Domáca pobožnosť na 11. nedeľu po Svätej Trojici (31. august 2025)

Pieseň ES 244

 

Kristus príklad pokory, Boh náš milostivý, Otca svojho Syn milý a jednorodený, pre človeka hriešneho ponížil sa veľmi, hoci bol od večnosti Bohu Otcu rovný.

 

Čítanie Božieho slova z Mt 23, 8 – 12

 

„Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený.“

 

Milí bratia a sestry!

 

V 23. kapitole Evanjelia podľa Matúša čítame rôzne výčitky Pána Ježiša, adresované zákonníkom a farizejom. Pán Ježiš im vytýka pokrytectvo, pretože hovoria ale nekonajú, a pýchu, pretože ak aj niečo konajú, konajú len preto, aby ich ľudia videli a nechávajú sa nazývať „majstrami“ a obľubujú popredné miesta na hostinách i v synagógach. Presne to Jeho nasledovníci nemajú robiť.

 

Jeden Pán

V 1. liste apoštola Pavla do Korintu čítame: „ale my máme jediného Boha – Otca, z ktorého je všetko, a my pre Neho, a jediného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko.“ Podobne aj Pán Ježiš zdôrazňuje, že máme jedného Majstra, Otca i Vodcu. Všetci sme bratia, všetci sme deti, všetci sme nasledovníci. To nás stavia na jednu úroveň. Aj keď možno navonok v niečom viac vynikáme, v niečom sme viac aktívni alebo je nám zverená zodpovednejšia úloha, aj tak sme stále bratia, deti a nasledovníci, čo nás neoprávňuje k tomu, aby sme sa nad ostatných vyvyšovali a mysleli si o sebe viac ako treba.

 

Titulovanie

Pán Ježiš nie len že zdôrazňuje, že máme všetci jedného Majstra, Otca či Vodcu ale varuje, aby si kresťania nezakladali na tituloch ako „majster“ či „vodca.“ Je prirodzené, že v rámci organizácie a komunikácie sa oslovujeme funkciami ako „brat farár“ či „brat dozorca,“ no tu nie je reč o tom. Ak si niekto vynucuje titul, je to o tom, ako si na danom titule zakladá. Sú ľudia, ktorí majú napríklad akademický titul Mgr. Alebo Ing. A je prirodzené, ak takému človeku povieme „pán inžinier.“ Je však niečo úplne iné, ak si ten človek sám žiada, aby sme ho tak titulovali a ak to neurobíme, dotkne sa ho to. Veru, neraz sa mi ako farárovi stalo, že sa niekto z cirkevníkov urazil, ak som pri oznamovaní milodarov či v pohrebnej odobierke vynechal jeho titul. Pán Ježiš nám teda nezakazuje oslovovať sa titulmi ak to robíme sami z úcty voči bratovi, ale zakazuje nám takéto titulovanie si vynucovať a tým dávať najavo, že sme azda čo si viac, ak onen titul máme.

 

Pýcha

Zakladanie si na vlastnom titule alebo na nejakých svojich prednostiach je v podstate určitou formou sebaobdivu. Človek má o sebe vysokú mienku, obdivuje sa a chce, aby ho obdivovali aj iní. A to je už pýcha, od ktorej je už len krok k otvorenému povyšovaniu sa. Tomuto chce Pán Ježiš zabrániť a tak ako pri mnohých iných formách hriechu, aj tu nás učí, že pýchu treba odstraňovať hneď v zárodku. Už vtedy, keď by človek chcel obdivovať sám seba a vyžadovať si obdiv a titulovanie od iných je čas na to, aby si uvedomil, že je so všetkými ostatnými na jednej lodi, pretože spolu s nimi má jedného Majstra, Otca i Vodcu a tak ako všetci ostatní je aj on spolu s nimi Božím dieťaťom a žiakom.

 

Služba

Pán Ježiš však ide ešte ďalej. Neuspokojí sa iba s tým, že si človek nebude o sebe namýšľať ale chce, aby človek svojim bratom a sestrám slúžil. V Jeho očiach nie je veľkým ten, kto sedí na poprednom mieste alebo má titul ale ten, kto je ochotný obliecť si pracovný odev a prvý vziať do ruky nástroj a pustiť sa do práce pre dobro spoločenstva. V Božích očiach je veľký ten, kto neváha obetovať aj čas alebo námahu pre iných. Sám nám k tomu dal príklad, keď ako Majster a Pán umýval učeníkom nohy. Len si spomeňme, ako sa tomu učeníci divili, no On im odpovedal novým prikázaním – prikázaním lásky, podľa ktorého si nemajú navzájom rozkazovať ale slúžiť.

 

Posledná odmena

Posledný verš je v podstate hrozbou namysleným zákonníkom a farizejom, no zároveň prísľubom verným služobníkom. Tí, ktorí sa teraz povyšujú budú napokon ponížení. Hoci v texte Pán adresuje túto predpoveď farizejom, pokojne ju môžeme stiahnuť na všetkých tých, ktorí sa radi obdivujú, povyšujú alebo neprestajne poukazujú na svoje zásluhy očakávajúc verejný obdiv a uznanie. Takých ľudí je aj dnes veľmi veľa a to aj v cirkvi. Mnohí radi počujú, keď ich meno zaznie z kazateľnice ako meno darcov milodaru alebo si o sebe myslia, že sú široko-ďaleko tí najaktívnejší, najšikovnejší a že bez nich by to tu celé spadlo. Áno, je veľa takých aktívnych a šikovných ľudí aj v našich zboroch a vďaka Pánu Bohu za nich. No Pánu Bohu je milšie, ak svoju prácu konajú skromne, bez nároku na odmenu či obdiv, jednoducho s vedomím, že konajú pre svojho Majstra.

 

Pán Ježiš zasľubuje, že prví budú tí, ktorí sú dnes poslední a povýšení budú tí, čo by si už tu prvé miesta zaslúžili, no nestáli o ne a radšej sedeli tíško vzadu. Žime preto, pracujme a slúžme nášmu Pánovi v tichosti a skromne, dávajúc Mu do služby svoje vedomosti i zručnosti vediac, že náš Otec, ktorý je v skrytosti, v skrytosti všetko vidí a On sám nám podľa svojej lásky a milosti odplatí. Amen.

 

Modlitba

 

Milý náš nebeský Bože, sme Tvojimi nehodnými služobníkmi, bez Teba by sme nič nedokázali a bez Teba ani nič nemôžeme vykonať. Ty nám dávaš um k dobrým myšlienkam, jazyk k dobrým slovám i ruky k dobrej práci. Prosíme, kiež v skromnosti konáme svoju prácu vediac, že sme tu všetci bratmi, deťmi a žiakmi, že nie sme o nič viac ani o nič lepší ako naši bratia či sestry a že Ty sám najlepšie vidíš naše úmysly, snahy i prácu a odmeníš nám podľa svojej milosti. Nech sa tak stane. Amen.

 

Pieseň ES 543

Ó Bože, daj mi z výsosti dar pokory a tichosti, nech ju mám v srdci, myslení, rečiach i v každom konaní.

AUTOR: Štefan Kiss