Pieseň ES 520
Kto dá mi sily k púti v ďalekú blaha ríš? Kto osvieti mi cestu, úskalia, zrady skrýš? Kto nahradí mi svojeť v tej smutnej cudzine? Môj Boh a brat: Pán Ježiš, On svetlo jediné.
Čítanie Božieho slova z L 7, 11 – 17
„Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí.“
Milí bratia a sestry!
Vzkriesenie mládenca v Naime je jedným z troch vzkriesení, ktoré Pán Ježiš podľa evanjelistov vykonal.
Tri vzkriesenia
Aj keď Pán Ježiš vykonal tri takéto zázraky, predsa bol každý iný. Jayrovu dcéru vzkriesil na základe priamej prosby jej otca. Lazara sa rozhodol vzkriesiť sám, keď sa dopočul, že je vážne chorý. Vedel, že čoskoro umrie, preto sa neponáhľal do Betánie kde Lazar býval ale počkal pár dní a až potom sa vydal na cestu, aby zámerne prišiel zdanlivo neskoro a potom Lazarovým vzkriesením oslávil Božiu moc. Vzkriesenie mládenca v Naime je akoby dielom náhody.
Nečakané stretnutie
Mestečko Naim sa nachádza medzi Nazaretom a Galilejským jazerom. Je preto pravdepodobné, že Pán Ježiš okolo neho často chodil. Veď z Nazareta pochádzal a pri Galilejskom jazere býval. Evanjelista nám opisuje jednu z takýchto Jeho ciest a rozpráva, že pri meste Naim stretol pohrebný sprievod. Nečakane a neplánovane. Vôbec nevieme o koho išlo. Vieme len, že to bol mladý človek a že jeho matka bola vdova. Nevieme ani len to, či táto matka poznala Ježiša, počula už o Ňom alebo aspoň tušila, kto práve ide okolo. Možno keby to vedela, sama by na Neho zavolala. A možno to vôbec netušila a Ježiš vstúpil do jej žiaľu takpovediac ako blesk z jasného neba.
Dve slová
Pánovi Ježišovi sa však uľútostilo tejto ženy a zastavil sprievod. Potom povedal žene aby neplakala a mládencovi aby vstal. Ajhľa, dve mocné slová, ktoré majú u každého vyliečiť to, čo ho najviac bolí. Pán Ježiš teda slovom nielen kriesi mŕtveho ale aj tíši plačúceho. Jeho „neplač“ nie je iba prázdnym slovom, aké často hovoríme my, keď chceme niekomu pomôcť, no v skutočnosti mu pomôcť nevieme a nedokážeme povedať nič iné iba to „neplač.“ Ježišovo „neplač“ je mocné, pretože za ním nasleduje mocný skutok, ktorý mení životnú situáciu.
Opäť spolu
Pán Ježiš pri viacerých svojich divoch uviedol aj motív svojho konania alebo tento motív vieme vyčítať z kontextu. Niekedy vyhovel prosbe, inokedy chcel osláviť Boha. Teraz chcel utíšiť žiaľ a dať znova dokopy ľudí, ktorí boli rozdelení smrťou. Čítame, že Pán vrátil syna jeho matke. Nie jeho smrť ale jej žiaľ bolo teda to, čo Pána dojalo. Vracia jej syna a tým rieši jej problém. Veď ak to bola vdova, pravdepodobne by ju už nemal kto živiť, bola by možno odkázaná na žobranie a ak aj mala nejaký drobný majetoček, pravdepodobne by oň rýchlo prišla. Pán Ježiš teda vzkriesením jej syna nerieši iba jej emocionálny ale aj existenčný problém.
Prozaické problémy
Dnešný príbeh nám ukazuje, že Pán Ježiš veľmi citlivo vníma naše starosti a naše žiale. Ak sme pre niečo smutní a nešťastní, nie je Mu to jedno. Niekedy Ho prosíme o pomoc, no často je to On sám, kto k nám prichádza, zasahuje do nášho života a rieši náš problém, bez toho aby sme si to vôbec uvedomili. Koľkokrát rozprávame fascinujúce zážitky zo života a vyhodnotíme ich tak, že „veci dobre dopadli“ alebo „napokon sa to vyriešilo.“ No nič sa nevyrieši len tak, samo. Ak máme pocit, že sa veci v našom živote akosi samé usporiadali, uvažujme, či to nie je práve Pán Ježiš, ktorý videl naše starosti a pomohol nám bez toho, aby sme Ho vôbec prosili, ako to urobil pri Naime.
Zajatie v moci hriechu
Rovnako je to aj s našim zajatím v hriechu. Žijeme si v okovách hriechu a často o tom ani nevieme. Je to problém, ktorý tým pádom vôbec neriešime a ani by nám nenapadlo volať na Boha a prosiť o pomoc, kým nás kľukatá cesta života nevovedie do situácie, kedy sa napríklad priblíži smrť a my sa začneme vážne zaoberať otázkou, čo s nami bude potom. No aj v tejto veci už Boh konal, sám, iniciatívne, rovnako ako pri Naime, len preto, lebo Mu na nás záležalo. Z vlastnej vôle poslal na svet svojho Syna, ktorý za nás zomrel. Bolo to to najväčšie Božie dielo, ktoré vykonal len a len pre nás, hoci sme Ho o to nežiadali, pretože sme o svojom zajatí ani nevedeli.
Ak však dnes počujeme o zajatí v hriechu, nemusíme sa báť, pretože Pán Ježiš nás z tohto zajatia vyslobodil. Vyriešil tak náš existenčný problém, ktorý sa netýkal iba našej existencie tu ale aj nášho života potom. Naša radosť by teda mala byť mnohonásobne väčšia ako radosť matky vzkrieseného mládenca. Chváľme preto Pána a za Jeho veľké dielo Mu denne ďakujme. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, ktorý si sa stal naším Spasiteľom, ďakujeme Ti za dielo našej záchrany, ktoré si vykonal, hoci sme Ťa ani neprosili, pretože sme o svojom zajatí ani nevedeli. Ty si však videl a vedel viac ako my a porazil si smrť, aby nemala moci nad nami. Buď Ti za to večná česť a chvála. Amen.
Pieseň ES 503
Bohu zver svoje cesty i všetky ťažkosti, utíši ti bolesti z otcovskej milosti, On, ktorý múdro riadi, spravuje celý svet, On pravicu podá ti, a vyvedie ťa z bied.
AUTOR: Štefan Kiss
by