Domáca pobožnosť na 7. nedeľu po Svätej Trojici (14. júl 2024)

Sám, Pane Bože, ma veď, nech žijem k Tvojej chvále, uč mi srdce, nech sa len pridŕža Teba stále, iba Tvojej milosti sa úplne oddávam, stvoril si ma, vykúpil, chráň ma, úprimne žiadam.

„Po ľudsky hovorím pre slabosť vášho tela – lebo ako ste svoje údy vydávali do služby nečistote a neprávosti, aby ste páchali neprávosť, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti, aby ste došli posvätenia. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní voči spravodlivosti. A aké ovocie ste vtedy mali z toho? Teraz sa hanbíte za to! Lebo koniec toho je smrť! Teraz však, oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu, máte svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život. Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.“

Dnešné slová Písma svätého musíme čítať v kontexte celej šiestej kapitoly Pavlovho listu rímskym.

Ústrednou témou tejto kapitoly je posolstvo, že človek, ktorý uveril v Ježiša Krista, je slobodný od hriechu, pretože Kristus ho oslobodil od moci zákona i od moci hriechu.

Z takto povedanej vety si neraz ľudia vyvodia nesprávny záver, že ak sa nás už netýka ani zákon ani hriech, tak vlastne môžeme robiť čo chceme a Pán Boh nám kvôli Ježišovi Kristovi všetko odpustí. Už v Pavlových časoch boli niektorí kresťania presvedčení, že tak ako zlato, ktoré hoci padne do blata zostane stále cenným zlatom, pretože mu nič nemôže ubrať na hodnote, nemôže ani im nič ubrať na hodnote, pretože Boh ich miluje a hriech ich preto pošpiňuje len navonok.

Vo vzťahu k hriechu vznikali teda dva extrémy. Jedni si mysleli, že dôležitý je zákon a len ak človek zákon dodrží, bude spasený. Proti nim Pavel namieta: „nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva“ (G 5,1). Druhí zasa tvrdili, že hriech sa ich už netýka a tak si môžu robiť čo chcú a spoliehať sa na Božiu milosť. Proti nim zasa Pavel hovorí: „len aby vám sloboda nebola zámienkou povoľovať telu“ (G 5,13).

Je dôležité si uvedomiť, že človek slobodný nie je nikdy. Ak si to aj o sebe myslí, je to len klamlivá ilúzia, ktorá ho vo svojej podstate vedie k hriešnemu konaniu, preto možno povedať, že veriť ilúzii o svojej absolútnej slobode je vlastne nástrojom diabla, ktorý tak človeka ešte viac dostáva do otroctva hriechu. Paradoxne tak človek, mysliaci si o sebe že je úplne slobodný, je najviac zotročený.

Pavel práve v dnešných slovách dáva službu od hriechu do protikladu so službou spravodlivosti. Ak človek slúži hriechu, je jeho otrokom. Ak ho ale Kristus od hriechu oslobodí, nenechá ho stáť na neutrálnej pôde ale postaví ho do novej služby – služby spravodlivosti. Človek tak vždy niečomu a niekomu slúži.

Túto službu si však človek nevyberá sám. Nie je v moci človeka, aby si sám povedal, že prestane slúžiť hriechu a stane sa od neho slobodným. Je to logické, pretože sluha či dokonca otrok je práve preto sluhom a otrokom, že nemôže o sebe rozhodovať. Žiaden otrok nemohol iba tak povedať, že od svojho pána odchádza a tak ani človek, ktorý je otrokom, nemôže sám povedať hriechu, že s ním končí. Musí prísť niekto, kto za otroka zaplatí a tak ho vykúpi. Z otroctva hriechu nás vykúpil Ježiš Kristus. On zaplatil svojou krvou za nás a tak sme sa stali od hriechu slobodní.

Táto Kristova smrť a toto naše oslobodenie od hriechu však pre nás znamená novú službu – službu spravodlivosti. To o nej hovorí dnes Pavel a ukazuje nám rozdiel medzi týmito dvoma službami. Kým sme vydávali svoje telá do služby hriechu a páchali tak neprávosti, nemali sme z toho dobré ovocie, pretože odmenou za hriech je len smrť. Avšak kto dáva svoje telo do služby spravodlivosti, získava posvätenie a večný život, pretože odmena za hriech je smrť no darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi.

Apoštol Pavel nás dnes priamo nabáda, aby sme vydávali svoje telá do služby spravodlivosti. To znamená, že ako kresťania máme byť vo svojej novej službe aktívni. Ak človek slúži hriechu, robí to často veľmi rád, pretože užívať si hriešne veci často spôsobuje rozkoš. Nejeden násilník či tyran priznáva, že mu robí dobre ubližovať iným alebo ich ponižovať. Rovnako mnohé hriešne lákadlá tohto sveta dávajú človeku najprv pocit uvoľnenia či rozkoše, preto ich človek užíva rád. Či nie s rovnakou, ba väčšou radosťou a horlivosťou by mal človek, oslobodený od hriechu, slúžiť spravodlivosti? Od hriechu oslobodený kresťan nemá iba nečinne stáť a pozerať sa na svet okolo seba. Veď načo by bola otrokovi darovaná sloboda, ak by si sadol pod najbližší strom a presedel tam zvyšok života?

Pán Ježiš nás vykúpil a povolal k aktívnej slobode, teda k aktívnej službe spravodlivosti. Preto Pavel na mnohých miestach hovorí aj o konkrétnych formách služby či pomoci. Vykúpený kresťan sa stáva nástrojom na šírenie Božej lásky a Božieho milosrdenstva v tomto svete. To je naše poslanie, to je naša služba, do ktorej sme boli povolaní. Nie sme teda úplne slobodní ale sme sluhami Ježiša Krista. Kiež tu konáme to, čo by dnes konal On a kiež tak svoju službu konáme najlepšie ako vieme. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty si svojou svätou krvou zaplatil za nás a tak nás vykúpil a oslobodil z moci zákona i hriechu. Povolal si nás do novej služby, služby Tebe – Dokonalému, Najvyššiemu a Spravodlivému. Zveril si nám úlohu konať dobro, šíriť lásku, zvestovať nádej a tak byť svetlom pre tento svet a soľou pre celú zem. Prosíme Ťa, daj, nech túto službu konáme s oveľa väčšou radosťou než akou sme slúžili hriechu a nech je tak aj v našich slovách a skutkoch oslávené Tvoje meno, aby sme napokon mohli prijať odmenu za svoju službu, ktorou je večný život. Amen.

Môjho Pána Ježiša, ktorý pretrpel kríž ťažký, môjho Pána, ktorý sa obetoval za mňa z lásky, v ktorom večný život mám, vykúpil ma a som Jeho až do dychu posledného, Ježiša nezanechám.