Pieseň ES 20
Prichádzaš k nám, Kriste náš, ktorých srdcia dobre znáš, vieš, že mnoho hrešíme, až sa súdu desíme.
Čítanie Božieho slova z J 1, 19 – 24
„A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? Vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Kristus. I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. Či si prorok? Odpovedal: Nie! Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali: čo hovoríš sám o sebe? A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. A poslovia boli z farizejov.“
Milí bratia a sestry!
Hoci adventné obdobie máme v mysliach zafixované ako tiché a vážne, predsa to nie je obdobie smútku ale radosti. Veď nám ohlasuje príchod Pána Ježiša a predsa ak niekoho máme radi a tešíme sa z jeho príchodu, tak čas čakania na neho je časom radosti. Aj dnešná nedeľa s témou „Radostné svedectvo o blížiacom sa Pánovi“ je poukazom na radosť, ktorá má byť v advente prítomná aj keď nie v hlučnej ale skôr intímnej forme.
Kritik
Tým, kto nám v advente najviac ohlasuje radostné posolstvo o prichádzajúcom Spasiteľovi je Ján Krstiteľ. On ako človek pôsobí jednoducho až zanedbane, veď jedol iba kobylky a poľný med a oblečený bol do ťavej srsti. Jeho slová pôsobia bodavo a útočne, veď nazýva farizejov vreteničím plemenom, colníkom káže aby nevyberali viac ako majú a vojakom zasa, aby nikoho nevydierali ani neudávali. To je Ján Krstiteľ, ktorý je v Písme presne takto opísaný a možno si teraz vieme predstaviť, prečo zožal od svojich súčasníkov toľko kritiky.
Zvesť radosti
Napriek kritickým slovám nebol Ján Krstiteľ – na rozdiel napríklad od proroka Izaiáša – ohlasovateľom pádu a skazy. Jeho posolstvo je skrz-naskrz radostné. Hovorí predsa o zasľúbenom Mesiášovi, Božom Synovi, ktorý prichádza a Jeho príchod je už tak blízko, že si Ján dovoľuje povedať: „ide za mnou.“
Vyslanci
Jánovo odvážne pôsobenie a hlavne jeho vyjadrenia k náboženským témam vzbudili pozornosť v Jeruzaleme. Vysoko postavení farizeji chceli vedieť, kto ten Ján vlastne je a tak k nemu poslali kňazov s otázkou: „Kto si? Si Kristus? (Teda Mesiáš?)“
Nie som Kristus
Písmo dvojnásobne zdôrazňuje, že Ján nezaprel ale vyznal: „Ja nie som Kristus.“ Toto je veľmi dôležité. Medzičasom totiž záujem o Jána vzrástol. Čítame, že z celého okolia prichádzali k nemu, aby ho počúvali a dávali sa krstiť. Možno nejednému človeku by to zalichotilo natoľko, že by si privlastnil zásluhy, ktoré mu nepatria. „Veď aha, aký mám úspech. Aha, ako za mnou ľudia idú. Tie moje reči predsalen majú dačo do seba…“ mohol by si myslieť a postupne spustiť zo zreteľa Krista-Mesiáša, ktorého mal ohlasovať. Toto sa neraz stáva aj dnes tým, ktorým Pán Boh žehná. Zostať aj popri úspechu skromný a uvedomovať si, že všetko požehnanie je od Boha, je veľmi ťažké a nie každý to zvládne. Nejeden farár či cirkevný funkcionár si začne namýšľať, že to vďaka jeho aktivite, jeho námahe alebo jeho šikovnosti rastie cirkevný zbor alebo cirkev. A ešte horšie je, ak takýto človek potom v nejakom konflikte vyhlási: „Keby mňa nebolo …“ Taký človek si veru často neuvedomí, že keby nebolo jeho, bolo by zaiste dačo iné. Ján však nepodľahol tomuto pokušeniu a verne vyznal, nezaprel, že on veru nie je Kristus.
Eliáš
V Izraeli bolo veľmi živé presvedčenie, že Eliáš, ktorý bol považovaný za jedného z najvýznamnejších a najodvážnejších prorokov sa vráti. On predsa nezomrel, bol Bohom vzatý do neba a rovnako sa z neba aj vráti. Je azda toto on? Je tento odvážny kazateľ, majúci dačo spoločné s odvážnym a verným Eliášom, naplnením očakávania? Keď sa ho však spýtali, on poprel.
Hlas na púšti
Na poslednú otázku kňazov „kto si teda,“ odpovedá Ján narážkou na slová proroka Izaiáša. Ten v kapitole 40 oznamuje Izraelu, že sa skončila jeho otrocká služba. Vo verši 3 hovorí: „Čuj, ktosi volá: Na púšti pripravujte cestu Hospodinovi!“ Kto to volá? Nevedno. Žiadne meno. Ján Krstiteľ sa stotožňuje práve s ním. „Som hlas“ hovorí o sebe. Hlas bez mena, niekto, kto vlastne ani nie je dôležitý. Len „ktosi,“ kto volá na púšti: „Pripravujte cestu Pánovi, lebo prichádza!“
Pán Ježiš je už veľmi blízko. Tešíme sa? Alebo je nám to jedno? Uvedomujeme si, že prichádza najvyšší vládca neba i zeme? Že prichádza náš Tvorca i Záchranca? Že prichádza ten, od ktorého bytostne závisíme? Áno On prichádza a to nie preto aby nás kontroloval či súdil, ale aby nás zmieril s Bohom a voviedol do svojho kráľovstva. Krstom sa staneme Jeho súčasťou, naše utrpenie v tomto svete bude odteraz naším spoločným utrpením a Jeho vzkriesenie bude aj naším vzkriesením. To je to radostné posolstvo, ktoré nám znie v tejto dobe vrcholiaceho adventu, a ktoré už veľmi krátko pred príchodom Mesiáša ohlasoval Ján Krstiteľ. „Prichádza po mne!“ Pán je blízko. Otvorme srdcia, vyrovnajme cestu a čakajme Ho v radostnom napätí. Amen.
Modlitba
Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si poslal Jána Krstiteľa, aby ako hlas na púšti oznámil, že naše spasenie je už veľmi blízko. Nehľadel na seba, nedal sa zaslepiť záujmom poslucháčov. Nezaprel a vyznal, že nie je Kristus ale iba hlas, ktorý volá a oznamuje príchod Tvojho Syna. Daj aj nám počuť tento hlas a pomôž nám tak vyrovnať cestu nášho srdca a života, aby mohol aj k nám vojsť Kráľ slávy, Tvoj Syn, náš Spasiteľ. Amen.
Pieseň ES 28
Vitaj, Jezu Kriste, vitaj z nebies výšin, Synu Panny čistej, jediný Boží Syn, poslaný od Otca, spasenia pôvodca na Teba myslíme, z Teba sa tešíme, vitaj, Kráľu náš!
AUTOR: Štefan Kiss
by