Pieseň ES 253
Otče náš, milý Pane, daj nám Ducha Svätého, Teba vrúcne žiadame pre Krista, Syna Tvojho, nech učí pravdu poznať zo zákona Božieho, chrániť sa a varovať učenia falošného.
Čítanie Božieho slova z R 8, 12 – 17
„A tak teda, bratia, povinní sme nežiť telu podľa tela, lebo keď podľa tela žijete, iste umriete, ale ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí. Lebo všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží. Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“
Milí bratia a sestry!
Dnešná 8. nedeľa po Svätej Trojici má tému „Výstraha pred zvodmi“ a pri zbežnom prečítaní slov apoštola Pavla by sa mohlo zdať, že so zvodmi ani s výstrahou pred nimi nemajú nič spoločné. A predsa obsahujú dôležité uistenie, ktoré by sme mali mať neprestajne na pamäti.
Otroctvo
Apoštol Pavel bol apoštolom pohanov a tak prichádzal najčastejšie do krajín, kde síce žili Židia, ale prevažovali tam iné kultúry a iné náboženstvá. Ak by sme mali pocit, že židovstvo vynikalo rôznymi príkazmi a zákazmi, ktoré Židom kládol na plecia zákon, potom nám treba hneď na začiatku povedať, že to nebola celkom pravda. Aj ostatné náboženstvá, hoc by sa na prvý pohľad zdali liberálnejšími, sa len tak hemžili príkazmi a zákazmi, ktoré ľuďom zväzovali ruky. Pohanské mestá boli často plné povier alebo rôznych silných tradícií, ktoré spôsobovali, že ľudia si nedovolili napríklad vykonať prácu v určitú dennú hodinu alebo zjesť na čo by práve mali chuť. Tomu všetkému Pavel hovorí otroctvo zákona.
Povolaní k slobode
Ani pohania ani Židia už nemusia riešiť, či smú vykonať nejakú prácu alebo zjesť nejaké jedlo, pretože od zákona ich oslobodil Kristus. Jeho smrťou sme všetci povolaní k slobode, kde nerozhoduje, či zachováme sviatok alebo zjeme jedlo. Rozhoduje len viera v toho, ktorý nás zachránil – viera v Ježiša Krista. Tí, čo Ho prijali, už preto nemusia žiť v strachu ale môžu žiť v slobode.
Zvody
Našlo sa však mnoho takých, ktorí aj kresťanom chceli položiť na ramená jarmo nových povinností. Napríklad konzervatívnejší Židia, ktorí od nežidovských kresťanov žiadali obriezku alebo zachovávanie židovských zákonov. Pavel na inom mieste píše, že ak by pohan mal prijať obriezku a zachovávať židovské zákony, nebola by to sloboda ale len výmena pohanského jarma za židovské. Nie, nie. Sloboda je čosi úplne iné a ten, kto to spochybňuje, klame. Preto Pavel veľmi ostro vystupoval proti všetkým, ktorí chceli akokoľvek spochybniť alebo umenšiť Ježiša Krista a to, že nás oslobodil z otroctva zákona. Kto by počúval hlasy pochybovačov, mohol by byť zvedený na falošnú cestu, na ktorej by nedokázal doceniť veľkosť Ježišovej obete.
Nový duch
Pán Ježiš však umrel za nás a my sme vierou v Neho prijali nového ducha, ktorý k nám prišiel priamo od Boha Otca a od Božieho Syna. Je to Duch Boží, ktorý v nás vyznáva Pána Ježiša ako Božieho Syna a Spasiteľa. Pavel na inom mieste píše, že žiadny človek nemôže sám od seba nazvať Ježiša Krista svojím Pánom a ak to robí, nerobí to on, ale robí to Boží Duch v ňom. To je presne to, čo čítame dnes. Boží Duch, teda Duch darovaný nám z neba, nás robí Božími deťmi a označuje nás za takých pred ľuďmi i pred Bohom.
Otec
Ak sme prijali tohto Ducha, nazývame Boha Otcom. Opäť nie sami zo seba, ale z moci tohto Ducha. Veď nikto, kto Božieho Ducha v sebe nemá, nenazve Boha svojím Otcom. My však áno. To je dôkaz Božieho Ducha v nás, ktorý v nás nemá pôsobiť strach zo zákona ale radosť zo slobody, pretože my už nie sme Boží otroci ale Božie deti.
Spoludedičia
Pavel ide ešte ďalej. Tak ako kráľovský syn raz bude dedičom kráľovstva, budeme aj my raz dedičmi kráľovstva nebeského, pretože sme Božími deťmi. To je veľké a mimoriadne privilégium, ktoré si musíme denne uvedomovať. Áno, až tak ďaleko ide Božia láska, že z otrokov zákona, ktorí sa báli zjesť nejaký druh pokrmu či vykonať prácu v sobotu, urobila slobodných ľudí, ktorí majú právo dediť Božie kráľovstvo.
Falošné učenia a rôzne zvody môžu v našich očiach znižovať Božiu autoritu, veľkosť Božej lásky či význam obete Božieho Syna. Nebolo by to prvýkrát, napokon, takto šiel na ľudí aj diabol v raji keď im nahováral, že Boh je vlastne neprajný a nechce, aby boli ako On. Preto nám Pavel dnes pripomína, že sme prijali Božieho Ducha, ktorý nás robí Božími synmi a spoludedičmi Božieho kráľovstva, a ktorý spôsobuje, že sa nebojíme ale Pána Boha nazývame Otcom. Majme to denne na pamäti, Pánu Bohu za Jeho lásku ďakujme a Jeho meno i meno nášho Spasiteľa Ježiša Krista oslavujme. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, aká to česť, že smieme v sebe nosiť Tvojho Ducha, že sa smieme nazývať Božími synmi rovnako ako Ty a smieme raz prijať Božie kráľovstvo rovnako, ako si ho prijal Ty, keď si bol po svojej smrti a vzkriesení oslávený a vzatý do nebies. Uvedomujeme si, že svojimi skutkami si toľké právo nezasluhujeme a že je to len dar Tvojej nevýslovnej lásky. Buď Ti preto vzdaná všetka česť a sláva už tu na zemi a potom raz v nebesiach večne. Amen.
Pieseň ES 243
Ježiši, Ty si od vekov za Zmiercu Otcom daný, prosíme s pokorou veľkou, aby sme v tom poznaní za Tebou kráčali verne, verili srdečne pevne, že Boh je naším Otcom.
AUTOR: Štefan Kiss
by