Domáca pobožnosť na 11. nedeľu po Svätej Trojici (11. august 2024)

K Tebe, Bože všemohúci, vzhliadam, Tebe obeť srdca svojho dávam, Boh a Pán si Ty sám, Tvoj som chrám, v tom života večný poklad skladám.

„Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, predaný hriechu. Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím. A keď konám, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. A tak už nie ja robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, neprebýva dobré, lebo vôľu k dobrému mám, ale nemám sily, aby som to vykonal. Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Ale vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! A tak teda ja – ten istý – svojou mysľou slúžim zákonu Božiemu, telom však zákonu hriechu.“

Apoštol Pavel dnes hovorí na veľmi aktuálnu tému – rozpor ochoty ducha a lenivosti tela. Priznáva sa, že tento rozpor veľmi intenzívne pociťuje, no myslím si, že ho necíti iba on, ale že ho pociťujeme všetci.

Pri čítaní Pavlových slov sa nám možno vynorí v mysli známy Ježišov výrok: „Duch je síce hotový ale telo mdlé.“ Pán Ježiš ho povedal, keď učeníkom na jednej strane vytýkal, že s Ním nebdeli v Getsemane a zaspali. Na druhej strane však práve týmito slovami vyjadril aj pochopenie hovoriac, že darmo aj človek má pre niečo odhodlanie, ak ho zradí telo, ktoré si žiada odpočinok.

U Pavla však nejde len o spánok. Ak sa nám apoštol zveruje, že síce má úmysel urobiť niečo dobré ale nemá silu aby to vykonal, nemyslí tým únavu. Tu je reč o ľudských zábranách a ľudskej neschopnosti prekročiť svoj tieň. Vysvetlime si to na príklade. Predstavme si, že sa pohádame s priateľom, ktorý nás urazí a vytkne nám veci, o ktorých sme ani netušili, že mu mohli vadiť. Sme hlboko dotknutí. Čo teraz? Vzťah sa narušil, náš kamarát sa nám neozýva a my srdcom či lepšie povedané duchom vieme, že by sme sa mali ozvať a problém vyriešiť. To Pavel nazýva dielom zákona Božieho. Uvedomujeme si, že je dobré zmieriť sa a súhlasíme s tým. Ale nechce sa nám do toho, pretože by sme museli pred priateľom prejaviť určitú dávku pokory, ktorá by pre nás mohla byť ponižujúca. To predsa robiť nebudeme. A to je oná slabosť tela, ktorú Pavel nazýva dielom hriechu. Duch teda vie čo treba urobiť, ale telu – vrátane mysle – sa do toho nechce.

Práve to je rozpor medzi duchovným a telesným. Zákon, Božie slovo či samotné Božie požiadavky sú duchovné. Ich cieľom je láska, pokoj, zmierenie a podobne. Všetko duchovné hodnoty, ktoré však dosahujeme pomocou telesného tela. Potrebujeme telesné ruky alebo telesné ústa na to, aby sme vykonali skutok lásky či povedali slovo potešenia alebo zmierenia. Zákon je teda duchovný ale ja som telesný – hovorí apoštol a tým vysvetľuje, prečo sám nie je vždy schopný vykonať to, čo by chcel.

Podľa jeho slov je jeho telo v moci hriechu a tak aj všetka neochota alebo lenivosť sú dielom hriechu. Ak vieme, že na pôde cirkevného zboru sa práve koná nejaké stretnutie, služby Božie či biblická hodina a my to duchom považujeme za dobré, je to dielo Ducha. No ak sa tohto podujatia nezúčastníme, pretože si povieme, že my sme predsa v kostole dosť a nech tam idú aj iní, je to už dielo hriechu, ktorému je oddané naše telo. Výsledkom je, že do kostola nepôjdeme a hriech tak zvíťazil nad súhlasom ducha.

