Pieseň ES 230
Boh sa o mňa stará, Boh Ochranca môj verný, a tak o zajtrajšok nie som ustarostený. Každého dňa vidím nejedno znamenie, že chráni, miluje mňa svoje stvorenie.
Čítanie Božieho slova z 1Kr 17, 8 – 16
„Vtedy mu zaznelo slovo Hospodinovo: Vstaň, choď do Sarepty, ktorá patrí k Sidónu, a bývaj tam. Prikázal som tam vdove, aby ťa živila. Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prišiel k bráne mesta, bola tam práve vdova, ktorá zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem. Keď mu šla priniesť, zavolal za ňou: Prines mi so sebou aj krajec chleba. Ona však povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva, idem to pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, zomrieme. Nato jej Eliáš povedal: Neboj sa, choď, urob ako hovoríš, ale urob z toho najprv malý posúch a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Z hrnca sa neminie múka, ani z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Hospodin zošle na zem dážď. Odišla teda, urobila podľa Eliášovho slova, jedla ona i on, i jej domácnosť po tie dni. Múka z hrnca sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa hovorí o ustarostenosti a známymi slovami Pána Ježiša o tom, ako sa Pán Boh stará o nebeské vtáky i poľné ľalie nás nabáda, aby sme si nerobili starosti o to, čo budeme jesť a čo budeme piť.
Spokojnosť
Mnoho ľudí Ježišove slová spochybní: „Ako by to mohlo fungovať? Keby som sa nestarostil, nenamáhal, nepracoval a neodriekal si, nemohol by som sebe či svojej rodine dopriať to všetko čo mám!“ Určite áno. Bez akejkoľvek námahy by sme určite toho veľa nemali. Pán Ježiš však nehovorí o námahe ale o ustarostenosti a to je iné. My sa starostíme, pretože sa len tak s niečím neuspokojíme. Aj pri všetkej dôvere v Pána Boha by nám On možno dal nejaké šaty i jedlo (postaral by sa o to čo budeme jesť a čo budeme piť), no nám dnes už veľa vecí nevyhovuje. Nechceme len tak hocičo, darované veci nám často nevyhovujú, ponúknuté jedlo nechutí a radšej by sme mali niečo iné. Dnešná doba je charakteristická veľkou nespokojnosťou, ktorá sa podpisuje pod to, že sme ustarostení a následkom toho už akosi prirodzene nedôverujeme Pánu Bohu, že by sa o nás postaral, pretože my si pod Jeho starostlivosťou nepredstavujeme, že nám dá čo sám usúdi ale že nám dá to, čo by sme chceli my. A potom máme dojem, že s tou Božou starostlivosťou to až tak nefunguje.
Eliáš
No Pán Boh sa naozaj stará. Dnešný text nám to pripomína. Ako prvé si však položme otázku, o koho sa tu Pán Boh stará? Objektom Jeho lásky a starostlivosti je Eliáš, teda človek, srdcom oddaný Hospodinovi. To je veľmi dôležité, pretože pri akomkoľvek spoliehaní sa na Hospodina je základným predpokladom naša láska k Nemu. Pán Boh sa naozaj dokáže aj zázračne o človeka postarať no robí to spravidla pri tých, ktorí Ho celým srdcom hľadajú a milujú. To oni prežívajú zázraky, o ktorých potom môžu rozprávať rovnako ako Eliáš, Boží prorok ktorý toho pre Hospodina veľa vytrpel. Veď žil v krutých časoch kráľa achába, ktorý vyznával cudzích bohov a bol tvrdým odporcom všetkých, ktorí slúžili Hospodinovi. Preto sa Eliáš musí skrývať.
Vdova
Hospodin Eliáša poslal do Sarepty, aby sa tam ukryl. Čítame, že keď tam prišiel, stretol pri bráne vdovu, u ktorej napokon ostal. Mohlo by sa zdať, že mal šťastie a natrafil na ochotného a obetavého človeka. Tak by to interpretoval nejeden človek dnes. Avšak Písmo hovorí, že to nebolo len tak. Hospodin sám mocou svojho Ducha poveril vdovu úlohou postarať sa o Eliáša. Tak je to, že Eliáš unikol pred kráľom Achábom i to, že našiel útočisko u vdovy Božím dielom.
