Pieseň ES 216
Ježiši, Pane, skloň sa k nám, Svätého Ducha zošli nám, nech nás milosťou sprevádza, na cestu pravdy uvádza.
Čítanie Božieho slova z Ef 4, 25 – 27
„Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym; veď sme si navzájom údmi. Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“
Milí bratia a sestry!
Ako mladý som rád čítaval romány Karla Maya či Liselotte Welskopfovej-Henrichovej o živote severoamerických indiánov a vždy ma fascinovalo, že hoci títo ľudia vedeli byť výreční keď sa radili alebo zabávali, dokázali byť aj mĺkvi a presedieť celé hodiny bez jediného slova. Zdalo sa mi to až nepredstaviteľné, nakoľko som bol zvyknutý na to, že okolo mňa stále niekto niečo hovorí a ak je ticho, vzbudzuje to dojem, že niečo nie je v poriadku.
Boží dar reči
Dnešná nedeľa má tému „Boží dar reči.“ Chce nám pripomenúť, že schopnosť komunikovať skrze slovo, vyjadrovať svoje myšlienky a dorozumieť sa s inými ľuďmi je Božím darom, ktorý nás stavia vysoko nad ostatné stvorenstvo, nakoľko sa azda ako jediní dokážeme dorozumieť nie len v rámci svojej skupiny, ale dokážeme sa naučiť aj reč iných skupín a môžeme sa tak dohovoriť s cudzincami, ktorí hovoria úplne iným jazykom než my. Reč je skrátka veľmi jedinečná schopnosť, ktorú používame denne a ani si neuvedomujeme, aká je vzácna a dôležitá. Práve preto si ju máme v dnešnú nedeľu všimnúť.
Pandémia slova
Keď v prvých rokoch súčasnej dekády zúrila okolo nás pandémia Corona vírusu, napísal známy slovenský spisovateľ Boris Filan, že vo svete už dávno zúri pandémia slova. Chcel tým povedať, že sme priam presýtení slovami, ktoré sú dnes všade okolo nás. Na rozdiel od oných mĺkvych indiánov, ktorí poznali čas keď treba rečniť i čas keď treba mlčať, alebo ktorí využívali reč ako nástroj, ktorý sa berie do rúk vtedy keď je potrebný, my hovoríme od rána do večera o všetkom možnom i nemožnom a ak práve sami nehovoríme, tak si pustíme rádio, kde k nám od začiatku do konca hovorí niekto iný. Prebytok slov otupuje našu pozornosť a hoci počujeme že niekto hovorí, už natoľko nevnímame čo hovorí, pretože naša myseľ si už dávno zvykla na to, že nie všetko čo ucho počuje, potrebuje myseľ spracovať. Tak naša myseľ otupie a nám často unikne dôležitá vec.
Počet verzus obsah
O tom, koľko by sme toho mali za deň povedať a ako intenzívne využívať dar reči Písmo nehovorí. Spomína sa len to, že v modlitbách nemusíme byť nijako zvlášť zhovorčiví, pretože Pán Boh dobre vie, čo potrebujeme. O to viac však Písmo upozorňuje na obsah. Pravdepodobne aj v dobách Pána Ježiša či apoštolov bolo mnoho tárajov či klamárov a Pán Ježiš nechce, aby sme im boli podobní. V počte slov nás nijako neobmedzuje no dôrazne žiada, aby naše slová boli pravdivé a dôveryhodné. Zaiste každý z nás pozná Jeho výrok, aby naše áno bolo skutočným áno a naše nie skutočným nie.
Pravdivé slovo
Apoštol Pavel vo svojom liste do Efezu zapísal niekoľko rád pre praktický život, z ktorých prvú sme dnes čítali. Je práve o slove a o tom, aby kresťania odložili lož a hovorili vždy pravdu. To samozrejme nie je vôbec jednoduché. Veď po lži siahajú nielen vyložení klamári ale často aj v podstate slušní ľudia, ktorí si len nechcú pohnevať brata alebo chcú v jeho očiach vyzerať lepšie, tak nepovedia úprimne čo si myslia a svoju pravdu buď trochu alebo výrazne upravia, až sa z nej stane lož. Za mnohým klamstvom je aj dobrý úmysel, strach alebo neúprimnosť. Najmä to posledné však Pán Ježiš veľmi kritizuje. Hovoriť niečo iné ako si človek naozaj myslí, je už vlastne klamstvo, aj keď ho takým tvrdým slovom nazvať nechceme. Riziko, že naše slovo nebude dobre prijaté alebo správne pochopené je úplne reálne, no aj tak ho máme vysloviť a povedať pravdu.
Hnev
Hnev či urazenosť sú časté reakcie na nepríjemné slová, ktoré nám niekto povie. Ak sa teda ocitneme v pozícii tých, ktorým niekto niečo povedal a dotkne sa nás to, má aj pre nás apoštol radu. Môžeme sa hnevať, teda môžeme oprávnene prežívať emócie, ktoré v nás počuté slová vyvolali, no nemali by sme podľahnúť pokušeniu reagovať spôsobom, ktorý by predstavoval hriech. Nemali by sme sa hádať, pomstiť, urazene odísť alebo robiť niečo iné, čo by bolo deštruktívne a plodilo ďalšie zlo. Svoju emóciu by sme mali spracovať a to najlepšie ešte v ten deň, aby „slnko nezapadlo nad našim hnevom.“
Apoštol Pavel má tak radu pre oboch partnerov v komunikácii. Jeden má hovoriť pravdu i keď je nepríjemná a druhý sa síce možno nahnevá, no nemal by plodiť ďalší hriech a nad počutými slovami radšej pouvažovať. Cieľom jedného i druhého je, aby sme nedali priestor diablovi, lebo ten rád prenikne do našich vzťahov či už cez lož, ktorú v slabosti či falošnosti použijeme alebo cez hnev, ktorému podľahneme. Naša reč by vtedy bola nástrojom diabla a plodila hriech. To by bolo znesvätenie tohto Božieho daru. Nedovoľme to a či už využívame reč veľa alebo málo, využívajme ju tak, aby bola vždy nositeľom pokoja a mieru a stala sa tak oslavou svojho tvorcu – Hospodina. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za dar reči a za to, že smieme slovom budovať. Vieme, že ním často ničíme, ubližujeme a zrádzame. Prosíme Ťa, odpusť nám to a sám nám mocou svojho Ducha pomáhaj, aby naše slová boli plné pravdy a my ako tí, čo odkladáme lož, boli sme svedkami Teba, ktorý si tou absolútnou pravdou. Kiež svojou rečou vzdávame česť Tebe, nášmu tvorcovi a tvorcovi našej reči. Amen.
Pieseň ES 564
Kto za pravdu horí v svätej obeti, kto za ľudstva práva život posvätí, :/: kto nad krivdou biednych slzu vyroní: Tomu moja pieseň slávou zazvoní.
AUTOR: Štefan Kiss
by