Pieseň ES 146
Slnko svetlom nádherným zaháňa noc tmavú, Kristus svojím vzkriesením zjavil Božiu slávu. A tým nám život dal, otvoril nebesá, každý nech zaplesá!
Čítanie Božieho slova z Mt 6, 5 – 8
„Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná nedeľa nám svojou témou „Modlitba činiteľov slova“ chce pripomenúť, aké dôležité je modliť sa a aká veľká je sila modlitby veriaceho kresťana. Využime túto príležitosť a zamyslime sa nad tým, aká modlitba nemá byť.
Modlitby v Židovstve
Za čias Pána Ježiša bolo presne stanovené, kedy, ako a čo sa má človek modliť. Okrem spoločných modlitieb v synagóge či siahodlhých oslavných textov pri stole bolo predpísané modliť sa trikrát za deň a to ráno o deviatej, poobede o tretej a večer. Vtedy musel človek zastať, prerušiť prácu či cestu a modliť sa. Boli k tomu presne určené modlitby, ktoré boli asi desaťkrát dlhšie ako je Otčenáš. Vieme si teda ľahko predstaviť, že o deviatej hodine boli ulice plné postávajúcich ľudí, ktorí sa modlili. Nie nahlas, to sa nesmelo, ale v duchu alebo len potichu šepkajúc modlitbu.
Pravoverní
Určite ani vtedy neboli všetci ľudia natoľko zbožní, aby kvôli modlitbe prerušili svoju cestu či prácu. Kto však taký bol, kto to s Bohom a modlitbou myslel vážne, ten to veru urobil a modlil sa. No potom bolo zaiste mnoho takých, ktorí to až tak vážne s Bohom nemysleli, no hodilo sa im ukázať sa v lepšom svetle napríklad tým, že o deviatej hodine zastali a tvárili sa náramne zbožne, aby každý videl, akí sú veriaci. Do modlitieb sa tak dostalo veľa pretvárky a strojenosti.
Modlenie na ulici
Takéto verejné modlenie sa Pán Ježiš odmietol. Určite nikdy a nikde nespochybnil úprimnú modlitbu, no tiež videl verejné modlenie sa ako príležitosť pre mnohú falošnosť a pestovanie kultu vlastnej osobnosti. To do modlitby určite nepatrí, preto hovorí, že je lepšie úplne tento spôsob modlenia opustiť než riskovať, že na uliciach bude stáť množstvo falošných modlitebníkov. Pán Boh aj tak nepotrebuje okázalosť a verejné deklarovanie zbožnosti. On predsa najlepšie vie, kto to s Ním myslí vážne. To je dôvod, prečo Pán Ježiš namiesto o ulici začína hovoriť o komôrke.
Komôrka
Komora bola v židovskom dome jediným miestom, ktoré sa dalo zamknúť. Bola to miestnosť bez okien, miestnosť najlepšie zabezpečená, pretože ukrývala zásoby jedla a bolo preto mimoriadne dôležité, aby sa sem nedostal zlodej ani zvieratá. Práve sem, do najtajnejšej a najviac zabezpečenej miestnosti nás posiela Pán Ježiš, aby sme sa modlili. Chce tým povedať, že modlitba je záležitosť dvoch strán – Pána Boha a nás, že nikto iný do tohto vzťahu nepatrí a že tento vzťah má byť dôverný, ba až intímny. Tak ako komôrka môže pre svoje zabezpečenie ukrývať najväčšie poklady i najväčšie tajomstvá rodiny, môže modlitba človeka obsahovať najvzácnejšie poklady i najväčšie tajomstvá jeho srdca. Človek ich v modlitbe odkrýva len pred Pánom Bohom a to v dôvernej modlitbe, ktorá nie je určená cudzím ušiam.
Mnohovravnosť
Okrem toho Pán Ježiš varoval ešte pred jedným nešvárom a to je mnohovravnosť. Ako už bolo povedané, židovské modlitby neboli krátke a tak sa nemožno diviť, že ich opakovaním trikrát za deň človek prestal vnímať ich obsah a omieľal iba slová bez toho, aby do nich vkladal myseľ, tobôž srdce. Modlitba nemá byť len o predkladaní slov Pánu Bohu. Vlastne modlitba vôbec nepotrebuje slová. Nie je o pekných, kvetnatých či presvedčivých formuláciách. Je o myšlienke, o vôli, o túžbe, o prosbe, o vďake či o radosti alebo bolesti, ktorá je predkladaná Bohu. Ako keď prídeme k lekárovi. Môžeme mu opisovať, ako veľmi nás bolí zranená ruka ale môžeme mu aj jednoducho ukázať ranu a vtedy netreba slová. Aj modlitba je vlastne čas, kedy netreba Bohu opisovať čo chceme a čo si myslíme alebo čo cítime ale kedy Mu treba len otvoriť srdce a nechať Ho nazrieť dnu.
Boh odplatí
Zvláštnym Ježišovým dovetkom sú slová o tom, že Otec nebeský nám odplatí našu modlitbu. Tým je povedané, že vzťah, ktorý vzniká pri modlitbe, nie je jednostranný. Pán Boh na modlitby odpovedá a modlitba sa tak stáva obojstrannou komunikáciou – interakciou. No tak ako človek otvára svoje srdce Bohu v tichosti, môže aj Boh často odpovedať alebo konať v tichosti. Je preto dôležité mať otvorené nielen srdce ale aj oči a uši, aby sme videli a vnímali Božie konanie v našom živote.
Pán Ježiš nás uisťuje o neustálej Božej prítomnosti a to aj v čase našich modlitieb. Otec, ktorý je v skrytosti, vidí a počuje. Neváhajme preto otvárať pred Ním svoje srdcia a zverovať Mu radosti i starosti, ktoré nám prináša náš vlastný život ale aj život našich blízkych, život spoločnosti či život cirkvi.
Modlitba
Drahý náš nebeský Bože, skláňame sa pred Tebou v tichosti a dôvere vediac, že si pri nás a že nás v skrytosti vidíš a počuješ. Otvárame pred Tebou svoje mysle i srdcia a predkladáme Ti ich, aby si do nich vstúpil a videl naše radosti i starosti, obavy i nádeje, očakávania i otázky. Prosíme, pomáhaj nám. Posilni nás v našich slabostiach, daj nádej do zákutí beznádeje, daj istotu do chvíľ obáv, utvrď vo viere, posilni v láske, rozhojni v nádeji a vezmi tak jarmo z našich pliec, aby sme boli Tebou oslobodení a posilnení do ďalšej cesty života. Urob to pre svojho Syna, nášho Pána a Spasiteľa, ktorý nás učil modliť sa a ktorý nás učil prísť k Tebe a dôverovať Ti. Amen.
Pieseň ES 308
Modli sa často a s radosťou hľaď k Otcovi nebeskému, aby Ťa obdaril milosťou, posilnil k dielu dobrému, cti Boha, srdce Mu oddaj, tak horlivo sa modlievaj.
AUTOR: Štefan Kiss
by