Pieseň ES 575
Ó Bože, Darca požehnania, sám dielo naše požehnaj, dosiaľ pracuješ bez prestania, aj nám pri prácach pomáhaj, nech verne všetko robíme a z výsledkov sa tešíme.
Čítanie Božieho slova z 1Tes 5, 12 – 13
„Prosím vás, bratia, vážte si tých medzi vami, čo namáhavo pracujú, sú vám predstavení v Pánovi a poučujú vás, a nadovšetko ich milujte pre ich prácu. Nažívajte v pokoji medzi sebou!“
Milí bratia a sestry!
Tak ako pred týždňom, aj teraz čítame biblický text z odseku, ktorý má nadpis Rozličné napomenutia, tentokrát však z pera apoštola Pavla. Aj on okrem rozsiahlejších tematických celkov neraz napísal iba krátke praktické ponaučenia, ktoré mali zlepšiť život kresťanov v cirkevnom zbore.
Pracujúci
Apoštol Pavel dnes vyzýva kresťanov k úcte k pracujúcim. Na tom by nebolo nič zvláštne, pretože, hoci dnes je moderné mnohými druhmi práce pohŕdať, predsa inteligentný človek vie, že žiadna práca si nezaslúži ignoráciu ale každý, kto pracuje, je hoden úcty a to tým väčšej, čím namáhavejšia alebo zodpovednejšia je jeho práca, hoci mieru námahy alebo zodpovednosti jednotlivých prác niekedy len ťažko porovnať. Apoštol tu však za namáhavo pracujúcich označuje tých, ktorí pracujú na poli cirkvi – teda kazateľov, učiteľov a tiež vedúcich zborov – dnes by sme povedali farárov a – áno – aj biskupov.
Ťažká práca
Ako už bolo spomenuté, dnes je bežné prácou ľudí pohŕdať alebo ju maximálne bagatelizovať. „Čo taký učiteľ? Odučí si pár hodín a má dva mesiace prázdnin. Čo taký vodič? Odsedí si za volantom, zajazdí si a pritom sa neunaví. A farár? Ten vykoná jedni služby Božie a má voľno.“ Málokto si dokáže predstaviť námahu učiteľa pred žiakmi, ktorí o jeho predmet nemajú záujem, vyrušujú ostatných alebo sa dokonca správajú k učiteľovi neúctivo, málokto si vie predstaviť zodpovednosť vodiča či jeho trampoty s nespokojnými cestujúcimi a málokto si vie predstaviť námahu, akú vynakladá farár pri šírení evanjelia, ktoré toľko ľudí odmieta. Všetko sú to však skutočné okolnosti, ktoré robia prácu daného človeka namáhavou.
Kritika predstavených
Pavel priamo zmieňuje tých, ktorí poučujú a sú v cirkevnom zbore predstavenými. Dnes sú terčom kritiky nad rámec svojho – vraj jednoduchého – povolania. Nie že ako kňazi nič nerobia, ale ešte aj to málo čo robia, robia zle. – povie nejeden člen cirkvi. Takéto slová by sa však vôbec nepáčili apoštolovi Pavlovi. Ani za jeho čias určite nebolo všetko ideálne, aj v jeho dobe boli ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom spreneverili čistote evanjelia či cirkvi ako takej. Takých aj sám Pavel či Ján napomína. Ale dnes je to často úplne iné. Dnes stačí, že kňaz či biskup nerozhodne podľa našich predstáv, že sa nám nepáčil jeho príhovor či dokonca účes a už sme plní kritiky. To Pavel odmieta. Upozorňuje nás, že práca, vrátane rozhodnutí daného pracovníka – predstaviteľa cirkvi – má byť predmetom nášho rešpektu a dokonca lásky. Áno, až tak ďaleko ide Pavel hovoriac: „Nadovšetko ich milujte pre ich prácu.“
Spolunažívanie
Cieľom rešpektu členov cirkvi voči jej predstaveným je spoločné nažívanie v pokoji. Možno si ani neuvedomujeme, aké ďalekosiahle následky môže mať, ak niekoho kritizujeme, ohovárame alebo dokonca bezdôvodne obviňujeme len preto, že sa nám nepáči. Naše slová môžu buď zviesť iných, takže pod vplyvom našich rečí začnú sami kritizovať a ohovárať niekoho, koho ani poriadne nepoznajú alebo môžu vyvolať konflikt, ktorý prerastie do vážnych problémov v živote spoločenstva. Dnešná doba nám veľmi výrazne ukazuje obe tieto možnosti. Rôzne klebety a ohováračné reči sa šíria napríklad internetom a mnoho spoločenstiev, cirkevných zborov či dokonca rodín je rozdelených pre niečo, o čom má každý vraj zaručené ale pritom len prebraté informácie. Je to veľmi smutný obraz spoločenstva kresťanov a vôbec nezodpovedá Pavlovmu obrazu o spoločnom nažívaní v pokoji.
Ostatní pracovníci
Samozrejme, predmetom našej úcty a lásky má byť nie len práca kňazov, katechétov či predstaviteľov cirkvi ale všetkých, ktorí pre Pána Ježiša a Jeho cirkev pracujú, či už kosia trávnik, upratujú kostol, vedú archív či účtovníctvo, hrajú alebo píšu projekty. Sú to úlohy, ktoré za čias Pavla ešte v cirkvi neboli, no sú tiež náročné a mali by sme si vážiť každého, kto sa ich ujme. Je ľahké zahundrať, že kantor zasa udrel vedľa alebo upratovačka nechala v jednom kúte pavučinu. No Pavel nechce aby sme boli takýto ale aby sme tvorili spoločenstvo pokoja, kde si navzájom ľudia vážia jeden druhého i jeho prácu.
V týchto dňoch si spomíname na našich zosnulých. Neraz pritom hovoríme akí boli, čo všetko robili, ako obetavo slúžili rodine, oddávali sa práci alebo pracovali pre cirkev. Keď tu nie sú, máme pre nich tie najkrajšie slová. Skúsme na ľudí okolo nás hľadieť s úctou a láskou ešte kým sú tu. To nám radí Pavel a to od nás žiada aj Pán Ježiš, ktorého menom sa nazývame a ktorý pre svoju lásku a úctu k človeku neváhal ísť aj na cestu kríža. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si z lásky k nám obetoval svoj svätý život. Založil si si cirkev a zveril ju do rúk nedokonalých ľudí. Prosíme Ťa, dávaj jej dobrých pastierov, aby neprestajne znelo čisté sväté evanjelium a prisluhovala sa nám Tvoja milosť v sviatostiach. Dávaj jej verných a obetavých pracovníkov, ktorí budú z láskou pracovať na jej rozvoji pre oslavu Tvojho mena. A dávaj nám, všetkým, do sŕdc svojho Svätého Ducha, aby sme si prácu každého vážili, vrúcne každého milovali a tvorili tak spoločenstvo pokoja a lásky, hodné Tvojho mena. Amen.
Pieseň ES 567
Aby sme vždy jedno boli, ku Kristu sa priviňme, aby sme vždy svorne žili, Krista do sŕdc prijmime! To konajme, čo On žiada: Je hlava, my údy zas, je Majster náš, my sme bratia, my sme Jeho, On je náš.
by