Jedlo
A tým to nekončí. Aby Hospodin dokázal svoju slávu, nevybral si na záchranu Eliáša bohatú vdovu, ktorá by ho sýtila zo svojho majetku. Práve naopak, vybral si chudobnú vdovu, ktorá sama nič nemala. No Hospodin prejavil svoju moc a tak všetci – Eliáš i vdova so svojim synom – mali čo jesť, pretože múka z hrnca sa nemíňala ani olej z krčaha nechýbal.
Požehnanie pre všetkých
Komu vlastne Pán Boh pomohol? Hlavnou postavou príbehu je Eliáš a tak by sme povedali, že to hlavne jeho Pán Boh zachránil. No On v skutočnosti zachránil aj vdovu. Veď ona nič nemala a keby nebolo Eliáša, možno by už hladom zahynula. Prijala však Božie vnuknutie pohostiť Eliáša. Počula a nasledovala Boží hlas, konala podľa Božej vôle a tak sa i jej dostalo požehnania. Potvrdzuje sa tým, že Božie zázraky prežívajú najmä tí, čo počujú Boží hlas a lipnú na Hospodinovi srdcom. Eliáš i vdova najprv počuli Boží hlas, otvorili srdce Božiemu Duchu a to ich zachránilo. O tejto vdove hovoril neskôr aj Pán Ježiš, keď poslucháčom v Nazarete vytýkal, že neprijali vyvolenie, ktoré od Pána Boha dostali, totiž, že práve medzi nimi žil vyvolený Boží (L 4,14n).
Dnešná nedeľa nám určite nechce povedať, že máme nečinne sedieť a čakať, že nám všetko spadne do lona. Nabáda nás však v prvom rade k hlbokému a úprimnému vzťahu k Pánu Bohu. V 5M 4,29 čítame: „Keď budeš hľadať Hospodina, svojho Boha, nájdeš Ho, ak Ho budeš hľadať celým srdcom a celou dušou;“ To je ten prvý a základný predpoklad na to, aby sa človek mohol úplne spoľahnúť na Hospodina. Kto Hospodina celým srdcom hľadá, ten má k Nemu aj veľkú dôveru a spoznáva aj veľkú Božiu moc, ktorá sa môže prejaviť aj naozaj nečakanými a nevídanými spôsobmi. Vtedy už človek naozaj nemusí mať starosti o zajtrajší deň, nemusí riešiť, čo si oblečie a čo bude jesť. Je však dôležité, aby vo svojej nespokojnosti nepohrdol tým, čo mu Boh dá ale vďačne a radostne prijal všetko, čo z Božej ruky dostane. Čím väčšia a hlbšia je láska človeka k Pánu Bohu, tým väčšia je aj Božia starostlivosť o človeka a tým väčší je aj dar, ktorý Boh človeku dá. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Bože, dal si nám dar nad všetky dary. Tvoj milovaný Syn zomrel za nás a zachránil nás tak od večnej smrti. Ak by sme nič iné už na tomto svete nemali, je to to najvzácnejšie, čo môžeme dostať. No Ty nám dávaš oveľa viac. Zahŕňaš nás každý deň svojou milosťou a sýtiš nám dušu dobrými vecami. Oslavujeme Ťa pre Tvoju dobrotu a vyvyšujeme pre Tvoju lásku. Radostne a úprimne Ti za všetko ďakujeme a prosíme, povzbudzuj nás v dôvere, aby sme aj naďalej kráčali životom v poznaní, že Ty si s nami a vždy s nami budeš. Amen.
Pieseň ES 344
Chváľ, duša moja, Pána, spievaj Mu s radosťou, česť Jeho menu vzdávaj s úprimnou vrúcnosťou; dokiaľ v tele živý som, chcem ho oslavovať a celým svojím srdcom Jemu dôverovať.
AUTOR: Štefan Kiss
by