Preto Pavel neraz hovorí, že žiť kresťanským životom a prejavovať vieru skutkami lásky je vlastne stály zápas duchovnej mysle a hriešneho tela, pretože vždy sa duch a telo dostávajú do rozporu kedy duch síce niečo chce, ale telo má mnoho dôvodov, prečo to nevykonať. Ak človek v tomto boji prehráva a podlieha hriechu a hriešnemu telu, vyzerá cirkev presne tak ako vyzerá – je plná ľudí, ktorí na zborovom konvente síce zdvihnú ruku za zborový výlet, no potom sa naň neprihlásia alebo v kancelárii povedia, že chcú byť naďalej členmi zboru, no do kostola neprídu. My sme dnes svedkami veľkého víťazstva hriechu nad človekom.

Pavel tento stav vonkoncom nepovažuje za dobrý. Práve naopak: „biedny ja človek“ lamentuje nad sebou uvedomujúc si, že každé víťazstvo hriechu nad jeho duchom bráni budovaniu kráľovstva Božieho alebo ho dokonca ničí. Ak v cirkevnom zbore je priveľa takýchto ľudí, ktorí podliehajú hriechu svojho tela, je to na živote zboru vidieť. To je tá deštrukcia a to je tá bieda, ktorú Pavel konštatuje nad sebou, no môžeme ju pokojne konštatovať aj nad cirkvou. „Kto nás vytrhne z tohto tela smrti?“ pýta sa zároveň.

Pán Ježiš je ten, ktorý človeka vytrhol z moci hriechu. On zachraňuje tých, čo sú v boji s telom slabí. Avšak pozor! Vyžaduje si to, aby človek chodil podľa Ducha. Apoštol Pavel v ďalších slovách hovorí, že „telesne zmýšľať je smrť ale duchovne zmýšľať je život a pokoj.“ To znamená, že človek musí mať aspoň vôľu konať dobro. Vysvetlime si to na predošlom príklade rozhádaných priateľov. Telesne zmýšľa ten, kto si povie: „Nič zlé som neurobil. Môj priateľ ma urazil, preto nech príde on a ospravedlní sa mi. Ja bez neho budem.“ Toto je telesné zmýšľanie, ktoré podľa Pavla znamená smrť, pretože je zamerané na seba samého. Kto však zmýšľa duchovne, ten si povie: „Nie je to v poriadku a mal by som sa zmieriť s priateľom, zavolať mu a skúsiť vec urovnať.“ To je podľa Pavla život a pokoj, pretože dáva priestor na uzdravenie vzťahu. A teraz nastane rozpor medzi duchovným a telesným, kedy sa človeku nechce dvihnúť telefón a ospravedlniť sa priateľovi, no silu mu k tomu dá práve Ježiš, ktorý zachraňuje tých, čo zmýšľajú duchovne, no nezachraňuje tých, čo zmýšľajú telesne a sú so všetkým spokojní nech to je ako to je.

Z povedaného teda vidíme, že ak duchovne zmýšľame, naša slabosť nad hriešnym telom sa dá riešiť a to skrze Pána Ježiša Krista, ktorý nás zachraňuje. Dbajme teda, aby sme sa Jeho slovom vždy sýtili, svoju myseľ ním napĺňali a podľa neho aj duchovne zmýšľali. Amen.

Drahý náš nebeský Bože, uvedomujeme si, ako často je naše telo slabé a úplne podlieha moci hriechu napriek tomu, že duch je hotový a myseľ ochotná horliť za Teba. Ďakujeme Ti, že v Tvojom Synovi máme Záchrancu, ktorý nás vytrhuje z moci hriechu a prosíme Ťa, mocou svojho Ducha nám dávaj vždy duchovne zmýšľať, aby sme v onen deň mohli byť spasení pre večný život. Amen.

Ó Pane, počuj modlitbu tichú, ktorú Ti každý deň predkladám. Zvádza ma diabol do sietí hriechu, obdar ma silou, nech vytrvám. Zmiluj sa, Pane, krehká je duša, ach, Ty ma poznáš, biedny som tvor. Preto znie k Tebe modlitba vrúca: Ty v mdlobách mojich vždy pri mne stoj.