Pieseň ES 469
Ó Synu Boží, môj Kriste, nie je to vec každého veriť pravdivo a čiste až do skonania svojho. Preto Teba vrúcne prosím, nech tú vieru v srdci nosím, ktorú Ty dávaš z neba.
Čítanie Božieho slova zo Ž 32, 1 – 5; 10 – 11
„Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti! Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť. Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu.
Mnoho má bolestí bezbožný, ale milosť obklopí toho, kto dúfa v Hospodina. Tešte sa v Hospodinovi, spravodliví, jasajte, plesajte všetci úprimného srdca!“
Milí bratia a sestry!
„Sila viery“ je téma dnešnej nedele, ktorá naznačuje, že viera má veľkú moc a môže spôsobiť v našom živote veľké veci.
Viera hory prenáša
Už Pán Ježiš povedal učeníkom, že ak by mali vieru ako horčičné zrno a povedali by vrchu aby prešiel z jedného miesta na druhé, prejde (Mt 17,20n) alebo ak by povedali moruši aby sa presadila, presadí sa (L 17,6). Z toho si dedukujeme, že naša viera, ak by bola dostatočne silná, by dokázala robiť zázraky, ktoré by nám uľahčovali život. Možno by sme sa silou viery dokázali zbaviť zhubnej choroby či zmeniť udalosti svojho života. Dnešný text nám však ukazuje úplne iný spôsob využitia sily viery.
Hriech
Autor dnešného žalmu sa priznáva, ako trpel, keď nemal čisté svedomie. Ťažil ho pocit viny, ktorý mu spôsoboval až telesné utrpenie. Práchniveli mu kosti, životná sila sa mu obrátila na letnú vyprahlosť. Jeho utrpenie bolo tým väčšie, čím viac si uvedomoval prítomnosť Boha a Božej spravodlivosti. „Ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka“ je práve vyjadrenie toho, že žalmista si uvedomoval, že je hriešny. To je podobné ako keď niekto napríklad spácha nejaký podvod na svojich blízkych. Ak je ďaleko od nich a nemá na očiach ich žiaľ či rozhorčenosť, jeho svedomie je ticho, pretože jeho myseľ je zamestnaná úplne inými vecami. Ak však žije v ich blízkosti a denne musí vidieť následky svojho činu, ozýva sa svedomie častejšie a je ťažšie ho umlčať. Tak aj žalmista žil neustále v Božej blízkosti a o to viac si uvedomoval, ako proti Bohu zhrešil.
Vyznanie
Žalmista sa napokon rozhodol vyriešiť svoje problémy raz a navždy a to spôsobom, ktorý by nás možno prekvapil. Nepokúsil sa utiecť pred Hospodinom ani pred svojim svedomím ale obrátil sa priamo k Hospodinovi, vyznal Mu svoj hriech a svoju vinu a nič nezastieral.
Sila viery
A práve tu sa prejavuje sila viery. Žalmista vyznáva svoj hriech Hospodinovi v silnej viere, že Hospodin mu odpustí a príjme ho ako svoje milované dieťa. Dokázal by onen človek, ktorý spáchal podvod na svojich príbuzných priznať pred nimi svoju vinu a čakať, že mu odpustia? Pravdepodobne nie, preto zostáva veľa hriechov medzi ľuďmi stále prikrytých. Aj keď niekoho aj ťaží svedomie, aj keď by možno rád uľavil svojej duši a povedal ostatným pravdu o svojom poklesku, bráni mu v tom strach z nepochopenia, odmietnutia, zahanbenia alebo trestu. Preto ľudia svoj hriech radšej ukrývajú a to pred ľuďmi i pred Bohom.
Pocit viny
Je však aj mnoho takých, ktorí svoj hriech síce zámerne neskrývajú ale žijú v neustálej obave z Božieho neprijatia alebo dokonca v strachu z Božieho trestu. To sú tí, ktorí sa až pričasto a priveľmi obviňujú z rôznych pokleskov a vidia samých seba ako tých, ktorí zlyhali a nie sú hodní Božej lásky. V tom sa podobajú práve žalmistovi, ktorý trpel podobnými myšlienkami a pocitmi až do takej miery, že mu to spôsobovalo telesné utrpenie. Dnes však hovoríme o sile viery a táto sila sa môže a má prejaviť aj v tom, že my, hriešni ľudia, predložíme svoje slabosti i pochybenia Hospodinovi v silnej viere, že sa nad nami zmiluje a príjme nás.
Odpustenie
„Ty si odpustil vinu môjho hriechu“ volá radostne žalmista a tak sa dostávame k tomu, čo je v celom dnešnom texte najdôležitejšie. Hospodin vypočul žalmistovu spoveď, prijal ho, odpustil mu, prikryl jeho hriech a tým uzdravil jeho telo i jeho dušu. Sila viery tak spôsobila veľkú vec – uzdravenie. Preto v záverečných veršoch žalmista plesá a nabáda nás, aby sme sa tešili a jasali v Hospodinovi, lebo bezbožný človek má mnoho bolestí ale ten kto dúfa v Hospodina, je obklopený milosťou, ktorá ho uzdravuje, občerstvuje, posilňuje a pretvára na nového človeka.
Zaiste každý z nás niekedy podlieha myšlienkam, že Boh ho neprijme, neodpustí mu, bude ho trestať pre jeho hriech. To je ten správny čas na to, aby sme predstúpili pred Hospodina smelo a vo viere. Odvolávanie sa na Božiu lásku, dokázanú nám v Pánovi Ježišovi Kristovi, je to, po čom môžeme vždy siahnuť, veď Pán Ježiš sám povedal: proste v mojom mene. Predkladajme Hospodinovi svoj hriech, svoj strach i svoje otázky a On nás vypočuje, odpustí a uzdraví. Tak sa náš zármutok obráti na radosť, aby sme tu žili v pokoji, ktorý plynie z nášho vedomia, že sme milované Božie deti, vykúpené krvou Božieho Syna. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Otče, pre Tvojho milého Syna a Jeho nevinnú smrť na kríži Ťa prosíme, nepočítaj nám naše hriechy a nesúď nás pre poklesky, ktorých sa dopúšťame v slabosti svojej vôle, mysle i tela. Vieme, že nedokážeme konať to, čo by sme chceli, pretože duch je síce hotový ale telo mdlé. Očisti nás preto od našej viny a prosíme, pomôž svojím Duchom, aby sme v boji nad hriechom aj víťazili a Tebou darovanú čistotu srdca si zachovali. Amen.
Pieseň ES 325
Blahoslavený je ten, komu z milosti už sú odpustené jeho neprávosti, blahoslavený je, keď vina zakrytá, keď mu previnenia Pán Boh nepočíta.
AUTOR: štefan Kiss
by