Pieseň ES 700
Život je Boží dar daný nám do vena. Pri smrti poznáme, aká jeho cena! Ó Pane, nauč nás počítať naše dni, skôr než sa zvečerí a príde posledný.
Čítanie Božieho slova z J 5, 19 – 24
„Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“
Milí bratia a sestry!
Sme na konci cirkevného roka a tak by sme mohli dnešnú nedeľu nazvať záverečnou bodkou. Nebolo by to však celkom ono, pretože bodka zvyčajne vyjadruje koniec. Dnešná nedeľa sa však nazýva Nedeľou večnosti a to práve preto, že nám chce pripomenúť to, čo nasleduje za domnelou bodkou všetkého, čo poznáme v tejto časnosti. Pre Pána Boha totiž niet bodiek a všetko to, čo je na tomto svete konečné a pominuteľné má u Neho pokračovanie, vrátane nášho vlastného života.
Otec a Syn
Z Evanjelia podľa Jána dnes čítame veľmi vzácne svedectvo Pána Ježiša o Ňom a o Jeho nebeskom Otcovi. Je pre nás ťažké naplno pochopiť vzťah týchto dvoch božských osôb ak prihliadneme na to, že obaja sú jedno a predsa sa nám zjavujú ako Otec a Syn, akoby dve bytosti, ktoré vnímame oddelene. Je to niečo, čo nedokážeme rozumom pochopiť, možno len preto, že jednoducho žijeme v hmotnom svete, kde sa s takýmto niečím nestretávame. Je to podobné, ako keď sa snažíme pochopiť komunikáciu včiel alebo život mravcov. Môže nás fascinovať, môžeme ich obdivovať, no do hĺbky to nepochopíme, lebo nie sme včelou ani mravcom. Vnímajme teda Boha Otca a Jeho Syna tak, ako to dokážeme a všímajme si na ich vzťahu to, čo nám Pán Ježiš chce dnes ukázať.
Vyvýšenie
V prvom rade si všimnime, ako veľmi nebeský Otec povyšuje svojho Syna. Pán Ježiš neskôr vo verši 26 a 27 hovorí, že „ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe; a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka.“ Aj v dnešných slovách čítame, že „Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi.“ To vypovedá o veľkej láske a dôvere Otca k Synovi. Pán Ježiš to sám potvrdzuje v známych slovách, ktoré počujeme pri každom Krste: „Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi.“
Oddanosť
Akoby v protiklade k povedanému však dnes čítame aj o veľkej oddanosti a rešpekte Syna voči Otcovi. Pán Ježiš hovorí: „Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn.“ Čo to znamená? Ako je to možné? Veď Pánovi Ježišovi bola daná všetka moc. Ako tomu teda rozumieť, že nič nemôže činiť?
Egoizmus
Tieto zdanlivo protichodné tvrdenia nám nedávajú zmysel, pretože sme zvyknutí na ľudský egoizmus, ktorý spôsobuje, že ako náhle človek dostane moc, hoci aj od vlastného otca napríklad v rodinnom podniku, už chce robiť všetko podľa seba a všetko inak. Mladý nástupca po prevzatí moci hneď vyhlási, že teraz bude všetko po novom a že staré treba zahodiť. Práve toto úplne absentuje vo vzťahu Pána Ježiša k Otcovi. Pán Ježiš nechce robiť veci inak ako Otec ale práve naopak, chce konať v jednote s Otcom. Práve tu sa potvrdzujú slová o tom, že „Ja a Otec jedno sme.“ Ak teda hovoríme o zvláštnej, mystickej, tajuplnej a až nepochopiteľnej jednote Otca a Syna, tak tu je jej konkrétny dôsledok, že Syn, hoci má od Otca život a veľkú moc, nekoná proti Otcovi ale podľa Neho. Vieme si predstaviť, ako by vyzeral svet, keby v takejto jednote fungovali vzťahy medzi nami?
Súd
Až neuveriteľne znejú slová o tom, že Otec ani nikoho nesúdi ale prenecháva všetko Synovi a ten, kto počúva Syna a verí Otcovi, nejde na súd. Ale opäť je v tom tá neodmysliteľná jednota, pretože oslobodiť niektorých ľudí od súdu nie je rozhodnutie Syna proti Otcovi, ale je v súlade s Otcom a má sa týkať tých, ktorí nielen počúvajú Syna ale i veria Otcovi. Prečo teda veriaci kresťan nepôjde na súd?
V jednote s Kristom
Apoštol Pavol v liste Rímskym 6, 3.5 píše: „Či neviete, že ktorýkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? … Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia.“ Krstom sme sa teda stali akoby jedno s Pánom Ježišom Kristom a to, čo sa týka Jeho, týka sa aj nás. Keď On umrel, umrel aj náš starý človek. Keď On vstal z mŕtvych, vzkriesený bol aj náš nový človek. A ak je On oslávený, oslávení sme aj my spolu s Ním. Preto Pán Ježiš už úplne vylučuje nejaký súd nad tými, ktorí v Neho veria. Azda by mohli tí, ktorí s Ním umreli a s Ním boli vzkriesení, stáť pred sudcom v neistote a očakávaní? Vôbec nie. Veď verdikt nad Kristovými nasledovníkmi je už vyrieknutý a nemôže byť iný. Z toho pramení aj naša istota spasenia.
V dnešnú Nedeľu večnosti teda nehľaďme do budúcnosti so strachom a neistotou ale s očakávaním spasenia a radostného života v nebesiach, ktorý dostaneme, ak Pána Ježiša počúvame a nebeskému Otcovi veríme. Amen.
Modlitba
Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že v Tebe máme záchrancu od večnej smrti. S Tebou umrel náš starý človek a s Tebou sme vzkriesení k novému životu v Tvojom kráľovstve. Prosíme, veď nás svojou mocou a priveď až k tomuto cieľu. Pomáhaj nám zachovať Ti vernosť a stále pamätať na to, že len ak sme s Tebou, nemusíme sa báť súdu ani zatratenia, lebo Ty si premohol smrť a kto počúva Tvoj hlas, žije s Tebou večne. Kiež tak aj my žijeme s Tebou vo večnosti a tam oslavujeme Tvoje meno na veky. Amen.
Pieseň ES 696
Verím to pevne, verím z celej duše, že ducha môjho ani smrť nezmôže, zhorí zem, slnko raz prestane svietiť, ja však budem žiť.
AUTOR: Štefan Kiss
by