vytýkal Mojžišovi, že ich vyviedol z otroctva.
Žalmistovo utrpenie
Žalmista sa tiež nachádza v nejakom utrpení. Pravdepodobne ho zajali a odvliekli ďaleko od Jeruzalema (svedčí o tom zmienka o krajine Hermónu). Nezakrýva svoje problémy a netají svoj žiaľ ale namiesto toho aby Bohu niečo vytýkal, rozpomína sa na Neho. V mysli si pripomína dni, kedy chodil do chrámu a myslí na mocné Hospodinove skutky. To mu umožňuje vyhnúť sa tomu, aby vo svojom momentálnom rozpoložení mal pred očami len svoje utrpenie ako to bolo u Izraelcov na púšti. Kým oni zabudli na mocné Božie skutky, on nechce zabudnúť. Práve naopak. Pripomína si Božiu veľkosť a moc a to mu dáva silu vedieť, že Boh sa ani teraz pred ním neskryje a nezaprie.
Očakávanie na Hospodina
Kým nahnevaný človek často povie tomu, na koho sa hnevá, že s ním už nič nechce mať alebo že už mu nebude veriť či od neho nič žiadať, hoci by to bol aj najlepší priateľ, žalmista robí pravý opak. Jeho rozpomínanie sa na Hospodina mu nedovolí zabudnúť na Božiu moc, preto svoju nádej vkladá opäť len do Božích rúk a vie, že Hospodin je ten, ktorý ho napokon vyslobodí. To je vyjadrené posledným veršom: „Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu.“
Pestovaný vzťah
Vzťahy nerastú samé od seba. Vzťahy treba pestovať. A to rovnako vzťah k ľuďom ako aj vzťah k Bohu. Jedným zo spôsobov, ako možno vzťah spoľahlivo ochromiť je zabúdať na dobré veci a vytýkať tie zlé. To spoľahlivo ublíži našim partnerom, priateľom i bratom a sestrám a urazí to aj Hospodina. Naopak, pripomínanie si dobrých vecí je prostriedkom, ktorý vzťah upevní. V Izraeli to bola tradícia, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie. Okrem mnohých iných príležitostí vždy vo sviatok paschy (Veľká noc) sa mal syn spýtať otca, prečo zachovávajú tento sviatok a otec mal rok čo rok odpovedať, že je to na pamiatku udalosti, ktorú Hospodin vykonal v Egypte, keď pobil prvorodených Egypta a krv baránka zachránila domy Izraelcov, ktorí potom opustili Egypt.
Pripomínajme si preto aj my mocné skutky Božie. Pripomínajme si dielo, ktoré Hospodin vykonal pri svojom ľude, no najmä Jeho obeť lásky, ktorú priniesol vo svojom Synovi pre našu záchranu. Viďme, aký mocný a láskavý je Boh, koľko nám toho dáva a prosme o odpustenie, že na to často zabúdame, Jeho lásku nedoceňujeme a Jeho obeť ignorujeme. Hľadajme nádej pre svoju budúcnosť v Bohu a potešujme si dušu Jeho slovom a svedectvami o Jeho moci, aby sme zasa len od Neho očakávali pomoc pre túto časnosť a spasenie pre večnosť. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti za Tvoju lásku i obeť, ktorú si priniesol vo svojom Synovi pre naše spasenie. Odpusť nám, prosíme, že sme voči tejto Tvojej láske neraz chladní alebo úplne ľahostajní a neuvedomujeme si, ako veľa pre nás znamená. Posilňuj nás v našich zármutkoch i slabostiach a svojim Svätým Duchom pripomínaj nám denne svoje slovo, aby sme sa Ním občerstvovali, na Teba sa rozpomínali a tak pomoc i spásu od Teba očakávali. Amen.
Pieseň ES 333
Srdce čisté stvor mi, Pane, lebo ho mám skazené, cíti bolesti náramné pre hriechy prirodzené, aj ktoré samo páchalo, daj, aby sa čistým stalo, akým si ho Ty stvoril.
Pripravil: Štefan Kiss
by