Domáca pobožnosť na 3. nedeľu adventnú (15. december 2024)

Púšťou sa nesie mocný hlas: Pokánie čiňte, tu je čas, už ide Pán k svojmu ľudu, pripravte Mu cestu rovnú!

„Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu.“

Otázka, ktorou sa vo väzení trápi Ján Krstiteľ vyvoláva v mnohých čitateľoch rozpaky.

Bol to predsa on, Ján Krstiteľ, ktorý na púšti ohlasoval príchod Mesiáša, a ktorý pri tom ukázal na Ježiša z Nazareta so slovami: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (J 1,29) Bol to on, ktorý o Ňom vydal svedectvo hovoriac: „Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom.“ (J 1,32) Azda tento Ján teraz pochybuje o tom, či je Ježiš ten očakávaný Boží Syn?

Áno, pochybnosti môžu vstúpiť aj do toho najoddanejšieho srdca najmä ak sa životné okolnosti vyvinú tak, že všetko akoby človeku našepkávalo, že sa mýli. Také boli aj okolnosti v Jánovom živote. Nezabúdajme, že on od Spasiteľa očakával nastolenie práva a spravodlivosti. Veď tak to ohlasovali proroci. Napríklad Zachariáš, ktorý hovoril, že budú zničené vojnové luky, národom bude zvestovaný pokoj a budú prepustení zajatí. A zatiaľ on sedí vo väzení pre pravdivé slovo, ktoré povedal Herodesovi. Nemal by sa Mesiáš zastať jeho práva? Nemal by už pomaly nastať ten čas, kedy právo a spravodlivosť prevládnu nad hriechom a neprávosťou? A ak sa to nedeje, je Ježiš z Nazareta naozaj ten, ktorý ich prinesie?

Možno by si Ján vôbec nekládol takéto otázky, keby nebol vo väzení. Okolnosti ho však k nim priviedli a on sa s nimi musel nejako vysporiadať. Podobne, ako musíme zápasiť my, ak sa nás zmocnia pochybnosti o niekom. Určite to poznáte. Stále na daného človeka myslíme a v mysli sa nám vynára množstvo scenárov, ktoré mu odrazu pripisujeme. „Čo ak to myslel takto … a čo ak už predtým nebol čestný … čo ak má svoje vlastné záujmy a celý čas mi klame …“ kladieme si otázku za otázkou a pod vplyvom podobných úvah si o danom človeku vytvoríme úplne inú mienku než sme mali doteraz. Celý náš pohľad na neho sa zmení a možno neprávom, pretože k našim záverom nás priviedli iba naše vlastné myšlienky. Presne toto Ján nerobil. Ktovie nad čím všetkým vo väzení uvažoval. Svoje úvahy však neuzavrel vlastnými dohadmi a rozhodol sa konať.

Ján Krstiteľ urobil to najlepšie čo mohol: spýtal sa Ježiša. To má pre nás dva veľké významy. Jednak nás to učí, že pochybnostiam a následným úvahám o človeku nemožno podľahnúť ale si treba podozrenia aj pocity otvorene s daným človekom odkomunikovať a jednak nám to ukazuje, že aj pochybnosti o samom Bohu možno zveriť práve Jemu – Bohu. Ani s pochybnosťami v otázkach viery by človek nemal zostať sám, lebo tie ho takisto privedú k falošným záverom, pod vplyvom ktorých by mohol svoju vieru stratiť. Ján robí oboje: svoje pochybnosti o Ježišovi ako Bohu i o Ježišovi ako človeku predkladá Jemu samému: Ježišovi, ku ktorému posiela svojich učeníkov.

Rozhovor, ktorý sa pred našimi očami odohráva je rozhovorom, ktorý by za iných okolností asi viedli Ján a Ježiš medzi štyrmi očami. Veď ide o veľmi intímnu vec. Pochybnosti – a najmä tie o Bohu – nikto nehovorí len tak do sveta. Ján však nemá možnosť osobne k Ježišovi prísť, preto neváha zriecť sa súkromia a zveriť svoje myšlienky učeníkom a následne ich tak vložiť do uší mnohých svedkov. Jeho – za iných okolností dôverný rozhovor – sa tak stáva verejnou spoveďou, v ktorej Ján pred všetkými odhaľuje svoje najťažšie otázky.

A oplatilo sa. Ježiš odpovedá poukazom na Izaiáša, ktorý v 35. kapitole hovorí o záchrane Božieho ľudu a svedčí, že vtedy budú vidieť slepí, počuť hluchí a skákať chromí. Tiež v 61. kapitole prorok hovorí, že Mesiáš príde biednym hlásať evanjelium a chorým zaviazať rany. Preto Pán prikazuje Jánovým učeníkom, aby Jánovi rozprávali o tom, čo vidia: totiž že slepí vidia, hluchí počujú a biednym sa zvestuje evanjelium. Ján ako znalec knihy Izaiáša mal z týchto skutočností pochopiť, že Ježiš je naozaj ten zasľúbený Mesiáš, pretože koná všetko to, čo podľa prorokov mal Mesiáš konať.

Rozprávanie evanjelistov o tomto verejnom rozhovore Jána Krstiteľa s Pánom Ježišom je nám vzácnou ukážkou toho, ako naložiť s pochybnosťami. Nemožno pred nimi zatvárať oči, nemožno ani pohrdnúť tými, ktorých sa zmocnia. Veď aj taký silný muž viery ako Ján Krstiteľ sa stal ich obeťou. Dôležité však je, ako s nimi človek naloží. A práve v tom nám dnes Ján dáva príklad. Zložme teda aj my svoje pochybnosti a otázky, ktoré nás trápia, k nohám nášho Pána a dovoľme Mu, aby nám odpovedal. Amen.

Pane Ježiši Kriste, vďačne a radostne prijímame evanjelium, ktoré nám znie z Tvojho slova. Radujeme sa z toho, že si naším Spasiteľom a oslavujeme Ťa ako toho, ktorý nám dáva večný život. Predsa však našu radosť občas zatieni mrak nepríjemných otázok a pochybností. Prosíme Ťa, stoj aj vtedy pri nás, upevňuj nás vo viere a dávaj nám vidieť svoju blízkosť, aby sme aj vo svojich slabostiach boli Tebou posilnení a uistení o pravdivosti Tvojich slov a platnosti Tvojich sľubov. Veď nikto iný nás nemôže viac uistiť o pravde ako Ty, ktorý si pravda, nikto iný nám nemôže dať nádej života ako Ty, ktorý máš život v sebe. Tak buď našou pevnou skalou, na ktorej úspešne prečkáme aj tú najhoršiu smršť pochybností. Amen.

Vzácny čas k nám prišiel, v ktorom Kristus zišiel z nebeského trónu na zem biednu dolu; človeku On vrátil raj, čo Adam stratil.

Pripravil: Štefan Kiss