Pieseň ES 33
Buď Bohu sláva na nebi a pokoj ľuďom na zemi, ktorí zo srdca vďačného velebia Boha mocného, Haleluja!
Čítanie Božieho slova z R 12, 11 – 16
„Nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúcni, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených; nebuďte múdri len pre seba.“
Milí bratia a sestry!
Hoci Pavlov list do Ríma je vysoko teologický a Pavel v ňom od základu rozoberá svoje učenie o ospravedlnení, predsa sa venuje aj otázkam praktického života kresťanov. Medzi tieto state patrí aj dnešný text. Je súčasťou 12. kapitoly, ktorá hovorí o službe Bohu.
Služba Bohu
Od veriacich ľudí sa očakáva, že budú slúžiť Bohu. Čo si však pod tým predstaviť? Navštevovanie bohoslužieb alebo práce v cirkvi? Ani o jednom z toho Pavel nehovorí, hoci považuje za úplnú samozrejmosť, že kresťania tvoria spoločenstvo a to, že by sa niekto nazýval kresťanom, no žil sám, izolovaný od spoločenstva či – moderne povedané – cirkevného zboru vôbec nepozná. Za pravú službu Bohu však označuje život v láske, ktorá sa má prirodzene prejavovať vo vzťahu k ľuďom i k Bohu.
Láska k Bohu
Láska k Bohu sa má u kresťana prejavovať nie len tým, že kresťan, ako Božie dieťa, oslavuje nebeského Otca ale aj tým, že sa k Nemu obracia i v časoch nepohody. Inak povedané, skutočným obrazom lásky k Bohu je vzťah, ktorý k Bohu človek má. Pavel píše, že kresťan má byť duchom vrúcny, má sa veseliť v nádeji, byť trpezlivý v súžení a vytrvalý v modlitbe. To je niečo podobné, ako keď máme dobrý vzťah k našim rodičom. Nielen že na nich s láskou myslíme, keď nám je dobre ale zavoláme im, keď sa potrebujeme poradiť či posťažovať, obraciame sa na nich čo i len v myšlienkach, keď nám niečo hrozí alebo prežívame niečo zlé. Takto má aj srdce kresťana spočinúť v Bohu, preto sa má kresťan aj v súžení utiekať k Bohu a vytrvať, preto sa má veseliť nádejou, ktorú dostáva z Božieho slova, preto má byť vytrvalý v modlitbe, aby ani v časoch dobrých ani v časoch zlých nestratil kontakt so svojim Otcom.
Láska k ľuďom
Prejavy lásky k ľuďom opisuje Pavel rôznymi spôsobmi. Píše o ochote pomôcť bratom či sestrám v cirkvi, o pohostinnosti k hosťom, o empatii a spolucítení s plačúcimi i radujúcimi sa, o ochote hľadať jednotu s ostatnými. To všetko sú aktívne skutky, ktoré si však vyžadujú určité mentálne nastavenie. Ťažko budeme súcitiť s inými v ich radostiach či starostiach, ak sa v mysli nad nich povyšujeme, ťažko budeme pohostinní či konsenzuálni, ak budeme ostatných považovať za hlúpejších či nehodných našej pozornosti.
Pohľad na svet
To, od čoho sa teda všetko odvíja je v prvom rade náš pohľad na seba a na svet. Ako vidíme seba a ako tých druhých? Som ja ten najmúdrejší, najšikovnejší či najochotnejší? Sú tí ostatní iba leniví, neochotní či hlúpi? Aj nejeden kresťan si veru v hĺbke srdca o sebe rád myslí viac než o tých druhých. To je najväčší problém na ceste pravej služby Bohu. Apoštol Pavel na iných miestach napomína, aby si nikto o sebe nemyslel viac ako treba a v dnešných slovách nabáda, aby nikto nebol múdry iba pre seba. Ak je človek zahľadený iba do seba, prestáva vidieť potreby či kvality druhých a prestáva mať motiváciu niečo s nimi alebo pre nich robiť.
Budovanie spoločenstva
Skutočné spoločenstvo kresťanskej cirkvi sa teda buduje tam, kde ľudia na seba hľadia ako na rovnocenných bratov a sestry. To v prvom rade znamená uvedomiť si, že pred Pánom Bohom sme všetci rovnako hriešni a nikto z nás nie je v Božích očiach lepší ani horší ako tí ostatní. Práve poznanie, že sme na jednej lodi pokiaľ ide o hriech a sme všetci zachránení Pánom Ježišom Kristom by malo spôsobovať, že sa spolu radujeme a svoju radosť prejavujeme. Tieto prejavy už môžu byť rozličné, pretože máme každý iné dary a iné možnosti. No čo máme rovnaké je práve motív – pohnútka – poznanie, že sme boli odsúdení na smrť no zachránil nás Boží Syn Ježiš Kristus.
Povinnosť lásky
Dnešný text je v Biblii nadpísaný ako „Povinnosť lásky“ čo naznačuje, že my, ako prijímatelia tej najvyššej lásky, nám danej naším nebeským Otcom v Ježišovi Kristovi, máme nielen možnosť ale priamo povinnosť túto lásku opätovať v našej láske Bohu a šíriť ju v našej láske k ľuďom. Práve láska bola charakteristickým znakom prvej cirkvi a je vlastne charakteristickým znakom kresťanstva aj dnes.
Nie náhodou čítame tento text len pár týždňov po Vianociach. Je praktickým poukazom na to, čo má v našom živote spôsobiť prijatie narodeného Božieho Syna. Ak sme teda na Vianoce plesali pri jasličkách, ak sme Spasiteľa nielen formálne vítali ale Ho aj skutočne prijali do svojho života, potom sa Jeho prítomnosť u nás má prejaviť práve tým, čo nám dnes opísal apoštol Pavel. Mal by sa zmeniť náš pohľad na ľudí okolo nás a následne aj naše správanie k nim. Prejavovaním lásky Bohu i ľuďom nasledujeme príklad svojho Pána, ktorý bol v láske tak dokonalý, že z lásky za nás zomrel. Čo viac môžeme urobiť my pre Neho, akože Ho budeme oslavovať, milovať a nasledovať. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si nám svojim životom a svojou smrťou dal dokonalý príklad lásky. Ani zďaleka nedokážeme tak milovať ako si Ty miloval, ani zďaleka nedokážeme tak naplniť Božiu vôľu, ako si ju Ty naplnil. Prosíme Ťa však, povzbudzuj nás v našej službe Bohu a uč nás hľadieť na ľudí okolo nás ako na bratov a sestry a slúžiť im v láske aspoň tak, ako nám to naše možnosti dovoľujú. Kiež čo môžeme urobiť radi urobíme a sme vnímaví k potrebám tých, čo sú okolo nás. Ty sám nám buď v tom učiteľom i pomocníkom. Amen.
Pieseň ES 46
Len Tebe srdce dávam, Ježiši, môj Pane, Tebe sa odovzdávam, ó Dieťa premilé! Ty srdce moje nečisté vezmi a zameň za čisté; ó Ježiši, Kriste Pane, ó Dieťa premilé.
AUTOR: Štefan Kiss
by