Pieseň ES 282
Bože, Ty si svetla prameň, od Teba všetko máme; Kriste, základný si kameň, my na Tebe staviame; ďakujeme, že z milosti slovo čisté i sviatosti dosiaľ si nám zachoval. Hľa, stĺp pravdy ešte stojí, Ty si nám v najťažšom boji padnúť a zhynúť nedal.
Čítanie Božieho slova z Mk 4, 26 – 29
„Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
Milí bratia a sestry!
Podobenstvo o rastúcom zrne máme zapísané iba v Evanjeliu podľa Marka. Nachádza sa v kapitole, ktorá je celá venovaná podobenstvám, ktoré Pán Ježiš rozprával pri Galilejskom jazere. Možno práve preto majú takmer všetky tieto podobenstvá rovnakú – roľnícku tematiku. Nachádza sa tu podobenstvo o rozsievačovi, o horčičnom zrne i to naše, o rastúcom zrne.
Božie slovo
Zrnko z Pánovho podobenstva jednoznačne predstavuje Božie slovo. Kým niekoľko veršov predtým čítame v podobenstve o rozsievačovi o tom, ako semeno padá do rozličnej pôdy a prináša alebo neprináša úrodu, teraz čítame o tom, čo toto semienko robí, keď sa už uhniezdi v dobrej pôde. Tak ako tam, aj tu pôda predstavuje ľudské srdce, do ktorého Božie slovo preniká a uhniezdi sa v ňom. Čo sa ale deje potom?
Trpezlivosť
Ak zasejeme do záhradky nejaké semienka, musíme rátať s tým, že určitý čas sa navonok nebude diať nič. Pôda bude zdanlivo pustá a to môže trvať rovnako niekoľko dní ako aj celé týždne. Čo urobí záhradkár alebo roľník? Rozryje pôdu aby semienka skontroloval? Určite nie. Urobí všetko pre to, aby semienko vzklíčilo. Bude pôdu hnojiť či polievať a pri tom všetkom bude trpezlivo čakať. Tá trpezlivosť je veľmi dôležitá pretože netrpezlivý záhradkár môže narobiť veľa škody.
Aktivita
Aktivita pri starostlivosti o záhradku je tiež veľmi dôležitá. Správnym polievaním, hnojením, vytváraním svetelných alebo tepelných podmienok pomáhame semienku rásť, no nič z toho nie je nástroj, ktorým by sme mohli dokonale ovplyvniť to, čo sa v pôde deje. Neraz aj napriek všetkej snahe rastlinka nevyklíči alebo práve naopak, vyrastie aj tam, kde by nemala. Bez vôle a snahy záhradníka.
Rast Božieho kráľovstva
Presne to nám chce povedať i dnešné podobenstvo. Aj keď je aktívna starostlivosť zo strany človeka vítaná ba potrebná, semienko v pôde rastie samo. Aj rast Božieho kráľovstva prebieha mimo našej kontroly. Môžeme byť rozsievačmi, ktorí rozsievajú semeno Božieho slova, môžeme rôznymi aktivitami napomáhať tomu, aby nami rozsiate semienko lepšie rástlo, no samotný rast viery v ľudských srdciach sa aj tak odohráva mimo nášho dosahu. Je to sám nebeský záhradkár, ktorý dáva vzrast semienku svojho slova a podľa Jeho vôle bude Božie kráľovstvo rásť rýchlo alebo pomaly.
Cirkev
Často v našich cirkevných zboroch nariekame nad tým, že nás je málo, že naše zvestovanie evanjelia nepadá na úrodnú pôdu alebo že sú poslucháči Božieho slova málo horliví a Božie kráľovstvo sa tak medzi nami neprejavuje tak ako by sme si priali. Vymýšľame spôsoby, ako rast Božieho kráľovstva urýchliť, chceli by sme nejakou zaručenou metódou dosiahnuť lepšiu úrodu. Ale to je ako keby sme rozrývali pôdu a chceli každé zasadené semienko nejako pošťuchnúť k rastu. Aj rast cirkvi a cirkevných zborov závisí od vôle nebeského Otca. To, čo my môžeme a máme robiť, je prosiť Pána Boha o hojnú úrodu a konať tú aktívnu starostlivosť, ktorú konať môžeme. Rozsievať Božie slovo, povzbudzovať bratov či sestry, stretať sa na rôznych duchovných podujatiach, to je primeraná starostlivosť o našu vieru. Nikdy by však pri tom nemali chýbať úprimné modlitby za rast Božieho kráľovstva v našich cirkevných zboroch.
Žatva
Zmienka o priloženom kosáku nám evokuje posledný súd, pretože práve o ňom Pán Ježiš často hovoril podobnými slovami. Tu však nemusí ísť nutne o to. Kráľovstvo Božie má prinášať svoju úrodu už tu na zemi a tak čas žatvy môže byť pokojne časom, kedy sa jednoducho radujeme z toho, čo nám naša viera a jej plody v duchovnom živote nášho spoločenstva priniesli. Ak sa vydarí pekné a povzbudzujúce podujatie, kam prišlo viac ľudí alebo ak v cirkevnom zbore vybudujeme niečo nové a užitočné, to všetko sú plody kráľovstva nebeského, pretože to vzniklo z duchovných pohnútok viery. Plodom našej viery je túžba stretnúť sa, ochota zapojiť sa do práce, porozumenie potrebám zboru či bratov a sestier v ňom, schopnosť byť súčasťou spoločenstva so všetkým čo to obnáša vrátane nutnosti hovoriť i počúvať, dávať i prijímať, realizovať sa i stiahnuť sa, presadzovať sa i akceptovať.
Pán Boh i skrze nás rozsieva semienka svojho slova, aby už tu na zemi rástlo kráľovstvo Božie. Ono má priniesť úžitok nám všetkým. Pridajme sa preto k práci, zvestujme evanjelium, sýťme svoju vieru i vieru našich bratov a sestier modlitbami a prosme nebeského Otca za dar bohatej úrody v našej cirkvi a v našom cirkevnom zbore. Amen.
Modlitba
Pane a Bože náš, Ty rozsievaš svoje slovo od vekov až po dnes. Ďakujeme Ti za to, že si neúnavný v rozsievaní a štedrý v daroch úrody. Veď len vďaka Tebe je tu stále Tvoja cirkev. Ty ju pevne držíš v rukách a Ty jej v každom čase dávaš rásť skrze tých, ktorí sa odovzdali Tebe a Tvojmu kráľovstvu a vytvorili už tu na zemi spoločenstvo Tvojich milujúcich detí. Prosíme, požehnaj aj dnešnej cirkvi a cirkevným zborom úrodu Tvojho kráľovstva. Kiež semienko Tvojho slova, ktoré rozsievame, rastie a prinesie ovocie, ktoré bude nám všetkým na radosť a Tebe – ako darcovi a pôvodcovi všetkého – na slávu. Amen.
Pieseň ES 252
Ó Duchu Svätý, žiadame všetci, srdce nám osvieť, túžbu v nás roznieť, aby úprimne jednomyseľne najprv hľadali sme kráľovstvo nebeské.
AUTOR: Štefan Kiss
by