Pieseň ES 627
Na nebeských vtáčkov pozri, ako voľne lietajú, veď živí ich Otec dobrý, nedostatku nemajú. My sme predsa viac než vtáci, a preto sa radujme: čo Boh dáva, to nám stačí, Jemu vždy dôverujme!
Čítanie Božieho slova z F 4, 11 – 13
„Nehovorím to preto, že mám nedostatok; lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám. Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“
Milí bratia a sestry!
Žijeme v hmotnom svete a tak hmotné starosti o zabezpečenie seba či blízkych sú prirodzenou súčasťou nášho života. Aj ten najhorlivejší kresťan potrebuje jesť, obliekať sa a niekde bývať.
Situácia apoštola Pavla
O apoštolovi Pavlovi vieme, že keď navštevoval mestá Malej Ázie a zakladal cirkevné zbory, vždy sa snažil o seba postarať a nebyť na ťarchu. A už vôbec nebol z tých, čo by sa nechali celé mesiace vydržiavať. Usiloval sa zarábať si poctivou prácou a svoje apoštolské poslanie vykonával – dnes by sme povedali – popri práci. Napriek tomu kresťania poznali jeho situáciu a boli ochotní mu pomôcť, ak práve práce nebolo alebo mu jednoducho z úcty a vďačnosti chceli trochu prilepšiť. Práve na niečo takéto reaguje Pavel dnešnými slovami.
Podpora
V predošlom verši čítame: „Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zase raz rozvila vaša starostlivosť o mňa. Veď ste aj mysleli na to, ale nebolo príležitosti.“ Teda kresťania vo Filipis urobili nejakú zbierku pre Pavla alebo mu nejako inak prejavili svoju starostlivosť, na čo on reaguje prejavom radosti. Jeho slová teda nie sú odmietavé. Nepíše: „Nemali ste si robiť starosti … To naozaj nemuselo byť.“ Práve naopak. Starostlivosť bratov a sestier víta a oceňuje. Pokračuje však slovami, ktoré dnes čítame.
Nedostatok
„Nehovorím to preto, že mám nedostatok“ začína Pavel dnešnú stať a ďalšími slovami potvrdzuje, že sa v žiadnom prípade nechce sťažovať. To je kľúčom jeho odkazu. Prijatú pomoc víta, je za ňu vďačný a oceňuje štedrosť bratov, no veľmi jasne, hoci nesmierne láskavo a pokojne im vysvetľuje, že aj keď niekedy má viac a inokedy menej, aj keď niekedy je sýty a inokedy hladný, nepovažuje to za nedostatok.
Pánov dar
Všetko čo Pavel má, má od Krista. Pán sa o neho stará a dáva mu, raz viac a inokedy menej. On je preto pripravený s Kristom prijímať hojnosť i biedu. Jeho prípadné sťažovanie sa by bolo priamo reptaním Kristovi, čo si on za žiadnych okolností nedovolí. Preto si v jeho dnešných slovách všimnime tri dôležité posolstvá:
Prijímanie údelu
Prvým posolstvom je Pavlovo vnímanie toho, čo má. On vie, že aj hojnosť aj nedostatok má od Krista. Tým vydáva svedectvo aj nám, aby sme aj my prijímali svoje hmotné možnosti ako Pánom Bohom darované. Ľudia sú často nespokojní s tým čo všetko majú a koľko toho majú. Chceli by viac a sú ochotní hnať sa za väčším imaním a stať sa otrokmi vecí len preto, aby ich mali. Pavel nás chce od tohto oslobodiť. Učí nás, že za všetko máme ďakovať Bohu a aj svoj majetok či sociálne postavenie máme prijímať tak, ako nám Boh dal. Neznamená to, že sa to časom nemôže zmeniť. Ak máme dnes málo, o rok môžeme mať viac a naopak. Máme to tak my a mal to tak aj Pavel. No je dôležité, aby sme v hojnosti Bohu ďakovali a v nedostatku sa zasa len k Nemu upínali.
Dávanie
Druhým posolstvom je povzbudenie k dávaniu. Pavel aj na iných miestach oceňuje, ak sú bratia a sestry k sebe štedrí a pohostinní. Ochota pomôcť aj finančne či iným hmotným spôsobom má byť prirodzenou vlastnosťou kresťana. Čo máme, máme od Boha a ak si svoj majetok privlastňujeme natoľko, že nie sme ochotní nič z neho nikomu dať, stávame sa nevďační voči Bohu, ktorý nám to všetko dal. Veď nie svoje, ale Božie dávame ak dávame a nie svoje ale Božie si privlastňujeme, ak sme lakomí.
Prijímanie
Kresťan však musí vedieť nie iba dávať ale aj prijímať. Pavel prijal podporu od kresťanov vo Filipis s radosťou. Tak by aj pre nás dnes malo byť prirodzené prijať, ak nám niekto chce niečo dať alebo nám v niečom pomôcť. Dnešná doba nás vedie k hrdosti. Aj kresťania často radi dávajú, no majú problém sami niečo prijať, hlavne ak sa necítia byť v nedostatku. Ani Pavel však nemal nedostatok, čo zdôraznil hneď prvými slovami dnešného textu a predsa prijal to, čo mu filipskí pripravili. Prijať to, čo nám niekto dáva, znamená prejaviť mu úctu a oceniť jeho ochotu i snahu. Spomínam si, ako nás raz navštívil jeden priateľ, ktorý mal doma dve malé deti. Moja manželka mu na odchode podávala čokoládky pre deti, no on si ich nevzal a odišiel. Asi to myslel dobre, no dotklo sa nás to.
Prijímať svoj sociálny údel, vedieť dávať i prijímať – to všetko je umenie, ktorému sa musíme učiť. Pavel ho ovládal a dnes nám v niekoľkých slovách dal lekciu, ako sa stavať k hmotným otázkam života. Triasť sa o majetok a zhromažďovať ho, no i odmietať všetko hmotné a chcieť žiť len „zo vzduchu“ je extrém. Zlatá stredná cesta je ukrytá v dnešných slovách Písma svätého. Pozorne ich čítajme a hľadajme ju – tú zlatú cestu – ten spôsob, ako nebyť nešťastný nad málom ani baživí po mnohom. Zistíme, že všetko môžeme v Kristu. Amen.
Modlitba
Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za to, že nás verne sprevádzaš vo všetkých chvíľach nášho života. Si s nami keď sa nám darí i keď sa nám nedarí. Vedieš nás, keď máme hojnosť i keď trpíme nedostatkom. Každý náš údel je od Teba a Ty o všetkom dobre vieš. Niekedy nám dopraješ viac, inokedy nás pocvičíš v skromnosti, keď nás vovedieš do dní nedostatku. Prosíme Ťa však, hlavne zostávaj vždy verne s nami, pretože len vtedy sme silní, sýti a spokojní. Všetko môžeme s Tebou a v Tebe, preto vytrvaj pri nás verne až do konca. Amen.
Pieseň ES 441
Ach, či divne nakladáš s nami v nesmiernej, Kriste, múdrosti, raz sýtiš horkými biedami, raz ochutnať dáš sladkosti, raz prísny a trestajúci, a zas nežne milujúci.
AUTOR: Štefan Kiss
by