Pieseň ES 447
Chcel by som, Bože, Tvoju vôľu plniť, v bázni pred Tebou ustavične chodiť, v živote celom Krista nasledovať, cnostne sa chovať.
Čítanie Božieho slova z 1M 13, 7
„I vznikol spor medzi pastiermi Abrámových a Lótových stád. V tom čase bývali v krajine aj Kanaánci a Perizejci.“
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš Kristus nás vyzýva: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský“ (Mt 5, 48) a dnešná nedeľa nám práve tieto Ježišove slová pripomína. Povzbudzuje nás, aby sme o dokonalosť bojovali napriek tomu, že úplne dokonalí nikdy nebudeme. Máme sa však cvičiť v uvažovaní a konaní, ktoré sú čo najviac podobné uvažovaniu a konaniu Božiemu, pretože len vtedy budeme ako náš Boh. Prečo teda čítame slová, ktoré s dokonalosťou zdanlivo nijako nesúvisia?
Situácia
12 a 13. kapitola 1. knihy Mojžišovej nám rozpráva, ako patriarcha Abrahám odišiel na Boží príkaz z Cháránu do zasľúbenej zeme. Vzal so sebou manželku, všetko služobníctvo, dobytok aj imanie a vzal so sebou aj svojho synovca Lóta. Ten bol tiež bohatý a mal veľa dobytku a služobníctva. Prišli až do Kanaanu a usadili sa tam, no veľmi rýchlo zistili, že bývať s toľkým dobytkom na jednom mieste nie je praktické. Ako dnes čítame, pastieri Abraháma a pastieri Lóta sa začali hádať o to, kto má právo pásť svoj dobytok na lepších miestach.
Spor
A je to tu. Vždy keď si dvaja ľudia povedia, že idú spolu žiť, pracovať, podnikať alebo robiť čokoľvek iné, príde skôr či neskôr spor. Darmo si človek predstavuje alebo praje život a prácu bez problémov. Tie človeka vždy nájdu a preskúšajú nielen jeho schopnosť reagovať a postaviť sa k danej situácii ale aj jeho charakter a často aj vieru. Tak sa spory a problémy stávajú veľmi jasným indikátorom našej osobnosti aj pre iných. Nie len my sami ale aj ľudia okolo nás práve vo chvíľach problémov a konfliktov naplno uvidia, akí naozaj sme a či napríklad aj slová viery, ktoré inokedy tak radi a často hovoríme, myslíme vážne.
Rozchod
Ako sa k sporu postavil Abrahám? Rozhodol, že sa rozdelia. Veď krajina je dosť veľká. Treba iba rozhodnúť, kto kam pôjde a kde sa usadí. Abrahám bol starší. Bol to Lótov strýko. Preto by mal plné právo vybrať si to lepšie a Lótovi prenechať to horšie. Lót by nemohol nijako protestovať a rodinná hierarchia by mu prikazovala Abrahámovo rozhodnutie plne rešpektovať. Lenže Abrahám rozhodol inak. Dal Lótovi na výber a vedel, že Lót si vyberie to najlepšie. Tak sa aj stalo. Lót si vybral okolie Jordánu, pretože tam bolo dosť vlahy. Abrahám zostal v Kanaane.
Konštruktívny prístup
To prvé, čo Abrahám teda v tomto spore urobil bolo, že ho začal riešiť. Registroval hádky pastierov a mohol by sa tváriť, že ich nevidí a nepočuje. Problém by pravdepodobne narastal a vyhrocoval sa, až by prerástol do nejakého väčšieho konfliktu. Abrahám však spor rieši a to preto, aby predišiel hádkam. Doslova vo verši 8 hovorí: „Nech nieto sváru medzi mnou a tebou ani medzi tvojimi a mojimi pastiermi, veď sme príbuzní.“ To je konštruktívny prístup a vedomá snaha o to, aby medzi ľuďmi – a obzvlášť medzi príbuznými – nebolo hádok.
Rodinné zvady
Ako však neraz vyzerajú spory, napríklad aj tie rodinné? Veľmi krásne to vidno na dedičských konaniach. Hovorí sa, že rodina, ktorá nie je rozhádaná ešte nededila. Dedičské konanie dokáže rozhádať mnoho rodín, pretože každý chce pre seba to najlepšie a čo najviac. Pohľady na to, čo je spravodlivé, sa zrazu úplne rozrôznia a každý vidí v strede svojich záujmov iba seba. To je pravý opak toho, čo robí Abrahám. On necháva Lóta aby si vybral to lepšie, veď krajina je veľká, miesta je dosť a aj Abrahámovi niečo zostane. Nemá úrodné zeme okolo Jordána a oproti Lótovi je na tom trochu horšie ale nemá ani menej ako mal, kým prišiel do Kanaanu. To je často aj naša pozícia. Naša závisť či pocit krivdy často nepramenia zo skutočnosti že máme menej ako sme mali ale len z myšlienky, že sme mohli mať viac ako máme. Naše vlastné predstavy o tom, čo všetko sme mohli mať a kde všade sme mohli byť nás ničia oveľa viac ako samotná realita. Rovnako je to s predsudkami a mnohými inými našimi myšlienkami. Samotné, neraz úplne nezmyselné úvahy o tom, prečo sú veci také aké sú a prečo nie sú radšej iné, v nás vedia vyvolať trpkosť, smútok, hnev alebo závisť. Preto už naši starí rodičia vravievali, že treba brať veci také aké sú.
Konštruktívny prístup k sporom a hlavne prajnosť, ktorú prejavil Abrahám voči Lótovi keď bol ochotný vzdať sa toho lepšieho, sú znakmi emočnej aj inteligenčnej vyspelosti a povedané v kontexte témy dnešnej nedele: sú krokmi na ceste k dokonalosti. Veď máme byť ako Otec nebeský. A aký je On? A aký je Boží Syn? Azda si nárokoval to lepšie? Azda hľadel na svoj prospech a snažil sa získať pre seba vždy to najvýhodnejšie? Azda nebeský Otec neobetoval svojho Syna? A azda Boží Syn neobetoval svoj život za nás? Na ceste k dokonalosti teda máme čo doháňať. Obete, akú priniesol Pán Ježiš je asi málokto z nás schopný. No čo môžeme už tu a dnes je byť konštruktívni v sporoch, predchádzať hádkam alebo robiť všetko pre ich utíšenie a nebyť upriamení iba na seba ale v prajnosti hľadieť aj na tých okolo nás. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Bože, ani zďaleka nedokážeme vo svojom živote a vo svojich skutkoch prejaviť toľko lásky, koľko si nám prejavil Ty vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Ani zďaleka nedokážeme nasledovať Jeho príklad lásky a pokory. Prosíme, odpusť nám to a mocou svojho Svätého Ducha nás vyučuj k trpezlivosti, veď k skromnosti a povzbudzuj k láske, ktorú môžeme a máme prejavovať ľuďom okolo nás. Kiež sme tak aspoň trochu podobný Tebe, náš Trojjediný Bože, ktorý si nás z lásky stvoril, z lásky vykúpil a z lásky posvätil. Amen.
Pieseň ES 550
Kriste nech sa Ti podobný byť snažím, koľko si trpel, odpúšťal, uvážim. Nech Tvoje činy a Tvoje úmysly vždy mám na mysli.
AUTOR: Štefan Kiss
by