Pieseň ES 489
Ktože bude môcť žalovať na tých, čo Boh vyvolil, a pre hriech tých odsudzovať, ktorým Kristus odpustil? Keď Boh človeka slabého, hriešneho a nehodného spravodlivým učiní, kto ho ešte obviní?
Čítanie Božieho slova z 5M 7, 6 – 9a
„Lebo ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi. Nie preto sa Hospodin priklonil k vám a vyvolil si vás, že by ste boli väčší ako všetky národy – veď vás bolo najmenej zo všetkých národov – ale preto, že vás Hospodin miloval a že zachováva svoju prísahu, ktorú dal vašim otcom, vyviedol vás mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom.“
Milí bratia a sestry!
Prečítané slová sú súčasťou väčšieho celku, v ktorom Mojžiš vystríha národ pred pohanským modlárstvom
Vstup do zasľúbenej krajiny
Izrael sa nachádza na konci svojho dlhého putovania a už čoskoro má zaujať zasľúbenú krajinu. Tá má byť podľa Hospodinových slov bohatá a úrodná, no život v nej nebude jednoduchý. Bude treba pracovať, bude treba bojovať a hlavne, bude treba bdieť. Izrael prichádza do kultúrne i nábožensky cudzieho prostredia, preto sa nesmie nechať ovplyvniť vierou domácich a musí mať stále na pamäti, že je vyvoleným národom jediného Boha.
Jediný Boh
To, že Hospodin je jediným Bohom je národu pripomínané, aby to mal na pamäti vždy, keď pohliadne na oltáre či sochy cudzích bohov alebo keď bude od domácich počuť o ich bohoch. Mojžiš v predošlých veršoch dokonca zakázal manželstvá Izraelcov s domácimi, pretože v takom zmiešanom manželstve by sa veľmi ľahko mohlo stať, že by človek zabudol na Hospodina a so svojim pohanským manželom či manželkou by začal vyznávať iného boha. „Len Hospodin je Bohom,“ musí znieť neprestajne v mysli každého Izraelca.
Vyvolenie
Mojžiš tiež ľudu pripomína, že je Bohom vyvolený spomedzi ostatných národov. Hospodin si práve ich vyvolil a zaviazal sa večnou prísahou na veky ich viesť a chrániť. Táto zmluva ich povyšuje na zvláštnu úroveň. Stávajú sa Bohu bližšími, stávajú sa kňazmi pre ostatné národy. Je to podobné, ako keď kňaz v cirkvi predstupuje pred Boha a prosí za ostatných ľudí. Aj tu Izrael má byť Bohu blízkym kňazom a vykonávať službu iným národom.
Dôvod
Čo si však my dnes všimnime je dôvod tohto vyvolenia. Mojžiš ľud upozorňuje, že toto vyvolenie nenastalo preto, že by bol Izrael nejako lepší alebo že by bol počtom väčší. Veď ich bolo najmenej. Boh ich však miloval. Z čírej lásky sa stalo, že Boh ich obdaroval milosťou a povýšil nad ostatné národy. Nie teda ich zásluhou ale čisto z Božieho popudu a Božím činom. Na to je veľmi dôležité pamätať najmä vtedy, keď by si chcel človek o sebe namýšľať viac ako treba.
Cirkev
Tak ako Izrael bol vyvoleným národom, s ktorým Boh uzavrel sinajskú zmluvu, ktorú dnes nazývame „starou“, je dnes cirkev ľudom, s ktorým Boh uzavrel novú – golgotskú zmluvu. Ľud, zhromaždený okolo Božieho Syna je vyvoleným ľudom novej zmluvy, o ktorom platí všetko to, čo platilo o Izraeli. Kresťania, ako vykúpené Božie deti, sú dnes kňazmi pre ostatné národy, čo však nie je dôvod k pýche ale k službe. Majú sa prihovárať za zvyšok sveta, byť svetlom a príkladom pre svet a vykonávať službu, ktorá by svetu mohla pomôcť spoznať Ježiša Krista.
Zmierenie
Tak ako dnes pripomína Mojžiš ľudu starej zmluvy, že sa o svoje vyvolenie nijako nezaslúžil, treba to pripomínať aj nám. To, že sme vykúpené Božie deti nie je preto, že sme lepší ako ostatní. Je to preto, že nás Boh tak miloval, že svojho Syna obetoval za nás. To nám pripomína aj apoštol Ján, keď píše, že „nie my sme milovali Boha ale On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy“ (1J 4,10). Boh nás teda miloval tak veľmi, že sám urobil všetko pre to, aby sme sa s Ním mohli zmieriť. A toto zmierenie prišlo v Ježišovi Kristovi. Preto tí, čo v Neho veria sú zmierení s Bohom a sú k Bohu bližšie.
Majme toto upozornenie na pamäti vždy vtedy, keď by sme si chceli myslieť, že sme pre svoju vieru viac ako iní alebo že sme lepší. Pamätajme na to, že ani naša viera, ani naše vykúpenie nie sú našou zásluhou a naším rozhodnutím ale sú skutkom Božej lásky a milosti. Pán Ježiš nás vykúpil z moci smrti a tak sme sa stali Jeho. Sme Jeho vyvolený ľud, Jeho deti. To znamená, že On je naším Pánom a hlavou nášho ľudu, ktorému hovoríme cirkev. Uvedomujme si to a ako Ježišov ľud si svojho Pána vážme, oslavujme Ho a ďakujme Mu za to, že podstúpil aj smrť preto, aby nás zachránil. Amen.
Modlitba
Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za to, že si svoj svätý život položil za nás. Často si ani neuvedomujeme, aké drahé bolo naše vykúpenie, myslíme si, že patríme sebe, alebo že sme pre svoju vieru lepší než ostatní. Pritom sme rovnako slabí a rovnako hriešni a zasluhovali by sme si trest, ak by nebolo Tvojej neskonalej lásky, lásky, ktorá Ťa viedla až na kríž, lásky, ktorá nás našich hriechov zbavuje, lásky, ktorá nám otvára brány neba, hoci si to vôbec nezaslúžime. Drahý náš Pane, daj nám na to neustále pamätať a denne Ti ďakovať za naše vyvolenie, vykúpenie i ospravedlnenie, ktorého sa nám od Teba dostáva. Amen.
Pieseň ES 247
Panuj, Kriste, Ty Kráľ slávy, Pravda svätá a večná, Vládca neba zeme pravý, Ty láska nekonečná! Nám si nebo vydobyl, Boh Ťa slávou ozdobil; panuj v cirkvi vyvolenej, Tvojou krvou posvätenej.
AUTOR: Štefan Kiss
by