Domáca pobožnosť na 15. nedeľu po Svätej Trojici (8. september 2024)

Boh sa o mňa stará, Boh Ochranca môj verný, a tak o zajtrajšok nie som ustarostený. Každého dňa vidím nejedno znamenie, že chráni, miluje mňa svoje stvorenie.

„Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.“

15. nedeľa po Svätej Trojici má tému „Bremeno ustarostenosti“ a znejú nám počas nej slová Pána Ježiša, ktorý hovorí, aby sme ustarostení neboli. Čo to znamená?

Náš život, ktorý žijeme vo svojich každodenných úlohách a povinnostiach, plynie a odvíja sa deň za dňom ako dlhý hladký povraz. To sa však zmení, keď príde problém. Zrazu máme starosť a tá nás na našej ceste života vyruší.

Ak sa nám náš problém nepodarí vyriešiť rýchlo a bez väčšej námahy, začneme naň vedome či podvedome myslieť. Znepokojuje nás a podchvíľou nám k nemu zalietajú myšlienky. To je ustarostenosť.

Ak ale ustarostenosť narastá, začnú byť myšlienky dotieravejšie a nedajú nám pokoj už ani vtedy, keď by sme chceli odpočívať alebo sa venovať iným veciam. Budia nás zo spánku, vyrušujú pri práci. Do nášho srdca a mysle sa vkradne nepokoj, ktorý so sebou nosíme všade a nedokážeme sa ho zbaviť.

Naša myseľ pracuje na plné obrátky. V zajatí nepokoja sa nám pred očami začnú vynárať tie najrozličnejšie scenáre možných koncov. Začíname sa báť. Čo ak budem mať zlé výsledky? Čo ak liečba nebude úspešná? Čo ak sa mi nepodarí zohnať dostatok peňazí? Čo ak mi šéf nevyhovie? Čo ak prídem o strechu nad hlavou? To už je len krok k tomu, aby sme upadli do zajatia strachu. Bojíme sa situácií, ktoré síce ešte ani zďaleka nenastali, no mohli by nastať. Bojíme sa vlastných predstáv.

Naša cesta života už ani zďaleka nie je pokojná, nie ešte radostná. Nemáme chuť oslavovať Boha a ak nás niekto pozve, aby sme sa šli radovať do spoločenstva veriacich, máme pocit, že všetky radosti sveta sú od nás na míle vzdialené.

Pán Ježiš o tomto veľmi dobre vie, preto dnes hovorí: „Nebuďte ustarostení!“ Sú ľudia, ktorí týmito Jeho slovami ospravedlňujú vlastnú nečinnosť. To ale nie je tak. Pán Ježiš v predošlej 5. kapitole evanjelia podľa Matúša hovoril o tom, že hriech treba zastaviť na začiatku. Dnes hovorí, že treba na začiatku zastaviť duševné utrpenie. Ak by sme na našej ceste k nepokoju, strachu a duševnému utrpeniu zastali už pri prvom rázcestí „ustarostenosť,“ ušetrili by sme si mnoho trápení. Pán Ježiš pripomína, že robením si starostí, kladením si nezmyselných otázok či dokonca strachom, nikto ani nevyrieši problém, ani nepredĺži svoj život.

Sme vyzvaní k tomu, aby sme hľadali hlavne blízkosť Božiu. To dá pokoj i radosť našej duši a presmeruje trasu nášho života z ulice „ustarostená,“ „nepokojná“ a „ustráchaná“ na ulicu „pokojná,“ „radostná“ a „šťastná.“ Kto by po tom netúžil? Kto by nechcel mať pokojný život? Pán Ježiš nám dnes dáva tip: zastavte sa už vtedy, keď budete mať pokušenie sa pre niečo starostiť. Odvráťte sa od toho a hľadajte Hospodina. Jemu zverte svoj problém a pokračujte na ceste vášho života.

Ak Pán hovorí, že Hospodin sa stará o poľné kvety i nebeské vtáctvo, neznamená to, že nemáme robiť nič. Máme naďalej pracovať a vykonávať všetky úlohy, ktoré nám boli zverené. Máme riešiť problémy, ktoré riešiť vieme, máme meniť k dobrému veci, ktoré zmeniť môžeme, no nemáme sa trápiť nad tým, čo zmeniť nemôžeme. Ani nebeské vtáky nie sú nečinné a nehlivejú. Robia to čo robiť majú ale netrápia sa pre to, čo robiť nedokážu. Namiesto chmúrnych myšlienok sa preto potešujme Božím slovom. Vyháňajme obavy Božími zasľúbeniami, vo chvíli obáv či neistoty siahnime po nábožnej piesni. Tak to robili aj naši predkovia, ktorí mali často ťažký život, no vždy Bibliu na stole a duchovnú pieseň na perách. Tak budeme hľadať blízkosť Hospodina a On nám pomôže v našich trápeniach a dá nám okrem kráľovstva Božieho veľa ďalšieho. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty vieš, že sa často poddávame starostiam, v našej mysli sa odvíjajú myšlienky, ktoré nás znepokojujú a naše srdce zviera strach pre veci, ktoré ani nemôžeme zmeniť. Prosíme Ťa, vstupuj svojim Svätým Duchom do našich sŕdc a okrem sily a potešenia nám dávaj pevnú dôveru v lásku a moc nášho nebeského Otca. Kiež na Neho a na Teba zložíme svoje jarmo vo vedomí, že Ty sa o nás staráš a Tvoj nebeský Otec vie, čo potrebujeme. Kiež tak aj uprostred starostí žijeme svoj život spokojne a radostne, oslavujúc Ťa každý deň. Amen.

1. Príkladom Pána Ježiša spievaj vďačne, moja duša, aj On Otca tak uctieval, že po jedle piesne spieval.

5. Nebuďme ustarostení, ale v práci usilovní, čo Pán od nás žiada, plňme, a On nás požehná hojne.

6. Najmä jedno však to hlavné: kráľovstvo Božie hľadajme! Tak nám Pán Boh pridať ráči, čo nám k životu postačí.