Domáca pobožnosť na 2. nedeľu adventnú (8. december 2024)

Čím môžem Ťa privítať, Vykupiteľ sveta, a úctu akú mám vzdať Tebe Láska svätá? Ó, zažni svetlo v duši a jasne ho rozsvieť, aby ako sa sluší vzdal som Ti chválu, česť!

„Nestrácajte teda dôveru: čaká ju veľká odmena. Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Lebo ešte máličko, a príde Ten, ktorý má prísť, a nebude meškať. Môj spravodlivý bude žiť z viery, ak sa však zbabelo utiahol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“

Pred týždňom sa začal advent. Kým prvá adventná nedeľa nám biblickým textom o slávnostnom vstupe do Jeruzalema pripomína prvý príchod Kráľa – Ježiša Krista, druhá – dnešná nedeľa nám hovorí o Jeho druhom príchode, ktorý prví kresťania tak naliehavo čakali a ktorý aj my dnes stále čakáme.

V súvislosti s druhým príchodom Pána Ježiša Krista nám dnes znie text z 10. kapitoly Listu Židom. Táto kapitola vo svojom 19. verši začína hovoriť o dôvere. Nie však o dôvere ako takej alebo o dôvere v hocikoho a v hocičo ale o dôvere v Pánovi Ježišovi Kristovi.

V predošlých kapitolách pisateľ listu opisoval Pána Ježiša ako toho, ktorý sa stal jediným skutočným Veľkňazom pred Bohom. Oprávnila Ho k tomu Jeho nevinná smrť, pretože ako jediný na svete netrpel a nemrel pre svoju vinu ale trpel a mrel pre vinu iných. Sám svätý a dokonalý až do konca tak vzal na seba a vytrpel trest za hriešnikov. To spôsobilo, že nad Ním smrť nemala moc a On stojí pred Bohom ako svätý a nevinný a oroduje za nás.

Pisateľ listu pritom nerozvíja túto tému len tak. Jeho cieľom je, aby sme si uvedomili, aká je to veľká vec, ak pred spravodlivým Bohom máme niekoho, kto sa nás zastáva. Veď „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha“ píše sa vo verši 31 a vo veršoch 28 a 29 zasa čítame: „Ktokoľvek pohrdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva musí zomrieť, keď dvaja alebo traja svedčia proti nemu: uvážte teda, o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šliape po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmieva sa Duchu milosti.“ Nikto by neuspel, ak by sa mal spoliehať iba na seba a na svoje zásluhy. Preto správa, že máme pred Bohom Prostredníka, je tou najlepšou správou, akú môžeme v živote počuť.

Druhý príchod Ježiša Krista na zem je realitou, ktorá však každému prinesie niečo iné. Ako už bolo povedané, zle sa povodí tým, čo Boha ignorujú alebo znevažujú. Pozor si však musia dať aj tí, ktorí pôvodne Ježiša prijali, no potom v Jeho nasledovaní ustali. To ich pisateľ nazýva takými, čo sa zbabelo utiahli a hovorí, že v nich Boh nebude mať zaľúbenie.

„Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli“ končí pisateľ 10. kapitolu a dodáva: „my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“ Zdôrazňuje tak slová, ktoré napísal už predtým: „nestrácajte dôveru“ a „spravodlivý bude žiť z viery.“ To sú veľmi dôležité, ba kľúčové slová, ktoré nás utvrdzujú v tom, že to najvzácnejšie čo nás zachraňuje a čoho sa nikdy nesmieme za žiadnu cenu vzdať je viera. Nie v zmysle rozumového uvedomovania si Božej existencie ale dôvera, že Pán Ježiš nás pred večnou smrťou naozaj zachráni. Ten, kto dôveruje Pánovi Ježišovi sa nemusí báť ani smrti ani súdu. Preto autor listu napísal, že dôveru čaká veľká odmena.

Možno našu dôveru kadečo nalamuje. Možno nám často chýba, že s Pánom Ježišom nemôžeme priamo hovoriť tak ako s ľuďmi. Možno máme pocit, že by sme boli vo viere oveľa pevnejší, keby sme uistenia o večnom živote počuli na vlastné uši priamo z Jeho úst. Ale naozaj? Je také ľahké veriť človeku, ktorý nám niečo hovorí? Nie je azda dnešný svet už natoľko nasiaknutý klamstvom a pretvárkou, že často neveríme ani priateľom alebo rodine? Prečo si myslíme, že k pevnej dôvere v Ježiša a Jeho záchranu by nám stačilo počuť slovo z Jeho telesných úst? Napokon, my to slovo predsa počujeme. Ústa nie sú Jeho ale slová áno. Kazatelia, hovoriaci v Božom mene nám predsa hovoria slová Ježišove. A v Písme predsa takisto čítame slová Pánove. Čo nám teda treba, aby naša viera a dôvera boli pevnejšie?

O pochybnostiach si povieme viac v budúcom zamyslení. Pre túto chvíľu si uvedomme, že viera v Pána Ježiša Krista je pre nás existenčne dôležitá. Sme predsa „veriaci, aby sme si zachránili život.“ Stojme o ňu, bojujme o ňu a robme všetko pre to, aby sme ju v živote nestratili, lebo ak o ňu prídeme, nič nás nezachráni. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty si naším Záchrancom, ktorý nás jediný môže vytrhnúť z moci zla a smrti. Bojíme sa, čo s nami bude, keď nám ochabne telo a príde posledný deň. Bojíme sa, ako dopadne naša duša. No máme zasľúbenie, že Ty zachrániš tých, čo Ti dôverujú. Prosíme Ťa preto, posilňuj nás vo viere. Daj, aby sme o Tebe ako o svojom Záchrancovi nikdy nepochybovali, aby sme Ti úplne dôverovali a žili tu spokojne vo vedomí, že naša dôvera sa dočká veľkej odmeny v podobe večného života. Veríme Ti, Pane, spoliehame sa na Teba a prosíme, zastaň sa nás pred svojím Otcom a prijmi raz k sebe do večného kráľovstva. Amen.

Otvorte brány dokorán, prichádza požehnaný Pán, Kráľ nad kráľov najslávnejší a Spasiteľ najmocnejší, prináša radosť, spasenie, nech znejú piesne oslavné: Požehnaný Boh náš, Stvoriteľ všetkých nás!

Pripravil: Štefan Kiss