Domáca pobožnosť na 6. nedeľu po Svätej Trojici (12. júl 2026)

Pieseň ES 485

 

Bože, Ty poznáš cesty ľudského života, sprevádzaj na nich vždycky nás Tvoja dobrota, aby sme kráčali dľa Tvojich prikázaní, tak vieru po všetky dni skutkom dokázali.

 

Čítanie Božieho slova zo Ž 139, 1 – 10

 

„Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.“

 

Milí bratia a sestry!

 

Každý z nás už spoznal, čo znamená s niekým žiť. Vyrastali sme v blízkosti našich najbližších, mali rodičov, súrodencov, spolužiakov či kamarátov, neskôr možno manželov, manželky, svoje deti či vnúčatá.

 

Spoznávanie

Ktosi múdry raz povedal, že najväčším benefitom spoločného života je vzájomné spoznávanie. Spoznávať niekoho znamená stále viac a viac prenikať do jeho sveta, spoznávať jeho uvažovanie, cítenie i nazeranie na svet. Ak sa nám niekto stane blízky, postupne pred nami odhalí aj svoje tajné či bolestivé zákutia srdca a my tak dokážeme lepšie pochopiť, prečo často reaguje tak ako reaguje alebo prečo to či ono má alebo nemá rád. Vzájomným spoznávaním sa a prenikaním pod kožu toho druhého tak vzniká puto, ktoré sa nedá slovami opísať. Je to stav, kedy už aj bez slov jeden vie o tom druhom čo si myslí a čo práve potrebuje. A ak sa k tomu všetkému pridá aj láska, stáva sa takéto spolužitie hojivým i radostným, pretože láska v očiach, slovách i rukách toho, kto nás pozná a miluje nás, hojí naše bolesti a dáva nám chuť i dôvod žiť ďalej.

 

Život s Bohom

Mnoho ľudí vníma život s Pánom Bohom ako život pod neustálou kontrolou. Boh nám dáva príkazy a zákazy, neustále nás sleduje a hodnotí, čo sme urobili dobre a čo zle. To je predstava, ktorá pre nikoho nie je lákavá. Možno aj preto mnoho ľudí po živote s Pánom Bohom netúži. Neuvedomujú si, že život s Pánom Bohom je niečo úplne iné. Je to vzťah, ktorý prevyšuje aj to najintímnejšie a najdôvernejšie spoločenstvo, aké tu na zemi môžeme mať, hoc by nás náš rodič, dieťa či partner hocijako miloval.

 

Dokonalé poznanie

Prvým dôvodom prečo je to tak je skutočnosť, že Boh nás dokonale pozná. To nádherne vystihol autor 139. žalmu. Jeho slová ani netreba vykladať, ako to robíme pri iných biblických textoch. 139. žalm treba len vnímať ako krásnu poéziu, ktorá sa snaží tými najkrajšími slovami opísať, ako dokonale Boh žalmistu pozná. Tón jeho slov je pozitívny, pretože žalmista má z Božieho poznania radosť. Jeho opis Božej vševedúcnosti nie je povzdychom nad tým, že Boh všetko vie a nedá sa pred Ním nič zatajiť ale je vyjadrením radosti z toho, že mu je Boh taký blízky.

 

Skryté tajomstvá

Každý z nás má svoje tajomstvá. Možno aj také, ktoré neodhalíme ani len pred tým najbližším človekom zo strachu, že by nás nepochopil alebo že by bol z nás sklamaný či pohoršený. Svoje najväčšie tajomstvá odhaľuje pred iným človekom len ten, kto si je istý láskou toho, komu dôveruje. Iba človek, ktorý nás nadovšetko miluje, nás neodsúdi, hoci by sa o nás dozvedel aj niečo nelichotivé. O čo viac máme takúto istotu v Bohu. Boh pozná naše tajomstvá, pozná naše slová, myšlienky, túžby i zámery a prijíma ich s láskou. Pred Bohom nedokážeme nič ukryť, no ani to nie je potrebné. Pán Boh si nerobí o nás obraz na základe našich slov či skutkov. On pozná naše srdce i našu myseľ a vidí nás v našej úplnej „nahote.“ Isto by sme sa mali za čo hanbiť, no On nás prijíma s láskou.

 

Božia láska

Ako si môžeme byť istí Božou láskou? Pán Boh nám svoju lásku dokazuje vo svojom Synovi. Jeho krv nás v Božích očiach zbavuje toho, čo by nás inak zahanbovalo a Jeho dokonalosť a spravodlivosť ako rúcho prikrýva našu ľudskú nedokonalosť. Pán Ježiš je preto v našom vzťahu s Bohom veľmi dôležitý. Bez Neho by sme stáli pred Pánom Bohom nie len vo svojej nahote srdca ale aj vo svojej hriešnosti, ktorá je Pánu Bohu nemilá.

 

Božia prítomnosť

Druhým dôvodom, prečo náš život s bohom prevyšuje všetky naše pozemské vzťahy je ten, že Pán Boh je stále s nami. Ak niekoho milujeme, nechceme sa od neho vzdialiť ani na krok. Vo svete to ale tak nefunguje. Naše dieťa raz odíde z domu aj bez nás, náš rodič nás nechá kráčať svojou cestou, aj v manželstve sa musíme venovať aj svojim veciam a nemôžeme byť stále spolu. O Pánu Bohu to však neplatí. Aj o tom hovorí 139. žalm. Autor v ňom vyjadruje radosť z toho, že Boh je s ním kamkoľvek by šiel. A opäť to nie je povzdych nad tým, že sa pred Bohom nedá skryť ale radosť z toho, že sa nemusí báť, že by sa azda niekedy a niekde ocitol sám, bez Božej pomoci a mimo Božieho dohľadu.

 

Dnešná nedeľa má tému „Život v Kristovi.“ Skrze dnešný čítaný žalm preto vnímajme krásu tohto života a radujme sa z toho, že Pána Ježiša máme a že On je stále s nami, dokonale nás pozná, bezhranične nás miluje, prijíma nás aj s našimi tajomstvami a nikdy nás nenecháva samých. Amen.

 

Modlitba

 

Pane a Spasiteľu náš, aké je krásne vedieť, že si stále s nami, že nieto na zemi miesta, kam by si s nami nešiel a nieto chvíle, kedy by si nebdel nad nami. Tak vieš o všetkom čo nás teší i rmúti, nie je pred Tebou skryté nič z toho, čo ukrývame pred svetom. Napriek tomu nás miluješ tak veľmi, že si umrel za nás. Ďakujeme Ti za to, oslavujeme Ťa a prosíme, veď nás cestou života až k cieľu, ktorý máme u Teba v Tvojom kráľovstve. Amen.

 

Pieseň ES 241

 

Vševedúci Bože, mňa dokonale poznáš, o mojich túžbach vieš, môj každý pohyb skúmaš; či ležím, vstávam tu, či chodím, sadám tam, cieľ mojich ciest Ty znáš, vieš, o čom premýšľam.

 

AUTOR: Štefan Kiss