Pieseň ES 474
Skala vekov, Tvoja skrýš ukry ma a srdce stíš! Vnor ma v svätej krvi zdroj, rany po hriechoch mi zhoj. Príď mi, Kriste, na pomoc, odpusť hriech, znič jeho moc.
Čítanie Božieho slova z 1Pt 5, 6 – 11
„Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete! Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Jemu moc naveky vekov. Amen.“
Milí bratia a sestry!
Kým prvá polovica cirkevného roka nám predstavovala Božie láskyplné konanie, vedúce k záchrane človeka, jeho druhá polovica nás pozýva k nasledovaniu Pána Ježiša Krista a v jednotlivých nedeliach nám predstavuje život s Ním.
Bez starostí
Ak sa v Písme hovorí o Božej pomoci, požehnaní či ochrane, ľudia dnešnej, emocionálnej doby, ktorá vždy a všade sleduje hlavne to, aby sa človek cítil dobre a bol „v pohode“, to chápu ako prísľub úspechu a vyriešenia problémov. To však nikdy nebolo prvoplánové posolstvo ani Pána Ježiša Krista ani apoštolov a pri čítaní Písma to musíme mať na pamäti. Prví kresťania ani takto evanjelium nemohli chápať, pretože dobre vedeli, že jeho prijatie často znamená pravý opak.
Prenasledovanie
Už krátko po smrti Pána Ježiša sa naplno prejavilo nepriateľstvo Židov voči kresťanom. Apoštolovia už počas svojho života zažívali prenasledovania a ohrozovania na živote a generácie, ktoré prišli hneď po nich, na tom neboli inak. Preto nikto z tých, kto v tej dobe počúval evanjelium, nečakal, že ak sa prizná k Ježišovi Kristovi, bude sa mať dobre.
Očakávanie v budúcnosti
To, čo však mali kresťania iné oproti ostatným ľuďom, bolo očakávanie do budúcnosti. Ten, kto nemal vieru vo vzkriesenie a večný život a žil v chudobe či trápeniach, nemal žiadnu nádej, že by mohol zažiť ešte niečo dobré. Ten však, kto prijal evanjelium o Pánovi Ježišovi vedel, že jeho útrapy sa raz skončia a po časnom utrpení bude nasledovať večná radosť a večný pokoj. Toto v podstate platí aj dnes. Aj dnes ľudia bez viery buď vytesňujú otázku svojej budúcnosti po tomto živote alebo si ju premietajú do svojich vlastných predstáv, kým kresťania z Božieho slova vedia celkom presne, aké sú možnosti a od koho treba pomoc očakávať.
Prísľub povýšenia
Slová, ktoré dnes v Písme čítame, sú tiež adresované kresťanom, ktorí sa nachádzali v nejakom utrpení. Aj keď to zrejme neboli extrémne prenasledovania, boli to zrejme bežné problémy, ktoré vtedy mali takmer všetci kresťania. Ich priznanie sa k Ježišovi Kristovi často spôsobovalo, že ich ľudia odmietali, škodili im, posmievali sa im alebo ich diskriminovali. Rôzne ťažkosti, ústrky a pokusy o diskreditáciu sa vynárali každý deň, preto pisateľ o nich hovorí ako o levovi, ktorý obchádza svoju korisť a zareve raz vľavo, inokedy vpravo. Reve, hrozí, naháňa strach. Aj kresťania by sa pod tlakom každodenných drobných neprajností zo strany odporcov mohli cítiť ohrození, no práve im pisateľ hovorí, že majú pevne stáť vo viere, pretože takéto utrpenia znášajú všetci kresťania na svete.
Pokoriť sa pod ruku Kristovu
To, čo má kresťan v takej chvíli robiť, je pokoriť sa pod ruku Kristovu, to znamená zveriť sa Pánovi Ježišovi a naplno Mu dôverovať. Pisateľ doslova hovorí: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti.“ Aj keď my dnes tieto slová chápeme doslovne a radi uvaľujeme na Pána aj tie svoje starosti, ktoré starosťami možno ani nie sú, pisateľ tu má na mysli naozaj hlavne starosti, ktoré súvisia s ohrozovaním viery. Ak nás niekto spochybňuje vo viere, ak sa nám niekto pre vieru posmieva alebo nás odmieta, alebo ak kolíšeme vo viere pre nezdar cirkevného podujatia či naoko daromného misijného úsilia, práve vtedy máme prísť za Pánom Ježišom, pokoriť sa pod Jeho ruku a uvaliť na Neho svoje starosti či pochybnosti.
Pán cirkvi
Je to prirodzené, pretože budovateľom cirkvi i kráľovstva nebeského na zemi je stále Pán Ježiš Kristus. My sme Jeho pomocníci, ktorí sa zapájajú do práce, no neraz sú slabí alebo neistí sami sebou. Vtedy je prirodzené, že prídu za Pánom, aby Mu prenechali prácu, na ktorú sa sami necítia. To je ako keď murársky učeň cíti, že zverenú prácu nedokáže urobiť a poprosí majstra, aby ju urobil. Možno ju majster naozaj urobí sám, možno však len dá učňovi radu alebo mu v práci pomôže takým spôsobom, aby nabudúce rovnakú úlohu zvládol už bez problémov. Aj nás Pán Ježiš takto vedie. Niekedy vykoná za nás, inokedy dá múdrosť či silu, aby sme predsa len to, čo sme mali vykonať, vykonali.
Náš život teda neprebieha a ani nebude prebiehať bez starostí. Utrpenia patria k životu a to aj utrpenia pre Pána Ježiša Krista. On však dáva to, čoho bez Neho nemáme a to je nádej vzkriesenia, večného života a večnej radosti. Kto tu trochu potrpí a s dôverou bude od Neho čakať vykúpenie, toho Pán Ježiš povýši a zbaví všetkého utrpenia. V tom je základ našej kresťanskej nádeje a práve to dáva nášmu životu zmysel. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty poznáš naše radosti i naše starosti, pred Tebou nie je skryté ani to, čo chceme ukryť pred zrakmi ľudí a prežívame to sami vo svojom súkromí. Ty vieš o všetkom, čo nás poteší i čo sa nás dotýka a zraňuje nás. Prosíme, potešuj nás, posilňuj a dávaj novú nádej, keď sa vo svojich slabostiach utiekame k Tebe, dôverujúc Ti vo viere, že Ty ako Pán neba i zeme a Pán cirkvi sám dobre vieš, čo a ako urobiť. Preveď nás, prosíme, pokorných, pozemskou púťou a raz nás vo svojej sláve povýš z prachu zeme do svojej slávy a radosti. Amen.
Pieseň ES 475
Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť, ó, to je blaho nad ktoré niet! :/: Hodno zaň trpieť, hodno bojovať, ach, hodno cele opustiť svet!
AUTOR: Štefan Kiss
by