Domáca pobožnosť na 3. nedeľu po Veľkej noci (11. máj 2025)

Sláva Bohu, sláva! – nech nikdy neprestáva. Vznes sa, duša, k Nemu, k Tvorcovi všemocnému! Oslávme Ho na zemi, – Sláva!  znej mu na nebi; človek, tvorstvo, príroda, osláv Pána života, osláv Pána života!

„Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.“

Prežívame veľmi hektickú dobu, ktorá nás zamestnáva natoľko, že pre rôzne úlohy, ktoré musíme denne plniť, nemáme čas na odpočinok, na seba, na svojich blízkych a ani na Pána Boha.

Stres je asi jedno z najčastejšie používaných slov. Keď listujeme vo svojom diári a vidíme, čo všetko by sme mali ešte urobiť a nestíhame to, máme „stres.“ Je to prirodzené, pretože by sme chceli mať úlohy splnené a prácu vykonanú.

Nedávno som stretol muža, ktorý mi povedal, že on podobné starosti nemá. Jeho vraj stres netrápi a všetko čo musí urobiť, urobí bez problémov. Spýtal som sa ho, či je taký šikovný alebo má toho menej a on mi povedal: „Robím len to, čo robiť naozaj mám.“ Uvedomil som si, že čosi na jeho slovách veru bude.

Mnoho ľudí dnes berie na seba úlohy, ktoré by ani robiť nemuseli. Napríklad v zamestnaní, kde je málo pracovníkov a šéf prácu pre troch ľudí rozdelí dvom. Je prirodzené, že sa to nedá ani stihnúť ani zvládnuť. No rovnako je to v rodine, cirkevnom zbore či všade tam, kde sa niečo robí. Ak je práce veľa, musí byť rozdelená medzi viacerých a každý musí vedieť kde je jeho miesto a ak to nie je nevyhnutné, nerobiť prácu niekoho iného. Netvrdím, že si nemáme občas pomôcť, že nie je chvályhodné urobiť tu a tam aj niečo navyše, no je dobré, ak sú úlohy rozdelené a každý má svoj diel práce i zodpovednosti. Ak potom človek vie, že toto je moja úloha, na toto som tu, dokáže lepšie aj efektívnejšie prácu spraviť a zostane mu aj čas na niečo iné.

Základnú otázku „načo sme tu“ nám zodpovedá aj dnešné Písmo. Tak ako v práci je dobré, ak človek vie načo tam je, čo je jeho úloha a čo má robiť, aj v živote je dobré vedieť, načo sme tu, čo je naša úloha a čo máme robiť. Veľmi jasne a výstižne to dnes napísal apoštol Pavol: sme určení na to, aby sme dosiahli spasenie v Pánovi Ježišovi Kristovi.

V cirkvi často hovoríme o Božom hneve a o hriechu. Aj keď sa to mnohým nepáči, je to realita. Hrešíme, sme svojvoľní a radi si robíme podľa seba, čo rozhnevá nášho nebeského Otca. Lenže Jeho hnev nie je večný a Pán Boh sám nie je nezmieriteľný. V úprimnom pokání, vo spovednej modlitbe či v sviatosti Svätej Pánovej Večere je možné zmieriť sa s Pánom Bohom a Jeho hnev utíšiť, pretože my nie sme určení na hnev. Pán Boh nás nestvoril na to, aby sa na nás hneval, nie sme tu na to, aby nás len trestal a robil si radosť tým, že by sa díval na naše neúspechy, zármutok alebo utrpenie. Práve naopak.

Pán Boh je ten prvý iniciátor zmierenia. Jemu záleží ešte viac ako nám samým na tom, aby sme sa s Ním zmierili. Preto poslal na svet svojho Syna a nechal Ho trpieť. Preto vystavil nevinného a dokonalého Baránka toľkým skúškam, pokušeniam a utrpeniu, aby namiesto nás dokázal poslušnosť a lásku Bohu a nie len smrťou na kríži ale celým svojim svätým životom vykonal dielo našej záchrany. Pre Jeho zásluhy dosahujeme spasenie, čo zdôrazňuje aj apoštol v dnešných slovách.

Naše spasenie pritom nie je ako keď niekomu na ulici vsunieme do dlane peniaz a ideme svojou cestou. Pán Ježiš ako náš Spasiteľ zostáva s nami. On k nám prichádza, zmieruje nás s nebeským Otcom a stojí pri nás ako Pomocník v zlom, Priateľ v dobrom, Radca v problémoch, Obhajca na súde. S Ním kráčame v tejto časnosti a s Ním budeme žiť aj vo večnosti.

Apoštol nám radí, aby sme sa navzájom potešovali touto skutočnosťou: že sme určení na spasenie v Kristovi Ježišovi. Má pravdu. Veď cieľom nášho života je večné Božie kráľovstvo, nech už tu prežívame čokoľvek. Nech je náš život hocijako náročný, kľukatý alebo naplnený utrpením, Boh nás neurčil ani na hnev, ani na utrpenie ani na smrť ale na život. Ak teda aj musíme niečo vytrpieť, našim konečným určením je večná radosť v nebesiach. Na to sa tešme, o tom sa navzájom uisťujme a spoločne oslavujme vzkrieseného Pána Ježiša, skrze ktorého večný život získame. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty si náš Spasiteľ. Ty si trpel za nás, aby sme spolu s Tebou žili. Ďakujeme Ti za to, že zostávaš pri nás, že nás sprevádzaš na ceste života, že si sa stal naším Priateľom a Bratom a že spolu s Tebou môžeme trpieť v tejto časnosti a tešiť sa na večnú radosť vo večnosti. Prosíme, neopúšťaj nás, zostávaj s nami a veď nás cestou života k cieľu. Pripomínaj nám svojim Svätým Duchom, že naším cieľom je Tvoje kráľovstvo a že nech je náš život hocijaký, neumrieme ale žiť budeme a chváliť budeme meno Trojjediného Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen.

Ježiš žije a ja s Ním! Kde je, smrť, kde hrôza tvoja? On víťazstvom preslávnym i mne život vybojoval. Svetlo svojim zosiela, v tom je moja dôvera.